Slovensko oslavuje 20 rokov od vstupu do EÚ

„So vstupom Slovenska do Európskej únie sa mi navždy budú spájať silné a nezabudnuteľné pocity. V prvom rade sme súčasťou historickej udalosti, pretože rozšírením Únie v roku 2004 sa prekonalo dovtedajšie rozdelenie Európy. Ja sám som kedysi – ako bratislavský študent, so železnou oponou takpovediac pod oknami – o tom iba sníval.  Zároveň pociťujem hrdosť a zadosťučinenie. Pamätám si, keď nás partneri z V4 predbehli pri vstupe do NATO – akoby nám mávali z odchádzajúcej zaoceánskej lode. No zabrali sme, to expresné úsilie prinieslo želaný výsledok a ľudia na Slovensku ho nakoniec spečatili úspešným referendom. No a do tretice, na naše členstvo v EÚ sa nabalili ďalšie dve rozhodnutia strategického významu – a to vstup Slovenska do Schengenu a prijatie spoločnej meny euro, ktorou platíme ako jediná krajina V4. To všetko nás jednoznačne posunulo na cestu k vyššej životnej úrovni. Ekonomika Slovenska narástla za posledných 20 rokov o enormných 80 %. A sedíme za spoločným stolom, sme plnohodnotným členom európskej rodiny a spolurozhodujeme o smerovaní Európy,” povedal výkonný podpredseda Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. 

Podľa prieskumu Eurobarometra z decembra minulého roka, s budúcnosťou našej krajiny mimo EÚ nesúhlasilo 7 z 10 opýtaných Slovákov a Sloveniek. Európska únia pre 64 % obyvateľov Slovenska reprezentuje predovšetkým slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ. Únia pre našincov zosobňuje najviac hodnotu mieru, nasledujú ľudské práva a demokracia. 

„Pred 20 rokmi občania Slovenska jasne vyjadrili túžbu byť súčasťou slobodnej a demokratickej Európy. Prihlásili sa k spoločným hodnotám založeným na rešpekte k ľudskej dôstojnosti, právnemu štátu, solidarite, rovnosti a ľudským právam. Hoci bola naša cesta do Európskej únie náročná, Únia stála pri nás a 1. mája 2004 sa stala naším spoločným domovom. Slovensko je zodpovedným partnerom, ktorý má vďaka členstvu v Európskej únii silnejší hlas vo svete. Dnešný deň je príležitosťou ohliadnuť sa za našimi úspechmi, ale tiež dôvodom na reflexiu a príležitosťou na posilnenie spoločných väzieb. Nech sú pre nás ďalšie roky aj naďalej obdobím spolupráce, rozvoja a pevného ukotvenia v zjednotenej Európe,“ vyjdaril sa v tejto súvislosti vedúci Zastúpenia Euróspkej komisie na Slovensku Vladimír Šucha. 

V roku 2004 sa Európska únia rozrástla o desať nových členských krajín. Tu je 10 zaujímavostí o EÚ, ktorými sa vďaka členstvu môže pýšiť aj Slovensko: 

1. EÚ má najvyššiu priemernú dĺžku života na svete. Priemerná dĺžka života v EÚ je 78 rokov, čo je o 5 rokov viac ako svetový priemer.  

2. V EÚ sa nachádza najviac svetových dedičstiev UNESCO. V EÚ sa nachádza viac ako 500 lokalít svetového dedičstva UNESCO, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej časti sveta.  

3. EÚ je jedinou oblasťou na svete, kde majú všetky krajiny bezplatné alebo lacné vysoké školské vzdelávanie. Vďaka tomu je EÚ domovom niektorých z najlepších univerzít na svete.  

4. EÚ má najvyššiu mieru recyklácie komunálneho odpadu na svete. Krajiny EÚ recyklujú v priemere 48,9 % svojho odpadu, v roku 2022 sa na SK zrecyklovalo cez 49% komunálneho odpadu  

5. EÚ je najväčší svetový darca humanitárnej pomoci. EÚ a jej členské štáty každý rok poskytujú viac humanitárnej pomoci ako ktorákoľvek iná krajina alebo región na svete.  

6. EÚ má vlastnú vesmírnu agentúru. Volá sa Európska vesmírna agentúra (ESA) a je zodpovedná za niektoré z najpôsobivejších vesmírnych misií, aké boli kedy uskutočnené, vrátane sondy Rosetta a vesmírneho teleskopu Gaia.  

7. EÚ je lídrom v oblasti boja proti zmene klímy. EÚ sa zaviazala do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.  

8. Európske hlavné mesto kultúry: Každý rok EÚ vyberie dve mestá, ktoré sa na rok stanú centrami kultúry. V troku 2013 to boli Košice a v roku 2026 dostane tento titul Trenčín. Tieto mestá hosťujú sériu kultúrnych podujatí, ktoré propagujú ich jedinečnú kultúru a dedičstvo. Košice boli Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2013.  

9. Cena Európskej únie za literatúru: Táto cena sa udeľuje každý rok za vynikajúce literárne diela napísané v ktoromkoľvek z oficiálnych jazykov EÚ. Slovenskí autori sa môžu uchádzať o cenu a zdieľať svoje príbehy so čitateľmi z celej Európy.  

10. Sieť Natura 2000: Táto sieť chránených oblastí pokrýva viac ako 18 % územia EÚ a chráni biotopy a druhy, ktoré sú ohrozené vyhynutím. Na Slovensku sa nachádza viac ako 600 chránených území Natura 2000. 

Čo prinieslo členstvo v EÚ Slovensku? 

Kvalita nášho života sa od vstupu do EÚ výrazne zlepšila. Od vstupu Slovenska do EÚ prispeli prostriedky z jej rozpočtu k významnému zlepšeniu hospodárstva krajiny a tvorili veľkú časť verejných investícií. V rokoch 2004 až 2022 smerovalo na Slovensko viac ako 36 miliárd z európskeho rozpočtu. Ak k tomu pridáme Plán obnovy a odolnosti, táto suma sa zvýši na 38 miliárd eur. 

Vďaka tomu sa za ostatné roky podporili stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia. Z európskych peňazí sa stavali a rekonštruovali školy, škôlky a nemocnice, obnovovali námestia, budovali vedecké parky, ale aj nové cesty, modernizovali železnice a uskutočňovali mnohé ďalšie projekty, ktoré denne skvalitňujú život Slovákov a Sloveniek. Z nového finančného obdobia na roky 2021 až 2027 môže Slovensko z eurofondov získať ďalších 13 miliárd eur. 

Nemateriálne prínosy členstva 

Sme Európania – Vstup Slovenska do EÚ priniesol obyvateľom Slovenska aj európsku identitu. Okrem toho, že sme Slováci, sme aj Európania. To nám garantuje isté práva a prináša nové možnosti. Môžeme sa aktívne zapájať do tvorby európskych politík, a to aj našou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu. Tie najbližšie nás čakajú už 8. júna. Náš názor môžeme vyjadriť cez rôzne verejné konzultácie alebo Európske občianske iniciatívy.   

Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Slovensko sa ako plnohodnotný partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv.  

Dvere dokorán –  Vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ Slovensku pomohlo získať bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie majú Slováci a Slovenky umožnený bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta a slovenský pas je 9. najsilnejším pasom na svete a bez víz sa dostaneme do 186 krajín. 

Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku – Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 500 miliónmi ľudí. Na prácu v Únii nie je potrebné pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť.  

S Erasmom do sveta – Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využili desaťtisíce slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program za viac ako 35 rokov svojej existencie vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí. Prináša možnosti aj učiteľom či podnikateľom. Otvorili sa dvere pre európsku  spoluprácu pre vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky, ale aj mestá, obce a regióny.  

Spoločná mena, hmatateľný symbol – tento rok si na Slovensku pripomíname 15. výročie zavedenia eura ako nášho oficiálneho platidla. Dnes môžeme platiť spoločnou európskou menou euro v 20 krajinách eurozóny a hlavne zbytočne neprerábame na výmenných kurzoch. Euro prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie.  Tiež výrazne pomohlo podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Naša mena je stabilná, pretože eurozóna je jednou z najväčších a najsilnejších svetových ekonomík.  

Riešenie dvojakej kvality tovaru – Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré určujú, že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov, ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami.  

Ochrana spotrebiteľov a bezpečnejšie výrobky – V EÚ funguje silná ochrana spotrebiteľských práv. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní, máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšie  bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet.  

Ochrana životného prostredia - Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame je čistejší a zlepšila sa kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu.  

Ochrana slovenského jazyka – slovenčina je jedným z 24 úradných jazykov EÚ. Je tým zaistená ochrana slovenského materinského jazyka aj pre budúce generácie. Navyše, vďaka zásade viacjazyčnosti, zakotvenej v Charte základných práv EÚ, majú občania EÚ, a teda aj Slováci a Slovenky, právo používať ktorýkoľvek z úradných jazykov EÚ pri komunikácii s európskymi inštitúciami, a tie im musia odpovedať v tom istom jazyku.   

Členstvo v EÚ v číslach 

Vytváranie príležitostí a rast od roku 2004 

• Slovensko zaznamenalo od vstupu do EÚ pozitívny hospodársky rast, pričom jeho hrubý národný dôchodok sa zvyšuje v priemere o 7 % ročne. 

• Slovenské hospodárstvo sa od roku 2004 približuje k priemeru EÚ27. Hrubý domáci produkt krajiny na obyvateľa vzrástol z úrovne 59 % priemeru EÚ27 v roku 2004 na 71 % v roku 2022. 

• Ako súčasť jednotného trhu Slovensko profituje z voľného pohybu tovaru v rámci Európskej únie. EÚ je dnes pre slovenský tovar a výrobky hlavnou exportnou destináciou, keď do EÚ smeruje viac než 77 % slovenského vývozu. Hodnota vývozu do EÚ v posledných dvoch desaťročiach výrazne vzrástla z takmer 19 miliárd eur v roku 2004 na takmer 84 miliárd eur v roku 2023. 

• V roku 2009 Slovensko prijalo za svoju meno euro, čo slovenským podnikom a občanom umožnilo v plnej miere využívať výhody jednotného trhu EÚ. 

• Ľudia na Slovensku majú za posledných 20 rokov viac pracovných príležitostí, pričom miera zamestnanosti v krajine sa zvýšila zo 64 % v roku 2004 na 77 % v roku 2022. 

• S podporou fondov EÚ sa percentuálny podiel slovenských domácností, ktoré majú prístup na internet, zvýšil z 23 % v roku 2004 na 91 % v roku 2023. 

Do konca roku 2023 sa v programovom období 2014 – 2020 z vyčlenených prostriedkov EÚ  vo výške 16,78 miliardy eur podarilo zrealizovať nasledovné (uvádzame kumulatívne výstupy,  za celé programové obdobie):  

Operačný program Integrovaná infraštruktúra:  

• 72 km zrekonštruovaných železničných tratí,  

• 133 km novovybudovaných diaľnic a rýchlostných ciest,  

• 10,25 km novovybudovaných ciest, 

• 18,5 km zmodernizovaných električkových tratí, 

• 137 nových vozidiel MHD a vybudovanie štyroch terminálov osobnej dopravy,  

• 188 podporených výskumných inštitúcií,  

• 5 870 podporených podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malé a stredné podniky (MSP),  

• 2 600  podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci podpory poskytovania informačných, poradenských a mentorských služieb pre rozvoj MSP,  

• 1 900 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu,  

• 13 500 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci národných projektov,  

• 4 500 podporených nových podnikov,  

• 760 podporených podnikov zavádzajúcich inováciu produktu alebo procesu,   

• 7 000 podporených podnikov prostredníctvom finančných nástrojov (návratná forma pomoci).  

  Integrovaný regionálny operačný program:  

• 829 km zrekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest,   

• 242 vybudovaných a modernizovaných integrovaných zastávok,   

• 31 parkovacích systémov,   

• 214  zavedených informačných systémov,   

• 500 km nových úsekov cyklistických komunikácií,   

• 580 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave  

• 31 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc,   

• 9 podporených  kreatívnych centier,   

• 355 podporených materských škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry v počte 33 245 žiakov a 216 podporených areálov MŠ,    

• 580 podporených základných škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry 226 585 žiakov,   

• 157  podporených stredných odborných škôl  kapacitou podporenej školskej infraštruktúry 62 561 žiakov,   

• 10  podporených zariadení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,   

• 32 podporených zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku,   

• 103 km vybudovanej kanalizačnej siete a 77 km vybudovanej vodovodnej siete,   

• 1 463 878 m2 vytvorených alebo obnovených otvorených priestranstiev v mestských oblastiach. 

  Efektívna verejná správa:  

• zefektívnenie súdneho systému a zvýšenie vymáhateľnosti práva,  

• investície do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na všetkých úrovniach.  

  Životné prostredie:  

• zvýšený počet obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd (288 tis.),  

• zvýšená kapacita pre triedenie komunálnych odpadov (78 tis. t/rok) , 

• zvýšená kapacita pre zhodnocovanie odpadov (411 tis. t/rok),  

• populácia využívajúca protipovodňovej ochrany (6 758 osôb) , 

• zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov (235,46 MW),  

• 104,75 ha rekultivovanej pôdy (revitalizácia, oživenie, dekontaminácia),  

• zavedenie 8 systémov včasného varovania,  

• Vytvorenie 5 špecializovaných záchranných modulov.  

  Ľudské zdroje:  

• 116 000 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti,  

• 19 000 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií,  

• 78 000 žiakov so ŠVVP v podporených školách zapojených do aktivít zameraných na podporu inkluzívneho modelu vzdelávania,  

• 1 800 škôl zapojených do inkluzívneho modelu vzdelávania, 

• 25 000 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania,  

• 125 000 mladých ľudí do 29 rokov si našlo prácu,  

• viac ako 500 000 pracovných miest zachovaných v čase pandémie nového koronavírusu, pričom vyše 400 000 osôb si udržalo pracovné miesto šesť mesiacov po skončení pomoci a priamo bolo podporených 48 000 právnických osôb a 108 000 živnostníkov,  

• 5 000 rodičov detí do 3 rokov podporených pri zosúladení pracovného a rodinného života,   

• 228 000 nezamestnaných a dlhodobo nezamestnaných získalo zamestnanie,  

• 350 projektov zameraných na verejné správy alebo sociálne služby,   

• 17 novovybudovaných predškolských zariadení v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít,  

• 1 700 zamestnancov zapojených vo výchovno-vzdelávacom procese v oblasti poskytovania sociálnych služieb,  

• 500 zamestnancov pracujúcich v oblasti poskytovania zdravotno – výchovnej osvety, prevencie a poradenstva,  

• 53 000 obyvateľov využívajúcich zlepšené formy bývania,  

• 14 000 obyvateľov so zlepšenou dodávkou pitnej vody.  

  Rozvoj vidieka:  

• reštrukturalizácia alebo modernizácia 3 318 poľnohospodárskych podnikov vrátane podpory pre rozvoj podnikania/investície v prospech mladých poľnohospodárov (P2),  

• 430 podporených podnikov zapojených do zlepšenia životných podmienok zvierat,  

• 322 ha poľnohospodárskej a lesnej pôdy na podporu efektívnosti prírodných zdrojov a klímy,  

• 475 791 ha poľnohospodárskej pôdy s  podporenou biodiverzitou, zlepšeným vodným hospodárstvom a zlepšeným obhospodarovaním pôdy,  

• 1 160 tis. ha podporenej poľnohospodárskej pôdy v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami,  

• 876 operácií na zlepšenie základných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach,  

• 108 podporených miestnych akčných skupín.  

  Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Česko: 

• 38,8 km rekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest,  

• 190,5 km novovybudovaných alebo zmodernizovaných cyklistických ciest a turistických chodníkov,  

• 177 zhodnotených objektov kultúrneho a prírodného dedičstva,  

• 75 podnikov spolupracujúcich s výskumnými inštitúciami. 

  Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Rakúsko: 

• 68 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji kultúrneho a prírodného dedičstva, 

• 478 000 návštev za rok v podporovaných lokalitách kultúrneho a prírodného dedičstva, 

• 104 výstupov vzťahujúcich sa na rozvojov prírodného a kultúrneho dedičstva,   

• 67 000 ha je plocha biotopov podporených s cieľom dosiahnutia lepšieho stavu ich ochrany,  

• 67 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji zelených infraštruktúr, 

• 6 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji ekologicky priaznivých a nízko uhlíkových dopravných systémov,  

• 60 spoločne vyvinutých hlavných výstupov týkajúcich sa ekologických sietí a zelených infraštruktúr, 

• 6 vybudovaných výskumných zariadení,  

• 307 organizácií, ktoré sa podieľajú na spolupráci medzi inštitúciami, 

• 34  organizácií, ktoré sa podieľajú na spolupráci súvisiacej s inováciami, 

• 12 výskumných inštitúcií sa zúčastnilo na cezhraničných, medzinárodných alebo medziregionálnych projektoch,  

• 1 087 účastníkov zapojených do spoločného vzdelávania vo vzťahu k výskumu a inováciám,  

• 53 inštitúcií priamo zapojených do spolupráce zameranej na zlepšenie kvality vzdelávania, školenia a schém celoživotného vzdelávania, 

• 239 vzdelávacích inštitúcií priamo zapojených do spolupráce zameranej na predškolské a školské vzdelávanie, 

• 7 762 účastníkov na cezhraničných programoch spoločného vzdelávania a odbornej prípravy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, možnosti vzdelávania a vyššieho odborného vzdelávania. 

V období 2007 – 2013 Slovensko vyčerpalo z európskych fondov finančné prostriedky vo výške 10,87 miliardy eur a medzi krajinami EÚ obsadilo 15. miesto v úspešnosti čerpania.  Čo všetko sa podarilo zrealizovať ? 

• 155 km diaľnic a rýchlostných ciest,  

• 644 km zmodernizovaných ciest I. triedy,  

• 1 210 km opravených regionálnych ciest II. a III. triedy,  

• zmodernizovaných 80 km železníc,  

• 67 nových vlakov,  

• 45 nových  električiek v Bratislave a 32 vlakových súprav pre prímestskú dopravu,  

• 120 moderných nízko podlažných trolejbusov,  

• 33 nových električiek v Košiciach, obnovené električkové trate, nové trolejbusy a prímestské vlaky,   

• zrekonštruovalo a zmodernizovalo sa  80 nemocníc a polikliník a taktiež 69 zariadení sociálnej starostlivosti,  

• podporila sa rekonštrukcia 638 sídel a verejných priestranstiev,  

• vznikli desaťtisíce nových pracovných miest,   

• postavilo sa 24 priemyselných parkov,  

• priamo bolo podporených vyše 2 800 projektov malých a stredných podnikov,  

• podpora smerovala 170 vedeckým inštitúciám a 14 projektom  univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier,  

• vybudovalo a zrekonštruovalo sa 80 čistiarní odpadových vôd,  

• vybudovalo sa 1 673 km kanalizačnej infraštruktúry,  

• zmodernizovaných vyše 800 škôl,  

• bolo vytvorených 2 767 vzdelávacích programov,  

• bolo podporených  2 737 školiacich kurzov pre pedagogických zamestnancov,  

• uskutočnila sa výmena verejného osvetlenia vo viac ako 600 obciach,  

• zrealizovalo sa 126 projektov v oblasti protipovodňových opatrení a 128 projektov na zníženie znečistenia vzduchu.  

Ako prebiehal vstup Slovenska do EÚ? 

Slovensko prejavilo záujem o vstup do Európskych štruktúr už v 90. rokoch minulého storočia, ešte ako súčasť Československa. V roku 1991 podpísala Československá federatívna republika Asociačnú dohodu alebo takzvanú dohodu o pridružení. Rozdelenie spoločného štátu však integračný proces pozastavilo a Asociačná dohoda nebola podpísaná. V roku 1995 odovzdal na summite v Cannes úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.   

V novembri 1995 obdržala vláda Slovenskej republiky tzv. Bielu knihu, vypracovanú ako prípravu pre integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Dvadsaťtri gestorských skupín, vytvorených na základe Bielej knihy, sa stalo zodpovedných za implementáciu legislatívy Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Vstup Slovenska do EÚ sa od marca v roku 2000 odvíjal od rozhovorov s EÚ týkajúcich sa ôsmich negociačných kapitol. Jednotlivé oblasti zahŕňali napríklad hospodársku súťaž, malé a stredné podnikanie, vzdelávanie a školstvo či vedu a výskum.   

Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v dňoch 15. a 16. júna 2001 potvrdila, že ďalšie rozšírenie EÚ je v záujme vtedajších členských krajín. Cieľom bolo, aby sa nové členské krajiny mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004.   

Zoznam krajín, o ktoré sa EÚ rozšíri, bol stanovený na samite v belgickom Laekene v decembri 2001. Tieto krajiny preto nazývame aj Laekenská skupina a patria sem: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Pripravenosť všetkých kandidátov bola hodnotená v pravidelných správach Európskej komisie. Nasledujúce mesiace sa definitívne podarilo uzavrieť rokovania s pristupujúcimi krajinami a doriešili sa finančné otázky spojené s rozšírením. Išlo najmä o otázky týkajúce sa vyplácania priamych dotácií pre nové členské krajiny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci prechodného obdobia.   

Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie vyhlásil vtedajší prezident SR Rudolf Schuster. Išlo o v poradí piate referendum na Slovensku a ako jediné spomedzi ôsmych, ktoré sa dodnes konali, bolo platné. Konalo sa 16. a 17. mája 2003 a zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov. Na otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” odpovedalo 6,2 % voličov NIE a 92,46 % voličov ÁNO.   

Národná rada Slovenskej republiky v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii a Slovensko sa 1. mája 2004 stalo členom Európskej únie.