Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
  • Informačný prehľad
  • 24. januára 2023
  • Zastúpenie na Slovensku
  • Odhadovaný čas čítania: 5 min

MÝTUS: Za energetickú krízu môže EÚ a obnoviteľné zdroje energie nás nezachránia

V poslednej dobe v diskusiách na sociálnych sieťach silne dominovala téma energetickej krízy. Radi by sme uviedli niektoré tvrdenia na pravú mieru a poskytli verejnosti niekoľko faktov.

veterné turbíny

MÝTUS: za energetickú krízu môže EÚ / neexistuje iná reálna alternatíva zdrojov energií okrem Ruska

FAKTY: EÚ energetickú krízu nespôsobila. Rusko dokonca už niekoľko rokov pred februárovou inváziou na Ukrajinu zámerne manipulovalo dodávky energií do Európy. Z dôvodu pravidelného znižovania dodávok plynu do Európy a porušovania zmluvných záväzkov voči Európe, čelil európsky trh bezprecedentnému nárastu cien plynu (tiež, pripomíname, že na dodávky plynu z Ruska neboli zo strany EÚ uvalené žiadne sankcie). Znižovaním energetickej závislosti Európy na Rusku sa EÚ snaží pre Európanov zabezpečiť stabilnejšie dodávky energií. Je dôležité, aby sme ako Európa neboli závislí na jedinom dodávateľovi, ktorý nás môže takto vydierať. Dôležitá je teraz preto diverzifikácia energetických zdrojov, ako aj dôraz na lokálne zdroje. Dodávky z Ruska boli nahradené spoľahlivými dodávateľmi z celého sveta. Dodávky plynu do EÚ momentálne prúdia hlavne cez plynovody z Nórska, Alžírska, či Azerbajdžanu. Zároveň sa podarilo zvýšiť aj dodávky skvapalneného plynu (LNG) z USA, Alžírska, Kataru, či Nigérie.

MÝTUS: Obnoviteľné zdroje energií nás nezachránia  

FAKTY: Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na výrobu energie je popri diverzifikácii dodávok plynu či šetrení spotreby energií, jedným z mnohých opatrení EÚ v reakcií na súčasnú situáciu. Zároveň však platí, že EÚ vníma súčasnú situáciu zároveň aj ako príležitosť pre posilnenie tzv. čistejších energetických zdrojov, t.j. zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na výrobu energie. Rýchlejší posun k čistým zdrojom energie v Európe nám zároveň prinesie vyššiu energetickú bezpečnosť, ale čo je najdôležitejšie, prispeje tak k lepšej klíme pre nás všetkých. Rozsiahle investície do domácich obnoviteľných zdrojov energie uskutočňuje Únia prostredníctvom programu RePowerEU.

MÝTUS: Green deal je zelena ideológia ohrozuje priemysel, samotnú EU a jej občanov / v EÚ sa bude obmedzovať výroba a spotreba, pokles životnej úrovne / klimatická zmena je prírodný cyklus planéty, preto žiaden Green deal nepotrebujeme

FAKTY: Cieľom EÚ určite nie je prostredníctvom Európskej zelenej dohody (tzv. Green Deal-u) obmedzovať výrobu a tak likvidovať priemysel. Práve naopak, zelená dohoda je strategickým dokumentom, ktorý má v EÚ naštartovať aj tzv. udržateľný rast. Za posledné roky sme svedkami narastajúcich prírodných katastrof zapríčinených extrémnymi výkyvmi počasia, ako sú rozsiahle záplavy, extrémne suchá, vlny horúčav... Zároveň v súčasnosti existuje jasný vedecký konsenzus o tom, že ľudstvo zásadne prispieva k zmene globálnej klímy. Na toto sa nedá reagovať inak ako spoločnými globálnymi opatreniami. Príspevkom EÚ je práve tento súbor opatrení (známych pod názvom Európska zelená dohoda), ktorými chce Únia prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov. Na tejto ceste pomôžu jednotlivým členským štátom aj rozsiahle prostriedky z Plánu obnovy. Napríklad na Slovensku bude až 43 % financií zo slovenského plánu obnovy a odolnosti určených na reformy a investície v oblasti klímy a životného prostredia.

MÝTUS: EU zatvára jadrové elektrárne / zakazuje jadro

FAKTY: EÚ žiadne jadrové elektrárne nezatvorila. Jednotlivé členské štáty EÚ a ich vlády majú k jadrovej energii rôzne postoje a teda každý štát si nastavuje svoju energetickú politiku samostatne. Rakúsko má napríklad dlhodobo odmietavý postoj k jadrovej energii, naproti tomu Francúzsko je zase dokonca považované za európsku jadrovú veľmoc. To, ako si jednotlivé členské štáty nastavia svoj národný energetický mix, je len v ich kompetencií. S jadrovou energiou EÚ v súčasnosti dokonca počíta pri dosahovaní svojich klimatických cieľov a investície do jadra zaradila Európska medzi tzv. udržateľné investície. Viac informácii nájdete aj v tejto tlačovej správe. Napriek tomu sa však EÚ k prílišnej závislosti na jadrovej energii z dlhodobého hľadiska neprikláňa. Netreba zabúdať aj na negatívne aspekty jadrovej energie, akými sú vysoké náklady spojené s likvidáciou rádioaktívneho odpadu, problematické hľadanie lokalít na trvalé uskladnenie rádioaktívneho odpadu, riziko jadrových havárii a pod.

MÝTUS: EÚ nemôže prežiť bez ruských energetických zdrojov. USA dotlačili EÚ k tomu, aby zaviedla politiky, ktoré spôsobili celosvetovú energetickú krízu, lebo z tejto krízy profitujú americké energetické spoločnosti.

Kremeľ má dlhú tradíciu zneužívania energie ako zbrane vo svojich zahraničných vzťahoch a šírenie dezinformácií je neoddeliteľnou súčasťou tejto taktiky. Teraz však ruský manéver spočívajúci v zastrašovaní EÚ, že jej zastaví prívod plynu, veľkolepo vyfučal priamo do tváre Kremľa. Európa si v odpovedi na ruskú požiadavku, aby si vybrala medzi Ukrajinou a ruskou energiou, jednoznačne vybrala Ukrajinu.

EÚ a jej členské štáty rýchlo prijali mnohé protiopatrenia na zvýšenie energetickej bezpečnosti, ako napríklad plán REPowerEU a plán „Úspora plynu pre bezpečnú zimu“, ktorý spočíva v dobrovoľnom znížení dopytu po zemnom plyne o 15 %. Podzemné zásobníky plynu v EÚ boli naplnené na viac ako 95 % svojej kapacity, čo je oveľa viac ako cieľ dosiahnutia 80 % kapacity do 1. novembra 2022. Európa bola pripravená čeliť tejto zime a dokázala odolávať ruskému energetickému vydieraniu.

Prokremeľské dezinformácie sa tiež snažia vraziť klin do transatlantickej jednoty tým, že vykresľujú falošný obraz o strate zvrchovanosti EÚ. Ich zdroje konkrétne tvrdili, že USA si podriadili EÚ a profitujú z otrasov na svetových trhoch s energiou. Diverzifikácia dodávok energie je však základným kameňom energetickej politiky EÚ. Prispieva k posilneniu európskej energetickej bezpečnosti, predchádza monopolizáciiumožňuje väčšiu konkurenciu na trhu s energiou.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
24. januára 2023
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku