Diskusia Café Európa: Neverte ruským rozprávkam

Utečenecká kríza, pandémia, klimatická kríza, ruská vojenská agresia na Ukrajine, silná inflačná kríza spojená s energetickou krízou. To všetko sú témy, ktoré nenechajú chladným ani jeden dezinformačný zdroj. Prečo je to tak? Prečo slovenská spoločnosť prestáva veriť autoritám? Ohrozuje tento fenomén mladú generáciu? Ako môžeme situáciu zlepšiť?

Na rane ruskej propagandy

Dezinformácie sa u nás úspešne šíria už dlhé roky. Obyvatelia Slovenska sú spolu s Bulharmi najviac náchylní prijímať „ruské rozprávky“. Prečo je to tak? Podľa Kataríny Klingovej, výskumnej pracovníčky organizácie GLOBSEC, sú Slováci zraniteľní najmä kvôli tomu, že dlhé roky sa proti šíreniu dezinformácií nič nerobilo.

Základom odolnosti je dobre informovaná spoločnosť, no podľa prieskumov mnohé štátne inštitúcie a ich predstavitelia nechcú s občanmi pravidelne komunikovať na rôzne témy. A aj preto ľudia hľadajú informácie u alternatívnych zdrojov. Katarína Klingová uviedla ako príklad mnohé webstránky, napríklad športového charakteru či venujúce sa výživovým doplnkom, ktoré po anexii Krymu Ruskom v roku 2014 z jedného dňa na druhý otočili agendu a začali šíriť prokremeľskú propagandu. Od Ruskej invázie na Ukrajinu sa naratív propagandy ešte pritvrdil.

Historická pamäť

Problémom podľa nej je aj to, že Slováci nepoznajú svoju minulosť, a preto sú často aj pozitívne historické udalosti zneužívané zahraničnými alebo podvratnými aktérmi na šírenie dezinformácií. Samozrejme, prispievajú k tomu aj politickí predstavitelia, ktorí využívajú to, že veľké spektrum občanov reaguje na dezinformačné naratívy.

Podľa Petra Bárdyho, šéfredaktora portálu Aktuality.sk, môže k väčšej náchylnosti Slovákov veriť ruskej propagande prispievať aj fakt, že historický vývoj krajiny nebol až taký progresívny ako napríklad v susednom Česku a rozvoj krajiny bol skôr rurálny a poľnohospodársky. „Sú to dva úplne odlišné príbehy a aj dnes je vidieť, že Slovensko má bližšie k Maďarsku ako k Česku. Primknutie k Rusku a slovanstvu je silnejšie aj preto, že naša spoločná história je spätá skôr s východom,“ vyjadril sa Peter Bárdy.

Zahltiť a dezorientovať

Propaganda podľa Samuela Kováčika, fyzika a autora projektu Vedátor, nemusí mať cieľ šíriť nejakú konkrétnu myšlienku, ale skôr zabrániť šíreniu pravdivých informácií. Napríklad, keď jedna krajina napadne inú, cieľom propagandy môže byť zahltiť internetové fóra rôznymi zmätočnými informáciami, aby si bežný človek povedal, že sa v tom nedá zorientovať a stratil o vec záujem. 

Prečo je podľa neho Slovensko tak náchylné prijímať ruskú propagandu? „Jeden faktor je poloha – sme na rane ruskej propagandy. Zároveň máme vo veľmi mizernom stave základné a stredné školstvo. Vôbec sa neučíme navzájom diskutovať a nevieme prijímať konštruktívnu kritiku. Tiež nám robí problémy vedieť spochybňovať zdroje,“ myslí si Samuel Kováčik.

Nebezpečná hra

Šírenie dezinformácií môže mať rôzne negatívne dopady na celú spoločnosť, dokonca viesť až k takým extrémom, ako bola vražda dvoch mladých LGBTI+ ľudí na Zámockej ulici. Dôležitým bodom propagandy ruského prezidenta Vladimíra Putina je ostrakizovanie sexuálnych menšín, ktorú si osvojil od filozofa ruského fašizmu Ivana Iljina. „Na tom je založená celá kampaň Kremľa namierená proti EÚ. Hovorí o Európe homosexuálov, zženštilej a slabej Európe bez silných lídrov,“ vysvetlil Peter Bárdy.

Samuel Kováčik zdôraznil, že propaganda má často za cieľ na jednej strane vyhecovať emócie a na druhej strane utlmiť záujem ľudí o chod vecí verejných a odradiť ich tým napríklad od účasti na protestoch či voľbách.

Podľa Kataríny Klingovej môže byť cieľom dezinformačnej propagandy nielen snaha o destabilizáciu a rozpad hodnotového systému spoločnosti, ale aj zmena geopolitckej orientácie krajiny. Na Slovensku bolo niekoľko protestov proti EÚ a NATO, vo viacerých krajinách sa vyskytli prípady, kedy sa zahraniční aktéri snažili zasahovať do výsledkov volieb. Silná je aj antivaxerská loby. „Toto všetko má obrovský vplyv na celú spoločnosť, pretože nevieme odhadnúť, ako na to jednotlivci zareagujú. Tragickým príkladom môže byť vražda na Zámockej ulici,“ myslí si Katarína Klingová.

Ako na to?

Čo môžeme robiť preto, aby sa situácia zlepšila a dezinformácie načisto nerozleptali slovenskú spoločnosť? Hostia sa zhodli na tom, že ak bude pretrvávať nedôvera medzi ľuďmi a nedôvera ľudí v inštitúcie ako také, a keď budú volení reprezentanti sami šíriť dezinformácie a ostrakizovať vedcov, médiá či štátne inštitúcie, ktoré sa majú starať o ochranu demokracie, situácia sa nezlepší, ani keby sme mali najlepšie školstvo na svete.

Podľa Kataríny Klingovej je tiež dôležité, aby inštitúcie a orgány štátnej správy mali dobré situačné povedomie o tom, čo sa deje, aké sú nálady v spoločnosti. Aby sledovali domácich aj zahraničných aktérov a mali prehľad o rôznych vplyvových operáciách. „Potrebujeme budovať politickú kultúru medzi politikmi a predstaviteľmi inštitúcií, aby sami nešírili dezinformácie a mali zodpovednosť,“ vysvetlila Katarína Klingová.

V neposlednom rade je podľa nej dôležité regulovať sociálne siete a platformy, pretože ich samoregulácia je zjavne nedostatočná. V tomto hrá dôležitú úlohu Európska únia, ktorá ako jeden veľký blok dokáže vytvárať tlak na to, aby sa niečo zmenilo. Ten proces je síce zdĺhavý, ale je nevyhnutný.

Sila jednotlivca

Aj my ako jednotlivci vieme pracovať na tom, aby sa situácia zlepšila. Hostia ponúkli aj niekoľko praktických odporúčaní. Podľa Samuela Kováčika je dôležité začať sebareflexiou: „Povedať si, ktoré veci sú pre mňa dôležité, v ktorých sa nechcem mýliť a tým potom venovať adekvátne veľa času a dostatočne sa v nich zorientovať. Ak niečomu nerozumiem, je úplne v poriadku si to priznať a nepapagájovať niečo len preto, aby som nevytŕčal z davu.“

Podľa Petra Bárdyho je dôležité ozvať sa, ak máme pocit, že nesúhlasíme s názorom väčšiny a vieme ho aj vyargumentovať či podložiť faktami. Katarína Klingová pridala aj zopár konkrétnych rád: „Existuje projekt Konšpirátori.sk, ktorý má databázu dezinformácií, problematických tvrdení a zdrojov. Rovnako Messenger Chcekbot na Facebooku, ktorý pomôže odhaliť falošné správy na internete.“ 

Dôležité je robiť aj legislatívne úpravy, aby si ľudia uvedomili, že za to, čo šírim online, môžem, byť postihovaný v reálnom svete.

Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR a moderátor diskusie, uzavrel tému s odkazom, že všetci máme v rukách silu brániť sa proti dezinformáciám a konšpiráciám a snažiť sa ochrániť aj druhých. „Nepripusťme naratív, ktorý zabíja. Ozvime sa proti nemu,“ zdôraznil Vladimír Šucha.

Článok vznikol na podujatí „Neverte ruským rozprávkam“, ktoré 19. októbra 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. S Vladimírom Šuchom, vedúcim Zastúpenia Európskej komisie v SR diskutovali Katarína Klingová, výskumná pracovníčka v GLOBSEC, Peter Bárdy, šéfredaktor portálu Aktuality.sk a Samuel Kováčik, fyzik známy aj ako Vedátor.