Pripomíname si Svetový deň duševného zdravia

Svetový deň duševného zdravia je hlavnou informačnou kampaňou Európskej komisie na zvýšenie povedomia o dôležitosti duševného zdravia, ktoré považuje za neoddeliteľnú súčasť verejného zdravia. Duševné zdravie je jednou z priorít Komisie, o čom svedčia opatrenia a projekty zamerané na zlepšenie duševného zdravia ľudí v EÚ aj mimo nej, ktoré Komisia v posledných 25 rokoch podporovala. Táto každoročná príležitosť slúži ako presvedčivá pripomienka toho, že naša duševná pohoda by nemala byť odsúvaná do zriedkavých diskusií, ale predstavuje dôležitú zložku nášho celostného zdravia, ktoré si zaslúži uznanie, empatiu a aktívnu starostlivosť. 

Duševné zdravie Európanov 

Z najnovšieho prieskumu Eurobarometra o duševnom zdraví vyplynulo, že deväť z desiatich Európanov (89 %) považuje podporu duševného zdravia za rovnako dôležitú ako podporu fyzického zdravia. Súčasne menej ako polovica respondentov súhlasí s tým, že ľudia s duševnými problémami dostávajú rovnakú úroveň starostlivosti ako ľudia s fyzickou chorobou. Okrem toho takmer polovica respondentov (46 %) sa za posledných dvanásť mesiacov stretla s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom, ako je pocit depresie alebo úzkosti.  

Je alarmujúce, že viac ako polovica opýtaných Európanov (54 %) s problémom v oblasti duševného zdravia nedostala pomoc odborníka. Pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ a situácia sa ešte zhoršila. Európania sa zhodujú, že práve nedávne svetové udalosti výrazne ovplyvnili ich duševné zdravie.  

Väčšina respondentov (60 %) si myslí, že najdôležitejšími faktormi na dosiahnutie dobrého duševného zdravia sú životné podmienky, po ktorých nasleduje finančné zabezpečenie (53 %). Približne tretina Európanov sa domnieva, že kontakt s prírodou a zelenými plochami (35 %), spánkové návyky (35 %), fyzická aktivita (34 %) a sociálny kontakt (33 %) sú kľúčovými prispievateľmi k dobrému duševnému zdraviu. Vo všetkých členských štátoch sa však veľká väčšina opýtaných domnieva, že využívanie sociálnych médií môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie mladých ľudí.  

Pokiaľ ide o to, ako môže EÚ najviac prispieť k zlepšeniu duševného zdravia európskych občanov, najväčší podiel respondentov vybral „zlepšenie celkovej kvality života“ (45 %), za ktorým nasledovalo „zlepšenie prístupu k diagnostike, liečbe a starostlivosti o pacientov s duševnými problémami a ich podpora“ (37 %) a „podpora duševného zdravia najzraniteľnejších“ (35 %).  

„Bez duševného zdravia niet skutočného zdravia. Skutočnosť, že takmer polovica Európanov sa stretla s problémami v oblasti duševného zdravia, ale viac ako polovica z nich nedostala žiadnu odbornú pomoc, je skutočne alarmujúca. Musíme klásť dôraz na dobré životné podmienky našich občanov – zamerať sa na prevenciu a prístup ku kvalitnej starostlivosti a liečbe. My – vlády, orgány verejného zdravia, inštitúcie EÚ, zainteresované strany a občania – musíme spojiť naše sily, aby dobré duševné zdravie stálo na prvom mieste a aby sme pomohli tým, ktorí potrebujú podporu. Práve o tom je silná európska zdravotná únia," doĺňa komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová.

Duševné zdravie ľudí na Slovensku 

Viac ako štyria z desiatich Slovákov (42 %) potvrdili, že za posledných dvanásť mesiacov mali emocionálny alebo psychosociálny problém. Pritom až 59 % opýtaných nedostalo odbornú pomoc. Viac ako polovica (52%) si myslí, že najdôležitejšími faktormi na dosiahnutie dobrého duševného zdravia sú predovšetkým životné podmienky, nasleduje finančné zabezpečenie (50 %), fyzická aktivita (36 %) či sociálny kontakt (35 %). 

Slováci sa tiež zhodujú, že nedávne svetové udalosti ovplyvnili ich duševné zdravie „mierne“ (39 %) alebo „do veľkej miery“ (30 %). Takmer každý šiesty Slovák (58 %) si zároveň myslí, že práve Európska únia môže prispieť k zlepšeniu ich duševného zdravia, a to najmä prostredníctvom zlepšenia celkovej kvality života. 

Komplexný prístup k duševnému zdraviu 

Situácia v oblasti duševného zdravia sa v posledných rokoch výrazne zhoršila. Obavy, úzkosti a pocity depresie v dôsledku ničivých účinkov pandémie, útočnej vojny Ruska voči Ukrajine, klimatickej krízy, nezamestnanosti, rastúcich životných nákladov, tlakov digitálnej sféry a sociálnych médií zhoršili už aj tak zlú úroveň duševného zdravia, a to najmä u detí a mladých ľudí. 

Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia, ktoré zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov, sa v krajinách EÚ odhadujú na viac ako 4 % HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala vo svojej správe o stave Únie v septembri 2022 na vytvorenie novej iniciatívy v oblasti duševného zdravia. Po rozsiahlych konzultáciách s členskými štátmi, zainteresovanými stranami a občanmi bol vypracovaný komplexný prístup k duševnému zdraviu na úrovni EÚ.

V novom prístupe sa duševné zdravie kladie na rovnakú úroveň ako zdravie fyzické. Prostredníctvom 20 hlavných iniciatív a prostriedkov EÚ vo výške 1,23 miliardy eur z rôznych finančných nástrojov Komisia podporí členské štáty, aby ľudí a ich duševné zdravie kládli na prvé miesto. 

„Duševné zdravie je pre našu pohodu rovnako dôležité ako fyzické zdravie. Občania to znovu pripomenuli v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Dnes podnikáme významný krok na podporu duševného zdravia v Európe v záujme najzraniteľnejších osôb vrátane ľudí utekajúcich z Ukrajiny, deti nevynímajúc. Deti, ktoré sa musia vyrovnávať s hroznými zážitkami. Náš európsky prístup, prvý svojho druhu, kladie duševné zdravie na rovnakú úroveň s fyzickým zdravím a opisuje všetko, čo robíme, aby sme zaistili prístupnú a cenovo dostupnú pomoc pre všetkých, ktorí ju potrebujú,“ hovorí v tejto súvislosti Ursula von der Leyenová. 

V novom prístupe sa uznáva, že duševné zdravie ide nad rámec samotnej oblasti zdravia, a preto sa treba zamerať aj na oblasti ako vzdelávanie, digitalizácia, zamestnanosť, výskum, rozvoj miest, životné prostredie a klíma. 

Kľúčové prvky na riešenie problémov duševného zdravia 

V kontexte významných technologických, environmentálnych a spoločenských zmien, ktoré ovplyvňujú schopnosť ľudí vyrovnať sa s nimi, sa činnosť EÚ v oblasti duševného zdravia zameria na tri hlavné zásady: 

• prístup k primeranej a účinnej prevencii, 

• prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, 

• opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. 

Tento komplexný prístup sa zaoberá duševným zdravím naprieč všetkými politikami s cieľom rozpoznať mnohostranné rizikové faktory duševných problémov. Na základe tohto prístupu sa konkrétne opatrenia zamerajú na širokú oblasť politík a budú sa usilovať: 

• podporovať dobré duševné zdravie vďaka prevencii a včasnému odhaľovaniu problémov, a to aj prostredníctvom európskej iniciatívy zameranej na predchádzanie depresii a samovraždám, európskeho kódexu duševného zdravia a posilneného výskumu v oblasti zdravia mozgu, 

• investovať do odbornej prípravy a budovania kapacít na posilnenie duševného zdravia vo všetkých politikách a zlepšenie prístupu k liečbe a zdravotnej starostlivosti. Opatrenia budú zahŕňať školiace a výmenné programy pre odborníkov a technickú podporu reforiem v oblasti duševného zdravia na vnútroštátnej úrovni, 

• zabezpečiť dobré duševné zdravie pri práci zvyšovaním informovanosti a zlepšovaním prevencie. Dosiahne sa to napríklad celoeurópskmi osvetovými kampaňami Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a prípadnou budúcou iniciatívou EÚ v oblasti psychosociálnych rizík pri práci, 

• chrániť deti a mládež počas ich najzraniteľnejších rokov a dospievania v kontexte rastúcich tlakov a výziev. Opatrenia zahŕňajú sieť pre duševné zdravie detí a mládeže, súbor preventívnych nástrojov pre deti zameraný na kľúčové zdravotné faktory duševného a fyzického zdravia a lepšiu ochranu na internete a vo svete sociálnych médií, 

• venovať sa zraniteľným skupinám cielenou pomocou ľuďom, ktorí to najviac potrebujú, ako sú starší ľudia, osoby v ťažkej ekonomickej alebo sociálnej situácii a migranti/utečenci. Osobitná pozornosť sa venuje obyvateľstvu postihnutému konfliktmi, najmä ľuďom (a obzvlášť deťom) vysídleným z Ukrajiny a deťom na Ukrajine, ktoré čelia vojnovej traume, 

• ísť príkladom na medzinárodnej úrovni zvyšovaním povedomia a poskytovaním kvalitnej podpory v oblasti duševného zdravia v núdzových humanitárnych situáciách. 

Ďalšie informácie 

Duševné zdravie (europa.eu) 

Informačný prehľad o duševnom zdraví 

Komplexný prístup k duševnému zdraviu (europa.eu) 

Prieskum Eurobarometra o duševnom zdraví