Aj vy si radi dáte dobré halušky zo slovenskej bryndze, tradičný Bardejovský med či chlebík so Spišským šípkovým lekvárom? Nie ste sami. EÚ chráni nielen nás spotrebiteľov, ale aj poctivých výrobcov tradičných pochúťok. Slovensko má v európskom registri zemepisných označení už 32 produktov a za každým z nich stojí konkrétny región, tradícia a spôsob výroby, ktorý sa oplatí chrániť.
V EÚ chránime tradičné špeciality
Európska únia má jedny z najprísnejších pravidiel pre bezpečnosť potravín na svete. Tieto pravidlá sú zakotvené v európskej legislatíve a na ich dodržiavanie dohliadajú príslušné verejné orgány v každej členskej krajine. Kvalitu a bezpečnosť potravín, ako aj ochranu spotrebiteľov, zabezpečujú pravidelné úradné kontroly. Je však dôležité vedieť, že bezpečná potravina nemusí byť automaticky aj kvalitná. Bezpečnosť znamená, že potravina nie je zdraviu škodlivá, no jej kvalita závisí aj od ďalších faktorov, ako sú pôvod surovín, ich zloženie či spôsob výroby. Ak si zákazník kupuje len nejakú „brondzu”, neznamená to, že si pochutí na kvalitnej slovenskej bryndzi. Práve preto sa môžeme na vybraných tradičných výrobkoch v celej Európskej únii stretnúť so špeciálnymi označeniami, ktoré spotrebiteľom poskytujú dôležité informácie. Tieto označenia garantujú, že výrobok pochádza z konkrétneho regiónu, bol vyrobený z miestnych surovín alebo vznikol tradičným postupom. Zároveň chránia produkty pred zneužívaním a napodobňovaním a spotrebiteľom uľahčujú výber pri nákupe.
V EÚ chránime to, čo je dôležité. Pre Európu aj pre Slovensko.
Nie je „brondza“ ako bryndza
EÚ chráni naše špeciality viac, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Slovenská bryndza – jeden z najznámejších symbolov našej slovenskej kuchyne, získala Chránené zemepisné označenie (CHZO) už v roku 2008, vďaka čomu jej názov nemôže len tak niekto zneužiť.
Toto označenie potvrdzuje jej spojenie so Slovenskom a tradičným spôsobom výroby. Ak na obale uvidíme modrú európsku značku ochrany potravín, môžeme sa spoľahnúť, že bryndza bola vyrobená na území Slovenska, tradičným spôsobom z ovčieho hrudkového syra alebo zo zmesi ovčieho a kravského syra. Výrobcovia musia teda spĺňať prísne pravidlá súvisiace s označením. Ak ich nedodržia, ich produkt sa na pultoch nesmie volať „Slovenská bryndza“. Môže to byť maximálne nejaká plus-mínus „brondza“ alebo „brinza“. Vďaka tejto kontrole majú zákazníci istotu, že si domov odnesú pravý slovenský klenot a nie lacnú napodobeninu.
Čo špeciálne európske označenia znamenajú?
Špeciálne európske označenia garantujú, že výrobok pochádza z konkrétneho regiónu, je vyrobený z lokálnych surovín a vznikol tradičným postupom. Na obaloch výrobkov nájdete najčastejšie tieto symboly:
CHZO (Chránené zemepisné označenie): Spoznáte podľa modro-žltého označenia, ktoré znamená, že aspoň jedna z fáz výroby, spracovania alebo prípravy prebiehala v danom regióne. Produkt však musí mať v tejto oblasti silnú historickú tradíciu a reputáciu. Práve sem patrí populárny Skalický trdelník, Oravský korbáčik, Klenovecký syrec či naša Slovenská bryndza.
- CHOP (Chránené označenie pôvodu): Ide o najprísnejšie označenie a spoznáte ho podľa červeno-žltej farby. Podmienkou je, aby každá časť procesu výroby, spracovania a prípravy prebiehala v konkrétnom regióne. Pri tomto označení teda viete, že kupujete zaručene lokálny produkt. Typickým príkladom z našich končín je Stupavské zelé, Bardejovský med, Liptovská bryndza alebo Žitavská paprika.
Väčšinu chránených slovenských špecialít a ďalšie zaujímavosti nájdete v našej publikácii Chránime tradičné špeciality na našom webe tu.
Viac informácií o chránenom označení pôvodu a chránenom zemepisnom označení si môžete prečítať tu.
Kompletný zoznam poľnohospodárskych výrobkov, vín a liehovín, ktoré sú zapísané v registri a sú chránené v celej EÚ nájdete v registri eAmbrosia.
EÚ je tu pre všetkých Slovákov
Vedeli ste, že amfiteáter vo Východnej bol zrekonštruovaný vďaka eurofondom? Nevedel to ani Julo… no teraz to už viete. Ale to ani zďaleka nie je všetko.
Európska únia pomáha Slovensku každý deň – často v úplne bežných veciach, ktoré berieme ako samozrejmosť. Od výstavby nových ciest cez podporu historického dedičstva až po príležitosti na slobodné cestovanie a štúdium v Európe.
EÚ je tu pre všetkých Slovákov, aj tých hrdých!
EÚ je prítomná tam, kde si to často ani neuvedomujeme
Mnohé verejné priestory, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť, by bez európskych investícií neexistovali alebo by boli v zlom stave. Vďaka EÚ sa na Slovensku zrekonštruovali amfiteátre, múzeá, knižnice, športoviská a ďalšie objekty, ktoré slúžia komunite. Európska únia nefunguje ako vzdialená inštitúcia – je súčasťou našich miest, dedín aj každodenného života.
Európska únia pomáha udržiavať tradície živé
Z európskych fondov boli na Slovensku podporené stovky projektov zameraných na obnovu kultúrneho dedičstva a miestnych zvykov. Práve vďaka nim sa môžu zachovávať folklórne tradície, rekonštruovať kultúrne stánky a vytvárať priestor, kde sa stretáva minulosť so súčasnosťou. Podpora regiónov nie je len o infraštruktúre – je aj o identite, ktorá sa odovzdáva ďalej medzi generáciami.
Európske fondy zlepšujú život v regiónoch
Členstvo Slovenska v EÚ prináša priamu podporu obciam a mestám – na opravu škôl, ciest, kultúrnych domov či verejných priestorov. To všetko má priamy dosah na kvalitu života rodín, ktoré tak môžu tráviť čas spolu – bezpečne, zmysluplne a doma. Vďaka EÚ sa regióny stávajú miestom, kde sa oplatí zostať aj žiť.
Členstvo v EÚ posilňuje národnú identitu
Slovensko vstupom do EÚ nezaniklo – naopak, získalo hlas a váhu pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa nás týkajú. Môžeme si chrániť to, čo je naše – jazyk, kultúru, spôsob života – a zároveň spolupracovať na spoločných výzvach, ako sú bezpečnosť, životné prostredie či technologický rozvoj. Patriotizmus a európska spolupráca sa nevylučujú – môžu existovať vedľa seba.
EÚ otvára príležitosti mladým ľuďom
Mladí Slováci môžu vďaka EÚ študovať, pracovať alebo dobrovoľníčiť v iných krajinách, získať cenné skúsenosti a vrátiť sa domov s novým pohľadom na veci. Programy ako Erasmus+ každoročne využívajú tisíce Slovákov. EÚ tiež podporuje digitálne zručnosti, tvorivosť a aktívnu účasť mladých ľudí na verejnom živote. Všetko, čo dnes pomáha mladým rásť, má často európsku pečať.
EÚ investuje do miest s príbehom
Amfiteáter vo Východnej je len jedným z príkladov, kde európske fondy umožnili obnovu historických a kultúrnych lokalít. Takéto miesta nie sú len pamiatkami – sú živým priestorom pre stretávanie, vystupovanie, vzdelávanie a prepájanie generácií. EÚ podporuje kultúru nielen ako súčasť minulosti, ale aj ako dôležitý prvok identity, ktorý má miesto aj v budúcnosti.
Čo všetko Slovensku ešte prinieslo členstvo v EÚ?
Kvalita nášho života sa od vstupu do EÚ výrazne zlepšila. Prostriedky z jej rozpočtu prispeli k významnému zlepšeniu hospodárstva krajiny a tvoria veľkú časť verejných investícií. V rokoch 2004 až 2022 smerovalo na Slovensko viac ako 36 miliárd eur z európskeho rozpočtu. Okrem toho má Slovensko možnosť získať ďalších 6,4 miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti.
Vďaka tomu sa za ostatné roky podporili stovky projektov v oblastiach regionálneho rozvoja, dopravy, školstva, vedy a výskumu, zdravotníctva či ochrany životného prostredia. Z európskych peňazí sa stavali a rekonštruovali školy, škôlky a nemocnice, obnovovali námestia, budovali vedecké parky, ale aj nové cesty, modernizovali železnice a uskutočňovali mnohé ďalšie projekty, ktoré denne skvalitňujú život Slovákov a Sloveniek. Z aktuálneho finančného obdobia na roky 2021 až 2027 môže Slovensko z eurofondov získať ďalších takmer 13 miliárd eur.
Nemateriálne prínosy členstva
Sme Európania – Vstup Slovenska do EÚ priniesol obyvateľom Slovenska aj európsku identitu. Okrem toho, že sme Slováci, sme aj Európania. To nám garantuje isté práva a prináša nové možnosti. Môžeme sa aktívne zapájať do tvorby európskych politík, a to aj našou účasťou vo voľbách do Európskeho parlamentu. Náš názor môžeme vyjadriť aj cez rôzne verejné konzultácie alebo Európske občianske iniciatívy.
Vstup do EÚ Slovensko pevne ukotvil v rodine vyspelých, moderných a demokratických krajín Európy. Zlepšilo sa jeho postavenie a váha na medzinárodnej scéne. Slovensko sa ako plnohodnotný partner zúčastňuje rozhodovania o závažných otázkach, ktoré ovplyvňujú vývoj nielen v EÚ, ale aj na celom svete. Spoločná európska legislatíva poskytuje Slovákom väčšiu právnu istotu, silnejšiu garanciu dodržiavania základných ľudských práv a ochranu spotrebiteľských práv.
Dvere dokorán – Vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94 % našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru. To, že sme súčasťou EÚ Slovensku pomohlo získať bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta vrátane USA a Kanady. Práve vďaka členstvu a kreditu Únie majú Slováci a Slovenky umožnený bezvízový styk do absolútnej väčšiny krajín sveta a slovenský pas patrí k najsilneším na svete a bez víz sa dostanete do 186 krajín.
Brigáda v Rakúsku, štúdium v Nemecku, dovolenka v Taliansku – Slováci majú v EÚ viac slobody. Môžu voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať v celej Európskej únii. Teda nie na trhu s piatimi, ale 450 miliónmi ľudí. Na prácu v Únii nie je potrebné pracovné povolenie, v zamestnaní máme garantované rovnaké práva ako občania daného členského štátu. Navyše vďaka Európskemu preukazu zdravotného poistenia máme napríklad počas dovolenky, či študijného pobytu, nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť.
S Erasmom do sveta – Voľný pohyb po Európe znamená aj možnosť študovať v EÚ. Populárny študijný program Erasmus+, ktorý využili desaťtisíce slovenských vysokoškolákov, patrí medzi najúspešnejšie programy Európskej únie vôbec. Tento program vyslal do sveta vyše deväť miliónov ľudí. Prináša možnosti aj učiteľom či podnikateľom. Otvorili sa dvere pre európsku spoluprácu pre vedecké inštitúcie, univerzity a inovatívne podniky, ale aj mestá, obce a regióny.
Spoločná mena, hmatateľný symbol – dnes môžeme platiť spoločnou európskou menou euro v 21 krajinách eurozóny a hlavne zbytočne neprerábame na výmenných kurzoch. Euro prinieslo okrem iného nižšie náklady na bankové transakcie. Tiež výrazne pomohlo podnikom, ktorým odbúralo kurzové riziká, znížilo transakčné náklady, prinieslo väčšiu stabilitu a predvídateľnosť. Naša mena je stabilná, pretože eurozóna je jednou z najväčších a najsilnejších svetových ekonomík.
Riešenie dvojakej kvality tovaru – Na úrovni EÚ sa stanovili jasné pravidlá, ktoré určujú, že výrobky nemožno predávať vo viacerých členských štátoch s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Ochránia spotrebiteľov, ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami.
Ochrana spotrebiteľov a bezpečnejšie výrobky – V EÚ funguje silná ochrana spotrebiteľských práv. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní, máme právo na odškodnenie. V rámci jednotného trhu máme jednotnú záruku dva roky, tovar kúpený cez internet môžeme vrátiť do 14 dní od zakúpenia. Dajú sa ľahšie porovnávať ceny výrobkov a zmluvy musia spĺňať európske štandardy. Tiež máme lepší systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ priniesla zrušenie roamingových poplatkov, zaistila aj nižšie bankové poplatky a poplatky za používanie kreditných kariet.
Ochrana životného prostredia - Vďaka uplatňovaniu európskej legislatívy v tejto oblasti sa na Slovensku podstatne zlepšila kvalita životného prostredia. Vzduch, ktorý dýchame je čistejší a zlepšila sa kvalita vôd. Lepšie sú chránené aj vzácne biotopy a krajinné územia európskeho významu.
Ochrana slovenského jazyka – slovenčina je jedným z 24 úradných jazykov EÚ. Je tým zaistená ochrana slovenského materinského jazyka aj pre budúce generácie. Navyše, vďaka zásade viacjazyčnosti, zakotvenej v Charte základných práv EÚ, majú občania EÚ, a teda aj Slováci a Slovenky, právo používať ktorýkoľvek z úradných jazykov EÚ pri komunikácii s európskymi inštitúciami, a tie im musia odpovedať v tom istom jazyku.
Členstvo v EÚ v číslach
Slovenské hospodárstvo sa od roku 2004 približuje k priemeru EÚ27. Hrubý domáci produkt krajiny na obyvateľa vzrástol z úrovne 59 % priemeru EÚ27 v roku 2004 na 75 % v roku 2024.
Ako súčasť jednotného trhu Slovensko profituje z voľného pohybu tovaru v rámci Európskej únie. EÚ je dnes pre slovenský tovar a výrobky hlavnou exportnou destináciou, keď do EÚ smeruje takmer 78 % slovenského vývozu.
Ľudia na Slovensku majú za posledných 21 rokov viac pracovných príležitostí, pričom miera zamestnanosti v krajine sa zvýšila zo 64 % v roku 2004 na 72 % v roku 2023.
Aktualizované údaje plnenia vybraných merateľných ukazovateľov Programu Slovensko, operačných programov programového obdobia 2014 – 2020 a Programu rozvoja vidieka
*Výstupy sú kumulatívne za celé programové obdobie 2014 – 2020 aktualizované v roku 2025 (okrem PRV, ktorý je kumulatívne za roky 2014 – 2024 a Programu Slovensko s plnením k 31.3.2026)
Program Slovensko
841 podporených podnikov
33 512 m2 plochy verejných budov so zlepšenou energetickou hospodárnosťou
251 MW dodatočnej výrobnej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov
Nové alebo modernizované sociálne, cenovo dostupné byty pre 600 ľudí
24 632 úspešných účastníkov zapojených do aktivít zameraných na uplatnenie na trhu práce
18 359 osôb poskytujúcich sociálne alebo asistenčné služby
Operačný program Integrovaná infraštruktúra
47,76 km zrekonštruovaných železničných tratí,
122,84 km novovybudovaných diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy, zmodernizovaných 582 km a odstránených 145 nehodových lokalít
19,79 km zmodernizovaných električkových tratí,
153 nových vozidiel MHD a vybudovanie štyroch terminálov osobnej dopravy,
64 obnovených vlakových súprav v železničnej verejnej osobnej doprave,
237 podporených výskumných inštitúcií,
6 875 podporených podnikov prostredníctvom poradenských centier pre malé a stredné podniky (MSP),
1 378 podnikov, ktoré dostávajú nefinančnú podporu v rámci tvorby nových obchodných modelov kreatívneho priemyslu.
Integrovaný regionálny operačný program
815,6 km zrekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest,
242 vybudovaných a modernizovaných integrovaných zastávok,
500 km nových úsekov cyklistických komunikácií,
580 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave (nízkopodlažné elektrobusy),
29 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc,
8 podporených kreatívnych centier,
352 podporených budov materských škôl, 544 základných škôl a 149 stredných škôl s celkovou kapacitou 363 180 žiakov
30 podporených zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku,
1 464 607,17 m2 vytvorených alebo obnovených otvorených priestranstiev v mestských oblastiach
Efektívna verejná správa
zefektívnenie súdneho systému a zvýšenie vymáhateľnosti práva,
investície do efektívnosti verejnej správy a verejných služieb na všetkých úrovniach.
Životné prostredie
240 tis. obyvateľov so zlepšeným čistením komunálnych odpadových vôd,
1 005,48 km novovybudovaných kanalizačných sietí
615 tis. t/rok zvýšená kapacita pre spracovanie odpadov (triedenie, recyklácia, zhodnocovanie),
592 MW zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov,
216 ha rekultivovanej pôdy (revitalizácia, oživenie, dekontaminácia),
4 957 obyvateľov ochránených protipovodňovými opatreniami,
zavedenie 11 systémov včasného varovania pred prírodnými katastrofami,
vytvorenie 4 špecializovaných záchranných modulov,
Ľudské zdroje
152 984 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti,
25 732 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií,
72 060 žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v podporených školách zapojených do aktivít zameraných na podporu inkluzívneho modelu vzdelávania,
1 904 škôl zapojených do inkluzívneho modelu vzdelávania,
38 364 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania,
127 447 nezamestnaných ľudí do 29 rokov bolo zapojených do iniciatív na podporu zamestnanosti mladých ľudí,
viac ako 500 000 pracovných miest zachovaných v čase pandémie nového koronavírusu, pričom vyše 400 000 osôb si udržalo pracovné miesto šesť mesiacov po skončení pomoci a priamo bolo podporených 48 000 právnických osôb a 108 000 živnostníkov,
362 projektov zameraných na subjekty poskytujúce verejné služby v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej oblasti,
1 734 jednotlivcov vykonávajúcich sociálne služby v rámci projektových aktivít
39 novovybudovaných predškolských zariadení v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít,
570 zamestnancov pracujúcich v oblasti poskytovania zdravotno-výchovnej osvety, prevencie a poradenstva,
zlepšené podmienky bývania pre 95 tis. obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít
Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Česko
38,83 km rekonštruovaných alebo zrenovovaných ciest,
190,5 km novovybudovaných alebo zmodernizovaných cyklistických ciest a turistických chodníkov,
176 zhodnotených objektov kultúrneho a prírodného dedičstva,
74 podnikov spolupracujúcich s výskumnými inštitúciami.
Program cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko – Rakúsko
74 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji kultúrneho a prírodného dedičstva,
488 787 návštev za rok v podporovaných lokalitách kultúrneho a prírodného dedičstva,
123 aktivít vzťahujúcich sa na rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva,
66 758 ha biotopov podporených s cieľom zlepšenia stavu ich ochrany,
67 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji zelených infraštruktúr,
8 organizácií, ktoré sa podieľajú na rozvoji ekologicky priaznivých a nízko uhlíkových dopravných systémov,
60 spoločných produktov týkajúcich sa ekologických sietí a zelených infraštruktúr,
6 vybudovaných výskumných zariadení,
307 organizácií, ktoré sa podieľajú na spolupráci medzi inštitúciami,
34 organizácií, ktoré sa podieľajú na spolupráci súvisiacej s inováciami,
12 výskumných inštitúcií sa zúčastnilo na cezhraničných , medzinárodných alebo medziregionálnych projektoch,
1 087 účastníkov zapojených do spoločného vzdelávania vo vzťahu k výskumu a inováciám,
53 inštitúcií priamo zapojených do spolupráce zameranej na zlepšenie kvality vzdelávania, školenia a schém celoživotného vzdelávania,
239 vzdelávacích inštitúcií priamo zapojených do spolupráce zameranej na predškolské a školské vzdelávanie,
7 762 účastníkov na cezhraničných programoch spoločného vzdelávania a odbornej prípravy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, možnosti vzdelávania a vyššieho odborného vzdelávania.
Rozvoj vidieka
2 202 poľnohospodárskych podnikov/prijímateľov v rámci projektových podpôr
430 podporených podnikov zapojených do zlepšenia životných podmienok zvierat,
239 tis. ha pôdy s podporenými agroenvironmentálnymi schémami
234 tis. ha podporenej pôdy v režime ekologického poľnohospodárstva
31 tis. ha podporenej pôdy v rámci ochrany biodiverzity v sústave NATURA2000
1 160 tis. ha podporenej poľnohospodárskej pôdy v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami,
22 tis. ha pôdy s podporenými leso-environmentálnymi schémami
1 090 operácií na zlepšenie základných služieb a infraštruktúry vo vidieckych oblastiach,
110 podporených miestnych akčných skupín