Diskusia Café Európa: Boj o moc v Bruseli – o nás s nami

Problém demokratického deficitu

Nielen na Slovensku často rezonuje téza, že v Bruseli vládnu „nevolení úradníci“. Obvykle sú tieto slová kritiky venované Európskej komisii. Väčšiemu dosahu voličov na to, kto stojí na čele eurokomisie, mal pomôcť systém takzvaných špičkových kandidátov. Zjednodušene povedané, jednotlivé politické frakcie v europarlamente mali navrhnúť svojho adepta na lídra Európskej komisie. Funkciu mal napokon získať kandidát strany, ktorá vyhrá eurovoľby. Lídri členských štátov však napokon na summite špičkových kandidátov odmietli a vybrali Ursulu von der Leyenovú.

Politologička Aneta Világi z Univerzity Komenského pripustila, že budúcnosť systému špičkových kandidátov je otázna, keďže ho lídri na summite v Bruseli nerešpektovali. Na druhú stranu pripomenula, že premiéri a prezidenti majú delegovanú moc od voličov získanú v národných voľbách a s týmto mandátom potom rozhodujú aj na európskej úrovni.

„Výskumy, ktorým sa na katedre venujeme ukazujú, že prevláda skepsa alebo pochybnosti o tom, že Slováci v Bruseli majú slovo. Veľkou chybou je, že ľudia to berú veľmi numericky, povedia si, máme len 13 poslancov v europarlamente, čo oni zmôžu,“ uviedla Aneta Világi. Považuje to za prílišné zjednodušenie a dodala, že aj jeden poslanec dokáže ovplyvniť dobrými argumentmi hlasovanie kolegov v pléne, čím môže zmeniť rozhodnutie celej inštitúcie.

Bývalý europoslanec a minister zahraničných vecí Eduard Kukan bol v hodnotení tvrdší. „Tým ako sme vybrali šéfku Európskej komisie sme sa trochu strelili do nohy. Bola to zrada na voličoch. Špičkovým kandidátom Európskej ľudovej strany bol Manfred Weber, ale niektorí štátnici sa postavili proti nemu, ako prezident Emmanuel Macron. A do čela eurokomisie sa dostala Ursula von der Leyenová.“

Systém špičkových kandidátov sa podľa neho neosvedčil a je pre voličov nezrozumiteľný. Viackrát sa už v EÚ diskutovalo, či nedozrel čas na vytvorenie takzvanej paneurópskej kandidátky. Voliči v ktoromkoľvek členskom štáte by tak mohli podporiť nielen slovenských kandidátov, ale aj celoeurópskych favoritov.

Kým Aneta Világi by zmenu privítala, Eduard Kukan je rázne proti. Znamenalo by to podľa neho posilnenie veľkých štátov a nepredpokladá, že by sa na paneurópsku kandidátku dostal nejaký slovenský politik. Pripomenul, že takýto návrh odmietla aj väčšina europoslancov, keď bol predmetom hlasovania.

Zákulisie hlasovaní v Bruseli

Nielen europoslanci, ale aj ministri v Rade EÚ, či premiér na Európskej rade -  to sú miesta, kde slovenskí politici priamo ovplyvňujú, ako bude Únia vyzerať. Opomenúť by sme nemali ani diplomatov, ktorí pôsobia na Stálom zastúpení pri EÚ v Bruseli nepretržite. Pohľad voliča sa aj tak, a sčasti opodstatnene, neraz zužuje len na priamo volených europoslancov.

Dôležité európske politické rozhodnutia padajú najmä na summitoch v Bruseli. Pri niektorých otázkach stačí hlas väčšiny štátov, často sa však štátnici snažia o konsenzus. To sú momenty, keď na scénu prichádza diplomacia a lobing.

Kľúčové sú podľa Eduarda Kukana predbežné a zákulisné rokovania, na ktorých dochádza k výmene názorov a tvorbe aliancií. Hoci je časté hlasovanie podľa príslušnosti k európskym politickým rodinám, v prípade Slovenska zohrávajú dôležitú úlohu regionálne partnerstvá. „Silu Vyšehradskej skupiny si oveľa viac uvedomujú v zahraničí, ako my doma.“

Práve V4 si vyslúžila imidž nekonštruktívneho aktéra, ktorý tvrdohlavo hlasoval proti špičkovým kandidátom. Bolo to však doslova hlasovanie v rozpore s výsledkami eurovolieb? Aneta Világi uviedla dva argumenty, prečo s tézou nesúhlasí. Jednak nemali eurovoľby takého jasného víťaza ako pred piatimi rokmi a navyše, systém špičkových kandidátov je nezáväzný, pretože nie je obsiahnutý priamo v základných európskych zmluvách.

Ako vzniká zloženie Európskej komisie

Keď bolo známe meno budúcej šéfky eurokomisie, prišli na ťah jednotlivé štáty, aby nominovali kandidátov. Ursula von der Leyenová chcela, aby navrhli mužského aj ženského kandidáta, nech je jej budúci tím z hľadiska pohlaví vyvážený. Slovensko stavilo opäť na dlhoročného eurokomisára Maroša Šefčoviča, ale ženskú kandidátku nenavrhlo.

„Ja osobne nevidím problém v tom, či je to chlap, alebo žena, pokiaľ je to človek schopný preukázať schopnosti,“ uviedla Aneta Világi. Súhlasil s ňou Eduard Kukan s tým, že Maroš Šefčovič je skúsený a má v Bruseli dobrú povesť. Kým doteraz sa venoval v eurokomisii energetike, po novom síce zostane na podpredsedníckej stoličke, ale dostal na starosť vzťahy medzi inštitúciami EÚ. To je portfólio, ktoré obvykle vyfasujú nováčikovia v Európskej komisii.

„Maroš Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie už tretí raz za sebou. My to vnímame ako rutinu, ale nie je to samozrejmosť. Je to aj ohodnotenie jeho práce. Post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku nechcel, táto agenda mu nevyhovovala,“ zastal sa niekdajšieho kolegu z diplomacie Eduard Kukan.

Viac ako 15-ročné skúsenosti z Bruseli mu nepochybne uľahčili proces vypočúvania vo výbore europarlamentu, ktorý jeho nomináciu odobril. Naopak pohoreli rumunská kandidátka Rovana Plumbová a maďarský nominant László Trócsányi. Výbor europarlamentu pre právne záležitosti dospel k záveru, že majú konflikt záujmov a vážne finančné nezrovnalosti. Budapešť aj Bukurešť museli ponúknuť nových kandidátov. Otázny je tiež osud poľského nominanta na eurokomisára Janusza Wojciechowskeho, ktorý v prvom kole vypočúvanie vo výbore europoslancov nepresvedčil.

Aj vypočúvanie, či „grilovanie“ kandidátov ukazuje, akým spôsobom sa prejavuje mandát priamo volených poslancov a vplývajú na zloženie eurokomisie. Tím von der Leyenovej napokon budú schvaľovať europoslanci v pléne ako celok, podobne, ako keď poslanci Národnej rady SR vyjadrujú dôveru vláde na Slovensku. Hoci sú medzi slovenskými a európskymi inštitúciami rozdiely, deľba moci v nich pramení z rovnakého princípu. Keď teda nabudúce budete počuť o nevolených úradníkoch v Bruseli, spýtajte sa, kedy sme si naposledy na Slovensku volili ministra.

Článok vznikol na podujatí “Boj o moc v Bruseli“, ktoré zorganizovalo 1. októbra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). S Jurajom Hajko diskutovali politologička Aneta Világi a bývalý europoslanec a diplomat Eduard Kukan.