Mladí Európania nám dávajú dôvod veriť v demokratickú budúcnosť

V roku 2024 sa bude voliť vo vyše 50 krajinách, ktoré sú spoločne domovom viac ako polovice celosvetovej populácie. Zároveň však na celom svete pozorujeme úpadok demokracie a v niektorých krajinách aj jednoznačný posun k autokracii. Musíme venovať pozornosť nielen príčinám týchto zmien, napríklad dezinformáciám, ale aj nápravným prostriedkom, ako sú prísne normy právneho štátu, občianska výchova a mediálna gramotnosť. Na pozadí negatívnych trendov však vyniká jeden dôležitý dôvod na optimizmus: aktívna účasť mladých ľudí v občianskom živote vzbudzuje nádej.

Účasť v európskych voľbách v roku 2019 sa vyšplhala na 50,7 %, pričom išlo o 25-ročné maximum. Menej sa však hovorilo o tom, akú úlohu v náraste volebnej účasti zohrali mladí voliči. Podiel voličov mladších ako 25 rokov sa zvýšil až o 16 percentuálnych bodov a vo vekovej skupine 25 – 39 rokov narástol o 14 percentuálnych bodov. Mladí ľudia teda zohrali zásadnú úlohu. Ich odkaz znie: záleží nám na budúcnosti Európy!

Máme dôvody domnievať sa, že tento trend by mohol pokračovať aj v tohtoročných voľbách. Na prieskume Eurobarometra o mládeži a demokracii z 13. mája sa zúčastnilo 26 000 ľudí vo veku 15 – 30 rokov z celej EÚ a vyjadrili názor na demokraciu, politiku a na to, ako môžu ovplyvňovať spoločnosť. Najpozoruhodnejší údaj bol, že v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu má v úmysle voliť 64 % mladých ľudí .

Samozrejme, úmysel ešte nie je skutok. Na základe trendov z roku 2019 však môžeme dúfať, že mladí voliči budú aj naďalej chodiť voliť. Prečo? Po prvé, dvaja z troch respondentov sa domnievajú, že EÚ má vplyv na ich každodenný život. Či už ide o jednotný trh, zásady voľného pohybu, práva spotrebiteľov, potravinové normy či environmentálne kontroly, je im zrejmé, akú hodnotu EÚ prináša.

Hlavné obavy mladých ľudí však potvrdzujú aj záväzok dodržiavať základné hodnoty EÚ. Na otázku, čo očakávajú od Únie, boli tromi najčastejšími odpoveďami zachovanie mieru (37 %), boj proti chudobe (34 %) a presadzovanie ľudských práv (30 %).

Tieto priority preukázateľne súvisia práve s angažovanosťou mladých ľudí. Z prieskumu vyplýva, že 64 % mladých ľudí sa za posledných 12 mesiacov zapojilo do aktivít niektorej mládežníckej organizácie, čo predstavuje výrazný nárast od roku 2022. Okrem toho mnohí študovali (16 %) alebo sa zapojili do dobrovoľníckej činnosti (12 %) v zahraničí.

Účasť v mládežníckej organizácii znamená aktívne prispievať do spoločnosti. Túto angažovanosť často podporuje EÚ: programy ako Erasmus+ umožňujú vzdelávacie výmenné pobyty pre mládež a Európsky zbor solidarity podporuje dobrovoľníctvo. Napríklad taká Estelle z Francúzska sa zapojila do Európskeho zboru solidarity v environmentálnom vzdelávacom centre v talianskom meste Macerata. Ďalším príkladom je Elio z Írska, ktorý si popri štúdiu v Bruseli našiel čas aj na dobrovoľnícku činnosť pre mesto.

Záujem o voľby môže okrem iného narásť aj s vedomím, že rozhodnú o postoji EÚ k niektorým kľúčovým otázkam pre mladú generáciu, akými sú ruská útočná vojna na Ukrajine, situácia na Blízkom východe, zmena klímy a ohrozenie demokratického spôsobu života. Z prieskumu tiež vyplynulo, že viac ako dve tretiny mladých ľudí si myslia, že im vzdelanie poskytlo digitálne zručnosti na rozpoznanie dezinformácií.

Prieskum celkovo vykresľuje mladých ľudí ako generáciu, ktorá chce mať možnosť ovplyvňovať svoju prítomnosť aj budúcnosť a zároveň brániť demokraciu a ľudské práva.

V roku 2019 určili mladí ľudia smerovanie priorít Európskej únie. V dňoch 6. – 9. júna majú túto šancu opäť. Našu dôveru v angažovanosť nastávajúcej generácie však môžu spečatiť jedine svojimi hlasmi.

--

Iliana Ivanovová, európska komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež