Diskusia Café Európa: Sú duševné choroby novou neviditeľnou pandémiou?

Generácia C - poznačená Covidom

Práve pandémia Covidu spôsobila v spoločnosti veľký problém – pandémiu duševných chorôb. Izolácia najviac poznačila deti a stredoškolákov. Zhodli sa na tom diskutujúci v Café Európa: psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, predseda Správnej rady mimovládnej organizácie PDCS Dušan Ondrušek a štatutár internetovej linky dôvery IPčko Marek Madro. Moderátor Roman Bomboš chcel v úvode vedieť, ako kvantitatívne sa duševný stav mladej generácie zhoršil. IPčko disponuje dátami, že v minulom roku 140 psychológov ich linky dôvery vybavilo až 174 tisíc rozhovorov, ale podľa odhadov 400 tisíc ďalších mladých ľudí sa k odbornej pomoci nedostalo. Tento problém sa pritom týka nás všetkých, nielen detí, mladých, ich kamarátov, či rodičov. Je to generácia, ktorá o 15 - 20 rokov bude riadiť našu spoločnosť.

Sociálne siete nútia byť dokonalým

Je isté, že pandémia spôsobila narušenie prirodzeného vývoja mládeže, keď namiesto nadväzovania kontaktov ostali doma a nerozvíjali reálne sociálne a komunikačné schopnosti. O to viac sa ich prirodzenou súčasťou stali sociálne siete. Podľa Madra mladí ľudia chcú byť v online svete dokonalí, stále majú strach, či sledujú tých správnych influencerov, hudobné skupiny, pretože ich obrovskou obavou je strach zo zlyhania. Jedna z rizikových skupín, ktorá je vystavovaná neustálemu hodnoteniu, sú najmä dievčatá medzi 13 a 17 rokom. Ťažko si budujú sebaúctu a sú precitlivené, a to aj v dôsledku fyziologických zmien. Na druhej strane, práve vyhľadávaním na sociálnych sieťach sa dá zistiť, ak má niekto duševné problémy. Ohrozený tínedžer tu väčšinou demonštruje samovražedné sklony, púta pozornosť sebapoškodzovaním, ktoré mu dáva pocit zážitku.

Najdôležitejšie je vypočutie

Odborníci sa zhodli, že hranica medzi snahou o zaradenie sa do partie, do vlastnej generácie a to, kedy už mladý človek má duševné problémy sa určuje ťažko. Práve k tomu smerovali najčastejšie otázky publika. Podľa Smikovej môže psychické problémy u detí signalizovať odchýlka od bežného fungovania, ak nechcú ísť do školy, nevedia sa hrať, nemajú primerané reakcie. Jednoznačná rada je, aby rodičia boli pripravení vypočuť svoje dieťa. Pretože práve ich vzťah je nenahraditeľný. Dostať sa k odborníkovi trvá istý čas, nedá sa vždy spoliehať ani na to, že len psychiater pomôže. Podľa Ondrušeka pre rodiča mladého človeka s duševnými problémami nie sú ani tak dôležité správne komunikačné techniky, ako skôr vcítenie sa, že nám na našom tínedžerovi záleží. Dodal, že treba byť autentický rodič a vysvetľovať aj to, že mať ťažkosti, riešiť problémy, je normálna vec. Chybou je, ak dospelí ľudia, rodičia, pedagógovia, komunikujú príliš direktívne.

Otvorene aj o ťažkých témach

Napriek tomu, že odborná pomoc psychológov a psychiatrov je poddimenzovaná, spoločnosť sa vyvíja k lepšiemu, roztápajú sa predsudky. Ťažkých tém síce pribúda, ale vo verejnosti sa o nich viac hovorí. Len polovica z ľudí, ktorí mali ťažké detstvo, sú všeobecne odolnejší voči psychickým problémom. Dôležitá je najmä odolnosť voči stresu. Problémom sú tzv. helikoptéroví rodičia, ktorí držia príliš ochrannú ruku nad dieťaťom. Vyrastá nám generácia snehových vločiek – detí, ktoré nič nezvládnu a pri prvých ťažkostiach sa roztopia ako sneh. Pomôcť môže šport, ktorý deti a mladých naučí, že úspech i neúspech sú súčasťou života.

Diskutujúci sa v závere zhodnotili, že  vývoj na Slovensku sa príliš neodlišuje od ostatných krajín. Dospievajúci i  dospelí sú už niekoľko rokov postihnutí pandémiou osamelosti. Situáciu ešte zhoršuje vojna na Ukrajine, ktorú prežívajú aj malé deti. Viacerí mladí ľudia zas nevidia perspektívu vo vzdelávaní a v samotnej existencii.

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa: V posledných rokoch stúpa počet mladých ľudí a detí trpiacich osamelosťou a úzkosťou sprevádzanou pocitmi strachu či hnevu. Rovnako stúpol aj počet akútnych prípadov. Ako sa k tomu postavíme? Vieme sa v úlohe rodičov alebo pedagógov deťom dostatočne venovať a podporovať v nich odolnosť? Diskutujúcimi boli psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, predseda Správnej rady mimovládnej organizácie PDCS Dušan Ondrušek a štatutár internetovej Linky dôvery IPčko Marek Madro. Moderoval Roman Bomboš. Tento formát vznikol v spolupráci Denníkom SME a Rádiom FM v bratislavskej kaviarni  Temný OST BLOCK.