Diskusia Café Európa na Pohode: Čo robiť s nenávisťou na internete a ako sa voči nej brániť?

Ľudia, ktorí sa vyhýbajú špecifickým negatívnym, ba až agresívnym a nenávistným stránkam a online komunitám môžu byť nezriedka zaskočení pri zistení koľko nepriateľstva a agresie vie uniesť jeden komentár na sociálnej sieti, a aký názor môžu zdieľať ľudia ešte aj v 21. storočí.

Sociálne siete prispievajú k rýchlemu šíreniu informácií. No informácií, ktoré sa nám dostávajú prostredníctvom internetu vie byť naozaj obrovské množstvo a nielen, že sa nedajú všetky poňať, ale je aj pomerne náročnou úlohou vedieť rozlíšiť, ktoré informácie sú len alternatívne fakty či lži a ktoré sú skutočne pravdivé. Nemálo dochádza i k opakovanému potvrdzovaniu negatívnych stereotypov v myslení ľudí.

Kde je hranica slobody prejavu?

V našej realite vymedzuje mantinely právny poriadok. Ak sloboda prejavu jednotlivca v demokratickej spoločnosti obmedzuje dôstojnosť druhého človeka,  porušuje jeho práva a slobody, prípadne, ak majú výroky jedného dopad na dôstojnosť, česť, povesť iného jednotlivca alebo ak povolávajú k nenávisti a násiliu, dostávajú sa už do konfliktu s naším trestným zákonom. "Sloboda mávať päsťou vždy končí na špičke niekoho nosa."(I. Bihariová) Každá sloboda musí mať určité mantinely, lebo ak by bola sloboda jednotlivca bezbrehá, ohrozila by výkon práv ostatných.

Prečo má štát cyberhate riešiť?

Štát nesmie rezignovať na používanie nástrojov trestného práva v tejto sfére, lebo nevinné bľabotanie na internete má priamy dopad na offline realitu. Ak pristúpime na toleranciu veľmi zradikalizovaných prejavov nenávisti, ktoré už majú podobu trestného činu, tak v praxi sa to prirodzene začína premietať na konkrétne zločiny z nenávisti. Internet, ako aj ostatné súčasti každodenného života súčasného človeka, musí mať svoje pravidlá a niekedy na to už sami nestačíme, a je potrebná reakcia mocnejších. Nenávisť na internete je citeľne prítomná na sociálnych sieťach a veľmi veľa je jej koncentrovanej na Facebooku.

Aká je reakcia Facebooku?

Facebook zamestnáva až 4500 ľudí, pričom sa ráta s prijatím ďalších zamestnancov, ktorých úlohou je kontrolovať  výskyt nenávistných, rasistických a agresívnych príspevkov. Následne každý takýto nahlásený príspevok individuálne posudzujú a ak spĺňa stanovené kritériá je vymazaný z obsahu Facebooku.

Dôležité v tejto oblasti sú aj iniciatívy jednotlivcov a skupín prítomných na sociálnych sieťach zamerané na boj s nenávisťou a agresivitou na internete. Nedávno vznikla napríklad iniciatíva "som tu", ktorá podnecuje koordinované diskutovanie. Ľudia s pozitívnym a umierneným náhľadom sa pustia do diskusií s nenávistným obsahom, pričom sa vzájomne podporujú.

Komentáre s najväčším počtom lajkov sú aj primárne zobrazované, čiže pomáhajú meniť výsledný obraz, ktorý daná diskusia v konečnom dôsledku vyvolá. Cieľom je ponúknuť alternatívy faktom a argumentom uvádzaných v agresívnych a nenávistných diskusiách. Aby si diskutujúci medzi sebou len neutvrdzovali svoje obmedzené názory a aby sa praskali ich úzkoprsé bubliny. Kľúčový je i vplyv na tzv. šedú zónu, ľudí- pozorovateľov ("tzv. lurkers"), ktorí tvoria až približne 80% z masy prítomných na internetových stránkach a fórach. Do debát sa častokrát nezapájajú, len si čítajú ich obsah. Mnohokrát si dokonca neprečítajú článok, ale po nadpise a krátkom úvode textu sa vrhnú na sledovanie diskusie k článku. Takýmto spôsobom sa môže potom rozširovať pokrivený nebezpečný svetonázor, ktorý dokonca môže prechádzať až do mainstreamu, ak sa s tým nič nerobí.

Aké stratégie môžeme zvoliť na boj proti nenávisti a agresii na internete?

Čím viac nenávisti na internete tu máme, tým viac sa ho máme snažiť potlačiť. Nenávisť sa nesmie legitimizovať v uzatvorených skupinách, kde si ho jeho členovia navzájom odobrujú a šíria ďalej do "šedej zóny". Je treba ukázať, že celá spoločnosť takto nezmýšľa a ani nechce zmýšľať.

Jednotlivci by nemali rezignovať a mali by sa zapájať do diskusií. Ak v konkrétnej veci majú čo povedať, nemali by zostať ticho, pretože aj svojím príspevkom môžu pomôcť vyvrátiť nesprávny názor a prispieť tak k presvetleniu diskusie. Ľudia by sa mali snažiť byť lepšími, vedieť rešpektovať druhých a v prípade obrany správnej veci vedieť sa postaviť i svojmu prostrediu. "Spoločnosť na Slovensku sa má kam posúvať." (Matia) Administrátori by sa mali zodpovednejšie starať o to, čo sa na ich  profiloch a stránkach, diskusiách k ich príspevkom, zobrazuje a odstraňovať nevhodný obsah. Každý nesieme osobnú zodpovednosť za naše virtuálne ja.

I. Bihariová navrhla tri overené stratégie na boj proti nenávisti na internete. Sú to argumentačno- demytizačná, ktorá reaguje na zaužívané stereotypy faktami či presnými číslami, overenými informáciami z praxe. Dôležité je pritom aj snažiť sa pochopiť skúsenosť druhej strany a  následne s ňou zdieľať svoj iný názor či pozitívnu skúsenosť. Táto stratégia nadväzuje na ďalšiu  a to, stratégiu skutočných príbehov, v ktorých zverejňujeme pozitívne príklady konania z reálneho života a vlastných kladných skúseností s danou problematikou. Treťou je stratégia humoru, ktorou vtipným spôsobom reagujeme na rôzne mýty, nenávistné tvrdenia a agresivitu. Patrí tu napríklad i vtipné ironizovanie.   

Pri budovaní progresívnejšej a otvorenejšej slovenskej spoločnosti bez nenávisti a agresivity potrebujeme rovnako organizovať aj rôzne kultúrne udalosti, kde môžeme zdieľať s ostatnými pozitívny prístup k rôznym menšinám, učiť sa o možnostiach riešení komplexných spoločenských problémov, ako aj učiť sa schopnosti rešpektovať sa navzájom a vedieť sa medzi sebou skutočne rozprávať.

Článok vznikol na podujatí „Café Európa: Čo robiť s nenávisťou na internete a ako sa voči nej brániť?“, ktorá sa uskutočnila v piatok 7. júla 2017 na festivale Pohoda. Účastníkmi debaty boli B-Complex/Matia – hudobná producentka a dj-ka, Irena Bihariova, predsedníčka OZ Ľudia proti rasizmu, podpredsedníčka výboru pre predchádzanie rasizmu a extrémizmu, ako aj členka správnej rady Progresívne Slovensko a Jakub Goda, grafik a bloger.