Diskusia Café Európa: Stihneme nakúpiť darčeky na Vianoce včas?

Náhle utlmovanie a opätovné oživovanie ekonomík spôsobené pandémiou koronavírusu narušilo zabehané fungovanie výroby a just in time zásobovania. K tomu pridajme svetový nedostatok čipov, zablokovanie logistického uzla v Suezskom prieplave a zdražovanie energetických vstupov či surovín. Výsledkom je nedostatok mnohých tovarov v obchodoch a meškajúce dodávky. Ovplyvní táto situácia spolu s lockdownom pred Vianocami nákupy darčekov? Stihneme nakúpiť načas a koľko si za niektoré tovary priplatíme?

Súčasná situácia ako odraz pandémie

Podľa Mateja Horňáka, makroekonomického analytika SLSP, súčasnej situácii na trhu predchádza niekoľko faktorov, ktoré sa stretli v rovnakom čase. Príčiny však vníma ako čisto mimoekonomické, nakoľko vychádzajú predovšetkým z pretrvávajúcej pandémie. „V druhom kvartáli roku 2020 sme sledovali výrazný prepad ekonomiky, ktorý bol, prirodzene, spôsobený prijímanými opatreniami“, objasňuje a ďalej dodáva, že najviac zasiahnuté odvetvia boli „služby, hoteliérstvo, reštaurácie a cestovanie“. Podľa interných dát Slovenskej sporiteľne klesli platby v týchto oblastiach až o 95 % oproti predkovidovému obdobiu. Zároveň vzrástol aj vývoj nezamestnanosti, avšak nie tak markantne ako počas iných kríz. Mnohé domácnosti si dokázali zachovať svoje príjmy a ďalej kumulovali objemy, čo sa prejavilo aj vo zvyšovaní úspor. Našej ekonomike začal od leta minulého roka pomáhať tiež priemysel zameraný na export, ktorý sa na vzniknutú situáciu adaptoval pomerne promptne. Ako uvádza Matej Horňák: „Vzhľadom na aktuálny vývoj v tomto roku vzrastie slovenská ekonomika o 3 %.“ Roman Naništa, moderátor diskusie, zároveň pripomína problémy spojené s nedostatkom niektorých tovarov na globálnom trhu. Týka sa to predovšetkým čipov. Ako približuje Matej Horňák: „Vstupuje do toho mnoho špecifických faktorov, ako napríklad zvýšený dopyt po spotrebnej elektronike, ktorú ľudia potrebovali na prácu z domu.“ Jej výrobcovia preto začali nakupovať viac polovodičov, čo následne spôsobilo ich nedostatok v automobilovom priemysle, ktorého výroba funguje systémom just in time. Ako ďalší dôvod uvádza tiež požiar v japonskej továrni na výrobu čipov, ale aj tropickú búrku v Mexiku, ktorá narušila niektoré časti výrobného reťazca tejto komodity. Po dlhšom útlme sa v letných mesiacoch rovnako rozbehla i ekonomika, vďaka čomu opätovne stúpol dopyt po automobiloch. Ako však pripomína: „Z hľadiska globálneho trhu spotrebúva automobilový priemysel iba približne 10 % celkového objemu predaja čipov. Zároveň je pre výrobcov výhodnejší predaj polovodičov pre trh s elektronikou aj z dôvodu vyššej marže.“ Okrem tovarov spotrebnej elektroniky rástol podľa Daniela Krakovského, predsedu Iniciatívy slovenských maloobchodníkov (ISKM), dopyt aj po športových potrebách. Značný prepad naopak zaznamenal nákup sezónnych konzumných produktov a textilu.

Online nákupy na vzostupe 

Pandémia naopak výrazne pomohla tzv. e-commercu a v tomto smere urýchlila zmenu spotrebiteľského správania. Frekvencia nákupov na internete sa podľa Alexandra Janča, CEO Packeta na Slovensku, zvýšila niekoľkonásobne. V tejto oblasti sa najviac aktivovala skupina spotrebiteľov 55+. Na správanie zákazníkov pritom nemá vplyv len ich vek, vzdelanie či bydlisko, ale tiež podnikateľské prostredie. Aj preto je na Slovensku, v porovnaní so západnými krajinami, stále pomerne málo online obchodov a nákup na internete u nás dosahuje len 15 – 20 % oproti 30 – 45 % na Západe. Ako však dodáva Daniel Krakovský, „mnohí obchodníci už pochopili výhody online priestoru a začali redukovať kamenné prevádzky“. Medzi ne patrí možnosť pozrieť si popis produktov, porovnanie cien, ponuka širšieho sortimentu a celkový komfort pri nákupe. Ako ďalej uvádza Matej Horňák, „pokles pri nákupoch online nie je markantný ani počas uvoľňovania opatrení“ a štandardný model presunu do online sféry kopíroval i gastro priemysel. Objem nákupov cez donáškové služby tu vzrástol až o 11 % a táto krivka neustále stúpa. Všetci diskutujúci sa zhodli na tom, že tento trend bude pokračovať i naďalej.

Ovplyvnia dodávky a logistika tohtoročné Vianoce?

Vplyv pandémie pocítili aj dodávatelia, a to najmä pri nákupe vecí do skladov. Dodávateľský reťazec sa po vypuknutí pandémie, podľa Alexandra Janča, v niektorých odvetviach predĺžil z troch na šesť mesiacov. Problém s doručovaním ovplyvnilo aj zavedenie DPH pre dovoz tovarov z tretích krajín. Tento krok bol ale z pohľadu lokálnych obchodníkov, ktorí boli doposiaľ znevýhodňovaní, nevyhnutný. Ázijskí giganti však okamžite zareagovali a v priebehu pár mesiacov vystavali sklady a logistické centrá v Európe, vďaka čomu sa teraz tovar k zákazníkovi dostane ešte rýchlejšie. V súčasnom období tak Alexander Jančo výpadok tovarov už neočakáva. „Ak by však niektoré darčeky, ako napríklad herné konzoly či spotrebná elektronika, predsa len nestihli prísť do Vianoc, treba za tým hľadať globálne problémy so spomínanými čipmi a nie lokálne príčiny súvisiace s objednávaním a doručovaním“, dopĺňa Daniel Krakovský. Mnohí partneri spoločnosti Packeta na Slovensku, z ktorých gro tvoria práve online predajcovia, zahŕňajú prípravu na vianočnú sezónu do svojho ročného plánu, nakoľko podiel na tržbách im počas Vianoc veľakrát tvorí až 50 % z celkového objemu. Preto majú zvyčajne naskladnené viac, ako plánujú predať. Alexander Jančo zároveň garantuje, že do Štedrého dňa stihnú doručiť tovar objednaný do 20. decembra. A to aj napriek tomu, že aktuálne opatrenia a odhadovanie vývoja pandemickej situácie a jej vplyvu na globálny trh, celý proces komplikuje. Daniel Krakovský pritom zdôrazňuje, že nastavovanie plánov výroby a procesov by podnikateľom uľahčilo najmä včasné zavádzanie jasných opatrení zo strany štátu. Ten by mal pracovať s dátami a neopakovať chyby z minulého roka. Diskutujúci neopomenuli ani vplyv energetickej krízy na konečné ceny tovarov. Tieto Vianoce síce zdražovanie až tak nepocítime, no v blízkej budúcnosti tomu nemožno predísť. Podľa Daniela Krakovského k tomu dôjde v rôznych segmentoch, v rôznom čase a z rôznych dôvodov. „Vstupuje do toho nielen cena suroviny, ale i cena dopravy, nedostatok tovaru na trhu, drahá pracovná sila, chýbajúci ľudia, celkové problémy spojené s pandémiou, ako napríklad cashflow, útlm a následný prudký dopyt na trhu a pod.“, hodnotí Daniel Krakovský. Ceny energií sa podľa Mateja Horňáka budú prejavovať aj v ekonomike (pozn. red. viac o energetickej kríze tu). Ako sám uvádza: “Znižovali sme preto obrat rastu na tento i budúci rok. Zdražovanie pocítia domácnosti vo svojich rozpočtoch a pôjde na úkor inej spotreby.“ Diskusiu uzatvára Daniel Krakovský so slovami: „Treba si uvedomiť, že trh je dnes globálny a vzájomne prepojený. Čím ďalej, tým viac sa stierajú hranice medzi jednotlivými krajinami. Táto pandémia len poukázala na nedostatky v systéme, z ktorých sa môžeme poučiť a naučiť sa tak fungovať v novom svete.“