Výsledky diskusie: V akom stave je sloboda a demokracia na Slovensku?

Do diskusie, ktorá bola otvorená  od 11. do 23. júna, sa zapojilo vyše 390 hlasujúcich, z ktorých bolo 278 zoskupených v dvoch názorových skupinách A a B. Účastníci spoločne odovzdali 14 870 hlasov a zadali vyše 130 originálnych komentárov.

Deliaca línia medzi skupinami spočívala v otázke, či slovenská demokracia stojí pred úpadkom. Dané ilustruje výrok, že demokracia na Slovensku je na tom v rámci normy. Kým 62 % skupiny A s výrokom súhlasí, až 52 % skupiny B nesúhlasí. Väčšina skupiny A myslí, že Slovensko je na ceste k autoritarizmu, s čím diskutujúci zo skupiny B nesúhlasia.

Skupina A sa definuje značne prodemokratickými postojmi a obavami z nástupu na cestu autoritarizmu. Vidieť to napríklad pri identifikácii populizmu ako hrozby demokracie, s čím súhlasilo 90 % tejto skupiny. Skepticizmus tejto skupiny sa prejavuje aj v tom, že väčšina súhlasí, že Slovensko smeruje k autoritárskemu režimu. Diskutujúci skupiny A za kľúčovú považujú úlohu občianskej spoločnosti a vysoká škola im vytvorila optiku pre vnímanie problematiky demokracie (40 % tejto skupiny).

Skupina B, na rozdiel od skupiny A, nevníma demokraciu ako problematickú, no identifikuje odlišné hrozby. Prejavuje sa to napríklad v špecifickejších postojoch vo vzťahu k populizmu. Až 60 % súhlasí s výrokom, že populizmus je len nástrojom, pričom záleží na hodnotách, ktoré sa ním presadzujú. Táto skupina negatívne vníma aj postavenie médií a mimovládnych organizácií. Viac ako polovica skupiny B pociťuje pozitívny sentiment k socializmu. S veľkou pravdepodobnosťou tak ide o starších účastníkov.

Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii

1. Netransparentnosť demokratických procesov podrýva demokraciu. (20)
2. Občania by mali mať možnosť byť aktívni v demokracii, združovať sa a spoločne hľadať riešenia. (25)
3. Zdravá demokracia musí umožňovať dôstojný život pre všetkých občanov. (7)
4. Korupcia a zneužívanie moci erodujú demokraciu. (17)
5. Pokým nerozhodne súd, politici by nemali spochybňovať vyšetrovanie korupcie. (16)
6. Mali by sme spoločne predísť úpadku demokracie. (1)
7. Totalita vzniká postupne, z podhubia malátnej demokracie. Prvé na rane sú ľudské práva a aktívni občania. (8)
8. Postihovanie korupcie na Slovensku je nedostatočné. (15)
9. Ak nedôverujeme demokracii, nečudujme sa, že ľudia sa do nej nezapájajú. (23)
10. Cením si, ak je politik nekonfliktný, nevezie sa na vlne hnevu a nerozdáva „podpásovky”. (19)

Konsenzus na dosah

Na čom sa napriek, na prvý pohľad, priepastným rozdielom účastníci diskusie zhodujú? Silný konsenzus nachádzajú v tom, že zdravá demokracia musí umožňovať dôstojný život pre všetkých občanov. Zhodujú sa tiež, že totalita vzniká postupne, z podhubia malátnej demokracie, pričom prvé na rade sú ľudské práva a aktívni občania.

Pre obe skupiny je dôležité predchádzať úpadku demokracie. Súhlasia, že politici by nemali znevažovať vyšetrovanie korupcie. Absolútna väčšina si zároveň myslí, že problémom je netransparentnosť demokratických procesov. V oboch skupinách silno rezonuje faktor ekonomickej nestability, ako ohrozenie demokratického zriadenia.

Korupcia eroduje demokraciu

Všeobecne možno tvrdiť, že korupcia a jej rozširovanie v demokratických inštitúciách ústi do straty dôvery občanov. Tento predpoklad sa v diskusii ukázal ako kľúčový. Korupciu a zneužívanie moci identifikuje až 85 % diskutujúcich ako faktor, ktorý eroduje demokraciu. Až 78 % zapojených účastníkov diskusie nevníma postihovanie korupcie ako dostatočné. Z diskusie tiež vyplýva záver, že politici by nemali spochybňovať vyšetrovanie korupcie, pokým o veci nerozhodne súd.

Diskutujúci sa zhodujú aj na tom, že dôvera v súdnictvo je podmienená korupčnými škandálmi sudcov. Debata však ukazuje, že aj napriek nedôvere v súdy by nadpolovičná väčšina svoje spory neriešila mimo arbitra.

Monopol jednej strany neprípustný

Napriek nejasnostiam, či skutočne stojíme na prahu autoritarizmu, až 64 % diskutujúcich nesúhlasí s výrokom, že demokraciu vylieči vláda tvrdej ruky silného lídra. Napriek tomu badať mierny rozdiel v individuálnom hlasovaní skupín, kde v skupine A nesúhlasila absolútna väčšina, v skupine B to bolo 47 %.

Naopak, pomerne silný konsenzus nachádzame pri vnímanej potrebe existencie deľby moci, ako nevyhnutnej vlastnosti demokratických krajín. Pozitívne tiež hodnotíme, ak je politik nekonfliktný a nevezie sa na politike hnevu a nerozdáva „podpásovky“.

Démonizácia „mimovládok”?

Absolútna väčšina debatujúcich v oboch skupinách cíti odpor voči štátnemu zasahovaniu do činnosti občianskej spoločnosti. S výrokom „štát by mal potlačiť a sťažiť činnosť občianskej spoločnosti,” nesúhlasí až 88 % skupiny A, a 64 % skupiny B.

Vôľu k občianskej angažovanosti bez zásahu moci vidíme aj vo výroku „občania by mali mať možnosť byť aktívni v demokracii, združovať sa a spoločne hľadať riešenia,” s ktorým v skupine A súhlasilo 97 %, v skupine B 81 % diskutujúcich.

Angažovanosť občianskej spoločnosti v problémoch demokracie sa teda stretáva s drvivo pozitívnou odozvou. O to paradoxnejšie pôsobia výroky „Mimovládne organizácie by nemali byť politické. Ak sú tak to nie sú mimovládky,” s ktorým súhlasilo 78 % všetkých diskutujúcich, a „z ,politických’ mimovládok by sa mali stať politické strany, alebo združiť do jednej ich spoločnej”, ktorý dosiahol relatívny konsenzus 41 % diskutujúcich, ale bez zhody medzi skupinami.

Na jednej strane tak vidíme volanie po občianskej organizácii a angažovaní sa v politike, na druhej vysoko negatívny názor na „mimovládky v politike”. Je možné predpokladať, že dochádza buď k vážnemu nepochopeniu úlohy mimovládnych organizácii v občianskej spoločnosti, alebo ide o inštinktívnu reakciu na ich démonizáciu politickými aktérmi. Dobrou správou ostáva, že v spoločnosti je prítomná vôľa k občianskym iniciatívam, ktoré môžu mať pozitívny dopad (aj) na politickú kultúru.

Chceme predísť úpadku demokracie

Demokracia nepredstavuje len abstraktný súbor princípov, ale je to spôsob, akým normujeme náš životný priestor tak, aby sme mohli viesť plnohodnotný život. A hoci všetky demokratické režimy čelia hrozbám, diskusia nám ukázala, že panuje silný konsenzus na tom, že demokraciu chceme zachrániť a je pre nás dôležitá.

Z diskusie taktiež vyplynulo, že negatívne vnímame hromadenie moci v rukách jedného človeka. Deľbu moci považujeme za základný faktor demokratického zriadenia.

Zdá sa, že status quo diskusie zostáva nateraz nejasný. Na jednej strane sa zhodujeme na tom, že zdravá demokracia nám zabezpečuje dôstojný život, slobodu prejavu či na tom, že totalita vzniká z malátnosti demokracie. Ekonomickú nestabilitu či neprehľadnosť demokratických procesov taktiež hodnotíme ako problematické pre zdravé fungovanie našej spoločnosti. Na druhej strane sme rozpačití pri otázke, či naša demokracia je chorá a či smerujeme k autoritatívnej vláde.