Tento mýtus patrí k jedným z najstarších a ani zďaleka nie je rozšírený len na Slovensku.
„Bruselskí úradníci rozhodujú od stola o veciach, o ktorých netušia“ – také niečo neexistuje. Aby sme to uviedli na správnu mieru, najskôr treba vysvetliť, ako funguje spolupráca európskych inštitúcií, členských štátov a kde sa v rámci tohto procesu môžete zapojiť aj vy.
Najskôr sa premiéri a ministri členských štátov zhodnú na vízii budúcnosti Európy a jej ďalšieho smerovania. Toto preberajú na spoločných pravidelných stretnutiach na úrovni Európskej rady (premiéri) a rady ministrov (podľa príslušných ministerstiev, všeobecne sa takéto stretnutia volajú Rada EÚ).
Európska komisia vykonáva tieto rozhodnutie Rady cez hľadanie konkrétnych možností riešenia, napríklad vo forme návrhu nariadenia, smernice, odporúčania a podobne. Komisia je teda odborná exekutívna inštitúcia na čele s predsedom a komisármi, ktorých navrhujú členské štáty a schvaľuje EP.
To ešte stále nie je koniec, keďže tieto návrhy riešení môže pripomienkovať príslušná rada ministrov z členských štátov a Európsky parlament. Následne aj odhlasujú, či sa má navrhované riešenie dostať do praxe – a v akej forme. Z tohto je zrejmé, že rozhodnutia v Európskej únii nie sú pri zastupovaní 510 miliónov ľudí jednoduché, ale tiež nie sú nedemokratické. Práve naopak.
Pre každý návrh riešenia vypracovaný Európskou komisiou je potrebné dosiahnuť dohodu na úrovni najvyšších štátnych predstaviteľov, ministrov a europoslancov. Z toho iba poslední spomínaní sedia mimo svojich členských krajín, no sú priamou voľbou volení občanmi.
Voľby do Európskeho parlamentu sú základným nástrojom, ktorým rozhodujeme o tom, kam by sa EÚ mala posunúť. Ale vnímame ich ako niečo vzdialené – pritom sú to práve europoslanci, ktorí spolurozhodujú napríklad o rozpočte EÚ alebo právnych predpisoch, ktoré musia členské štáty dodržiavať. Schvaľujú alebo zamietajú legislatívne návrhy, prípadne môžu predkladať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Europarlament navyše zasadá a rokuje verejne a každý občan má právo sa naň obrátiť s petíciou v otázkach, ktoré sa ho bezprostredne týkajú. V porovnaní s minulosťou sa Európskemu parlamentu výrazne zvýšili právomoci – kedysi mal len kontrolnú kompetenciu, dnes je priamo volenou inštitúciou, ktorá zastupuje záujmy občanov. Najbližšie voľby do Európskeho parlamentu budú v roku 2019. Ľudí, ktorých si zvolíme, budú reprezentovať Slovensko ďalších 5 rokov.
Viac informácií o tom, ako sa v EÚ rodí rozhodnutie, nájdete v prehľadnej infografike.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 19. februára 2018