Café Európa: Ako neprepadnúť dezinformáciám?

Cielené dezinformácie na podporu krajnej pravice

Pred voľbami do Európskeho parlamentu vzniká veľa dezinformácií o Európskej únii, ktoré cielia priamo na voličov. Podľa vedúceho kancelárie EP na Slovensku Róberta Sermeka sa teraz v európskom éteri objavujú vážne a sofistikované naratívy. Viaceré anonymné youtubové kanály šíria videá v prospech krajne pravicových nacionalistických strán v Nemecku, pričom moderátor je vytvorený umelou inteligenciou. Videá vykazujú znaky toho, že sú šírené z Ruska. Nebezpečné je, že dezinformácie sú stále častejšie cielené na konkrétnu krajinu a môžu vážne ovplyvniť rozhodovanie voličov. Ako doplnila moderátorka diskusie Eva Mihočková,  niečo podobné sa stalo aj pred slovenskými parlamentnými voľbami, keď bol na  sociálnych médiách zdieľaný fiktívny, očierňujúci rozhovor novinárky Moniky Tódovej s predsedom PS Michalom Šimečkom. Preto je potrebné, aby sa voliči, nielen v európskych voľbách, nerozhodovali podľa marketingových hesiel na billboardoch a  skratkovitých informácií politikov v diskusiách, ale vyberali si poslancov podľa ich programu a hodnôt, ktoré dlhodobo vyznávajú.

Manipulovanie prekrútenými návrhmi 

Viaceré dezinformácie o EÚ vychádzajú z prekrútených európskych legislatívnych návrhov. Tak vznikli nepravdivé informácie o tom, že z Bruselu prídu nariadenia a my budeme musieť jesť cvrčky, že zakážu domáci chov sliepok, alebo dajú zbúrať staršie domy, ak nespĺňajú najprísnejšie kritériá energetickej úspornosti. Menej informovaní ľudia môžu byť z týchto dezinformácií vystrašení. Dezinformátori si k existujúcim návrhom totiž primyslia vždy niečo negatívne, šokujúce. Je síce pravda, že EÚ chce obmedziť klietkový chov sliepok, že dáva možnosť používať múku z cvrčkov, ktorá musí byť zreteľné označená. Pripravuje sa aj nová smernica o obnove domov. Manipulátori si vyberú čiastkovú informáciu, nafúknu ju a šíria ju medzi ľuďmi, ktorí sa nevedia zorientovať a brániť, ak nemajú iné, oficiálne informácie. 

Ako rozoznať dezinformácie?  

Neexistuje jednoznačný manuál ako dezinformácie rozoznať, ale je niekoľko znakov, ktoré majú spoločné. Zvyčajne ide o veľmi emotívny text, senzáciu, niečo šokujúce. Preto je dôležité overiť  si informácie z viacerých zdrojov. A nezdieľať ich hneď. Platí: najprv čítaj, potom rozmýšľaj, až potom zdieľaj. Manipulatívne články majú totiž najväčšiu senzáciu v titulku. Novinárka Zuzana Kovačič – Hanzelová uviedla, že dezinfo scéna niekedy zdieľa aj články z Denníka N, ale s úplne iným komentárom. Podľa moderátorky Evy Mihočkovej ľuďom chýba manuál, exaktný zoznam vierohodných webov, platforiem, či médií. Informačný analytik Martin Brezina uviedol, že existuje webová stránka konspiratori.sk, kde odborníci posudzujú weby na základe metodológie do akej miery šíria nenávistný, rasistický, či vulgárny obsah. Majú už zoznam 320 stránok, ktoré rozširujú nepravdivé informácie a pôsobia na Slovensku. Negatívna informácia sa pritom šíri štyrikrát rýchlejšie ako informácie mainstrímových médií. Tie majú až päťkrát menej zdieľaní ako alternatívne, dezinformačné médiá. Nepravdivé informácie sa zdieľajú až o 70%  viac než pravdivé. A dosiahnu 1 500 videní šesťkrát rýchlejšie než pravdivé. 

Opatrenia EÚ voči dezinformáciám a manipulácii

V tomto volebnom období EÚ prijala zásadné legislatívne normy: Akt o digitálnych službách a Akt o umelej inteligencii, ktoré majú pomôcť ochrániť pred nepravdivými informáciami. Opatrenia pre veľké platformy, ktoré majú v EÚ zhruba 45 miliónov užívateľov, majú nastavené prísnejšie kritériá na označovanie a odstraňovanie nenávistného obsahu ako jednotlivec. Ten si môže na sociálnej sieti vypnúť to, čo mu ponúka algoritmus. Podľa Martina Brezinu by mali platformy tiež ukázať, ako tieto algoritmy fungujú. Moderátorka Eva Mihočková považuje odstraňovanie nežiadúceho obsahu za ťažkopádne. Róbert Sermek uviedol, že je príliš skoro hodnotiť. Potvrdil, že kvôli vývoju technológií je potrebné tieto normy nonstop updatovať, ale je dobré, že Európa položila legislatívny základ ako prvá na svete.

V komunikácii je podstatné nepresviečať

Novinárka denníka SME  Zuzana Kovačič Hanzelová však nechce zľahčovať zodpovednosť jednotlivca za to, čo čítame, sledujeme, aj píšeme. Základným princípom ako komunikovať s človekom, ktorý už podľahol dezinformácii, je nepresviedčať ho. Potrebné je mu nenásilne povedať argumenty, ktoré podporujú pravdu. A dúfať, že sa aspoň trošku zamyslí. 

Bežný človek ťažko zistí aj to, či je príspevok na internete vytvorený AI a použitý pre účely dezinformácie. Podľa Martina Brezinu sa audio produkty umelej inteligencie dajú robiť prakticky zadarmo a veľmi presvedčivo, softvér sa nedá detekovať. Pri videách sa už tiež blížime k tomu, že dezinformačné videá budú na nerozoznanie od pravdivých. Pri texte už teraz neexistuje žiaden nástroj na detekciu AI. Podľa Aktu o umelej inteligencii, prijatého EÚ, by však každý používateľ mal byť informovaný, že obsah je vytvorený AI a mal by byť jasne označený. 

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa: Európska komisia pred eurovoľbami cieli svoju kampaň na lepšie informovanie občanov o rizikách nepravdivých informácií, najmä na sociálnych sieťach. Ako si nájsť relevantné informácie a zvýšiť kritické myslenie  diskutovali: Róbert Sermek, vedúci kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, novinárka denníka SME Zuzana Kovačič – Hanzelová a informačný analytik Gerulata Technologies Martin Brezina. Moderátorkou podujatia bola Eva Mihočková šéfredaktorka portálu Zahraničná politika, SFPA. Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, Denníkom SME a Rádiom FM v bratislavskej kaviarni Kácečko.