Klimatické zmeny sú výzvou pre úniu

Programy na ochranu klímy a úsporu energie môžu v Európe vytvoriť milióny pracovných príležitostí. Komentár Dušana Chreneka

Čakajú nás do konca leta ďalšie tropické dni alebo sa dočkáme počasia bez teplotných extrémov? Odpoveď na túto otázku po horúčavách uplynulých týždňov mnohí považujú za životne dôležitú. Počas extrémnych teplôt nám aj dvojstupňový  teplotný rozdiel pri prechode zo severu Slovenska na južné Slovensko mohol pripadať hrozivý. Zhruba dva stupne predstavuje priemerný ročný  teplotný rozdiel medzi Bratislavou a Žilinou. 

Zem sa prehrieva

A práve tie dva stupne majú celosvetovo veľký význam. Väčšina svetových klimatológov sa zhoduje, že ak priemerná teplota na Zemi stúpne viac ako o dva stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím (po roku 1850) zmeny klímy sa môžu stať nezvratné a výrazne ovplyvnia životy ľudí. Hladina morí nebezpečne stúpne a výkyvy počasia budú ešte extrémnejšie, ako ich zažívame dnes. 

Nárast globálnej teploty od roku 1880 do roku 2012 dosiahol 0,85 stupňa Celzia a ďalej sa zrýchľuje. Či a ako rýchlo sa priblížime ku kritickej hranici, závisí predovšetkým od nás. Hoci k teplotným zmenám dochádza na Zemi od nepamäti, nárast teplôt nebol podľa klimatológov nikdy taký rýchly, ako v poslednom storočí poznačenom obrovským priemyselným rozvojom.

Výzva storočia

V 20. storočí narástol počet obyvateľov Zeme štvornásobne, no hospodárska produkcia až 40-násobne, spotreba vody osemnásobne a spotreba fosílnych palív 16-násobne. Ak by sme naďalej naše zdroje využívali podobným tempom, na prežitie by sme potrebovali ešte ďalšie dve planéty.

Už len málokto dnes spochybňuje potrebu znížiť obrovský vplyv človeka na zmenu klímy. Európska únia sa zaviazala, že na aktivity spojené s ochranou klímy vyčlení do roku 2020 až 20 percent svojho rozpočtu, čo predstavuje 180 miliárd eur. Cieľom je znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú otepľovanie, oproti roku 1990 aspoň o pätinu a do roku 2030 o 40 percent.

Tento ambiciózny plán sa však stretá aj s vážnou výhradou, že môže pridusiť ekonomiku. Priemysel musí totiž investovať značné prostriedky do ekologickejších technológii.

Riešením je poňať túto mimoriadne dôležitú úlohu ako výzvu nielen pre životné prostredie, ale aj pre hospodárstvo. Že nemusí ísť o protichodné ciele, ukazujú aj dáta. Medzi rokmi 1990 až 2011 poklesli emisie skleníkových plynov v EÚ o 18 percent, no hrubý domáci produkt narástol o 45 percent.  

Efektívnejšie využívanie zdrojov so sebou prinesie nové pracovné príležitosti. Podľa odhadov Európskej komisie len opatrenia  na zvýšenie energetickej efektívnosti fabrík či budov by priniesli do roku 2020 až dva milióny pracovných miest. Pri zavádzaní technológií na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov ako slnko, vietor a biomasa, môžu získať prácu ďalšie tri milióny ľudí.

Zelené fondy

Silnú motiváciu k ekologickej modernizácii ponúka členským krajinám aj Európska únia. Slovensko môže do roku 2020 získať z programu Kvalita životného prostredia až 3,13 miliardy eur. Program by mal zabezpečiť protipovodňovú ochranu pre mnohé ďalšie slovenské mestá a obce, zlepšiť čistenie odpadových vôd pre približne 200-tisíc ľudí a navýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 15,5 percenta z celkovej spotreby energie v krajine.

Okrem toho by mal pomáhať aj pri výraznom znižovaní energetickej spotreby verejných budov, čo bude okrem prínosov pre životné prostredie znamenať aj výrazné finančné úspory.

Táto pomoc má slúžiť aj na likvidáciu starých environmentálnych záťaží ako sú nekontrolované skládky nebezpečných odpadov. Podľa zistení Ministerstva životného prostredia sa záťaže, ktoré predstavujú vážne nebezpečenstvo pre zdravie ľudí i životné prostredie, nachádzajú až v 1845 lokalitách.

Na projekty na podporu opatrení v oblasti klímy, ale aj na ochranu vtáčích území, pôvodných biotopov a rozvoj chránených území môže Slovensko čerpať prostriedky aj z celoeurópskeho programu Life, v ktorom je do roku 2020 k dispozícii ďalších 1,46 miliardy eur.

Zastavenie nepriaznivých klimatických zmien, a zároveň rešpektovanie potrieb hospodárskeho rozvoja patria nepochybne medzi najdôležitejšie výzvy nášho spoločenstva.

Dušan Chrenek , vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny 19.08.2015.