Diskusia Café Európa: Čo je to „jadro EÚ“?

Chceme sa doň dostať, či v ňom už sme? Bude nás to niečo stáť? Všetky tieto otázky sú o to zložitejšie, že nikto nevie presne povedať, čo to „jadro“ vlastne je.

Politici nás presviedčajú buď, že musíme urobiť čo treba, aby sme doň patrili, alebo naopak, ´že nás to bude priveľa stáť a lepšie bude ostať mimo „jadra“.

Niektorí vravia, že v ňom už vlastne sme. O čo teda  ide?

Jadro, jadrá, prvá liga?

„Jadro EÚ“ nie je žiadnym ustáleným výrazom. Je to komunikačná skratka. Treba podotknúť, že špecifická pre náš región.

V Bruseli a v západnej polovici EÚ sa o „jadre“ veľmi nehovorí. Celú debatu naštartovala tohtoročná biela kniha Európskej komisie o budúcnosti Európy. Jedným z piatich navrhovaných scenárov EK je „viacrýchlostná Európa“, ktorá sa na Slovensku začala komoliť na „dvojrýchlostnú“.

Možných „rýchlostí“ a teda i „jadier“ je však viac. Už dnes existujú rozdiely podľa toho, či krajiny patria aj do eurozóny či Schengenu.

„Jadro EÚ“  je teda sčasti užitočná, no niekedy mätúca komunikačná skratka.

Podľa štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivana Korčoka označuje krajiny, ktoré patria a chcú aj v budúcnosti patriť do všetkých projektov hlbšej integrácie v EÚ.

Kritici môžu namietať, že hovoriť o „jadre“ je iba reklamným ťahom zo strany Slovenskej vlády. Korčok nesúhlasí: „Je to zvolenie si konkrétnej cesty užšej spolupráce medzi krajinami, ktoré to chcú a sú na to pripravené.“

Zároveň ale dodáva, že prihlásenie sa k „jadru“ nie je podpísaním „bianco šeku“. „Jadro áno, ale len tam, kde to má pre nás zmysel.“

Opozičný poslanec Miroslav Beblaný je k „jadru“ kritickejší. Samotné označenie je podľa neho zavádzajúca marketingová skratka, pretože Slovensko už teraz do „jadra“ patrí, keďže sme súčasťou skupiny najviac integrovaných krajín.

Sme súčasťou eurozóny aj schengenského priestoru. Beblavý ale upozorňuje, že súčasťou tohto „jadra“ nie sú len krajiny ako je Nemecko a Francúzsko, ale aj napríklad Grécko.

Mali by sme chcieť predovšetkým patriť do klubu najúspešnejších krajín, medzi ktoré patrí v EÚ napríklad aj Švédsko či Dánsko. Tie súčasťou takto definovaného „jadra“ nie sú.

Z toho dôvodu by chcel radšej hovoriť o „európskej prvej lige“ z hľadiska kvality života a ekonomickej úspešnosti.

Nech už hovoríme o „jadre“ alebo „prvej lige“ Európskej únie, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek upozorňuje, že naša krajina prežíva ekonomicky dobré časy. Bolo by hriechom nevyužiť ich na ďalší rozvoj krajiny a účasť na hlbšej integrácii tomu môže iba pomôcť.

Taktiež je dôležité, že sa dnes čoraz viac hovorí o tom, že v EÚ nesmú existovať občania, spotrebitelia ani pracovníci druhej kategórie. I keď to platí pre celú EÚ, v konkrétnych prípadoch sa spolupráca  v „jadre“ bude zrejme hýbať rýchlejšie.

Slovensko ako ostrov európanstva?

Slovensko je dnes v strednej Európe ojedinelým zjavom. Na rozdiel od všetkých našich vyšehradských partnerov sme už dnes súčasťou všetkých veľkých integračných projektov, vrátane eurozóny.

A naša vláda sa rovnako ako jediná silne hlási k účasti v „jadre“ aj čo sa týka budúcich projektov a dobudovávania tých súčasných. Eurozóna i Schengen si vyžadujú ďalšiu prácu a zrejme aj ďalšie presuny kompetencií, aby sme zabránili opakovaniu kríz.

Môže ale „jadro“ nahradiť V4? Je Vyšehrad pre nás stále výhodný, najmä v situácii, keď sa jeho dvaja členovia (a ktovie, akým smerom sa po voľbách vyberie Česká republika) dostávajú do čoraz väčšieho konfliktu s EÚ pre postupné podkopávanie demokracie a vlády zákona?

Podľa Beblavého V4 nemá zmysel v niektorých otázkach, pokiaľ naši susedia nie sú v eurozóne. Najmä čo sa týka ekonomiky, kde sa zrejme bude integrácia v „jadre“ prehlbovať.

Avšak v iných veciach, napríklad týkajúcich sa sociálneho piliera EÚ, vysielaných pracovníkov či kvót, V4 stále zmysel má.

Aj podľa Korčoka napriek tomu, že v otázkach prehlbovania integrácie sa vyčleňujeme, Vyšehrad pre nás zostáva „pragmatickou formou spolupráce, prostredníctvom ktorej dokážeme aj ako malá krajina lepšie presadiť svoje záujmy.“

Slovensko taktiež vo V4 nie je až takým ostrovom európanstva, ako by sa mohlo zdať. Naša vláda sa síce veľmi hlasne hlási k „jadru EÚ“, no v hodnotových otázkach sme stále skôr perifériou.

Prejavuje sa to v našom postoji k migrácii, naším dôrazom na finančné výhody členstva v EÚ, našou obmedzenou ochotou byť solidárni počas kríz, či v konkrétnych postojoch a politikách voči našim vlastným menšinám.

Čo všetko pre to, aby sme boli v „jadre“ alebo „prvej lige“ Európy musíme urobiť aj v napĺňaní spoločných hodnôt, zostáva otvorenou otázkou.