Diskusia Café Európa: Bude stredná Európa dúhová?

Je stredná Európa dúhová? O tejto téme diskutovali v rámci Café Európa v Teplárni rakúska politička Ângela Simões Krainer, koordinátorka kampaní a komunikácie Amnesty International Slovensko Daniela Mužíková a český novinár Filip Titlbach. Diskusiu moderoval LGBTI+ aktivista Roman Samotný. Podujatie sa uskutočnilo vďaka podpore Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Akceptáciu LGBTI+ ľudí v strednej Európe je možné vnímať z rôznych uhlov pohľadu. Ako konštatovala koordinátorka kampaní a komunikácie Amnesty International Slovensko Daniela Mužíková, jednou témou je spoločenská akceptácia a druhou otázkou je legislatíva.

„Jedna vec je spoločenská akceptácia, to znamená, ako sa ľudia v krajine dívajú na LGBTI+ ľudí.  Zároveň veľké rozdiely vidíme vo vnímaní LGB ľudí a transrodových a nebinárnych ľudí,“ povedala Mužíková.

Na akceptáciu veľmi vplývajú aj zákony, ktoré sú v platnosti, prípadne ktoré chýbajú na dosiahnutie právneho zrovnoprávnenia. Ako pripomína Mužíková, je tiež dôležité, aby antidiskriminačné zákony neboli len na papieri. „Kým v mnohých krajinách, nielen v európskych, sú legislatívne LGBTI+ úplne rešpektovaní, tak v praxi je to úplne inak. To súvisí s tým, ako ich ľudia vnímajú,“ vysvetľuje Mužíková.

Zároveň sú na druhej strane krajiny, kde legislatíva nie je v poriadku, ale spoločnosť je ako-tak prijímajúca. „Čo sa týka strednej Európy, máme tu oba extrémy. Na jednej strane tu je Poľsko, ktoré má úplne šialenú legislatívu. Rovnako aj Maďarsko, ktoré má extrémne neprijímajúcu legislatívu, no zároveň v praxi to v Maďarsku nie je až také zlé,“ konštatovala Mužíková.

A potom tu máme prípad Slovenska, kde je dobrý antidiskriminačný zákon, no jeho uplatnenie v praxi až tak nevidno, a zároveň tu chýbajú registrované partnerstvá, resp. manželstvá, a iné dôležité právne úpravy.

Rozdiel medzi spoločnosťou a politikmi

V strednej Európe je podľa českého novinára Filipa Titlbacha vidno aj rozdiel medzi tým, ako sa stavia spoločnosť k LGBTI+ ľuďom a s akými zákonmi prichádzajú vlády a parlamenty. „To, čo je spoločné pre asi všetky štáty strednej Európy, je nesúlad medzi tým, čo si myslí spoločnosť, nakoľko je akceptujúca, a nakoľko sú akceptujúci politici,“ povedal Titlbach.

Podľa jeho slov sa nesúlad prejavuje v tom, že politici sú v rétorike agresívnejší ako spoločnosť celkovo. „Je tam viac vidieť rozpor, strach z toho, postaviť sa v politickej rovine za nejakú menšinu,“ poznamenal.

Ako uviedol, je zrejmé, že čím ďalej, tým väčšiu moc a vplyv majú ultrakonzervatívne spolky, ktoré majú jasnú protipotratovú a anti-LGBTI+ agendu. Tie sú vo všetkých krajinách strednej Európy. „Častejšie sa dostávajú do štátnej správy, častejšie sa dostávajú do politiky. Majú moc a vplyv a keď už nie priamo, tak vplývajú práve na politikov, ktorí majú určité rezorty.“

„Kultúrne vojny“ ako symptóm pre náš región

„Čím viac sa spoločnosť stavia za zrovnoprávnenie, tým viac je hlučnejšia tá druhá strana, ktorá chce skôr ten stav zakonzervovať alebo skôr vrátiť do minulosti,“ vysvetlil Titlbach. Z toho potom vznikajú tzv. kultúrne vojny, ktoré súvisia s politickými bojmi. To je podľa Titlbacha symptomatické práve pre stredoeurópsky región.

Čo sa týka Rakúska, tamojšia politička Ângela Simões Krainer si myslí, že krajina je v porovnaní so štátmi V4 popredu v prístupe k menšinám. Dôvod vidí v tom, že v Rakúsku sa skôr otvorili hranice, čo sa prejavilo aj na zložení spoločnosti a otvorenosti voči spoločenským zmenám vo svete. Rakúsko má podľa nej dlhodobejšiu skúsenosť s pestrejšou spoločnosťou, čo krajine pomáha, aby bola chápavejšia voči požiadavkým menšín, a teda aj LGBTI+ ľudí. Jasne si však uvedomuje, že je stále čo zlepšovať a že ani tam nie všetko také ružové, ako si to mnohí ľudia predstavujú. Jasný rozdiel vidí medzi situáciou vo Viedni a menšími mestami a vidiekom, kde sa aj vo voľbách začína dariť krajnej pravici. Simões Krainer vyjadrila obavy, že rast krajnej pravice na národnej úrovni sa môže prejaviť aj v zhoršení postavenia LGBTI+ ľudí. 

Akým smerom sa uberá v súčasnosti akceptácia LGBTI+ ľudí v strednej Európe? Môže sa zopakovať maďarský scenár aj na Slovensku? Sú poľské „LGBT free zóny“ už minulosťou alebo sa nimi inšpiruje naopak Maďarsko? Dočkajú sa v Česku manželstiev pre všetkých? A dokážu v Rakúsku ubrániť pomerne dobré podmienky na život pre LGBTI+ ľudí? Pozrite si a vypočujte diskusiu Café Európa v Teplárni, kde sa dozviete odpovede aj na tieto otázky.

Michal Dudoň