Štáty Európskej únie sa snažia zvýšiť ekonomický rast aj cez podporu investícií a zlepšovanie podnikateľského prostredia. Investorom však často chýbajú dobré projekty hodné podpory. Komentár Dušana Chreneka.
Keď sa anketári po celej Európe počas vrcholiacej ekonomickej krízy v roku 2011 pýtali, čo ľudia považujú za dve najväčšie výzvy, pred ktorými stojí Európska Únia, až 59 percent medzi ne zaradilo „riešenie ekonomickej situácie“. Pri pohľade na rovnaký aktuálny prieskum sa zdá, že túto výzvu už potlačili horúcejšie problémy. V májovom Eurobarometri už „ekonomickú situáciu“ označilo za jeden z dvoch hlavných problémov EÚ iba 19 percent respondentov, na Slovensku to bolo dokonca iba 14 percent.
Úplne vyhraté však ešte nemáme. Slovensko má síce slušný hospodársky rast, ale veľkými výzvami u nás stále zostávajú vysoká miera dlhodobo nezamestnaných, veľké regionálne rozdiely, slabá naviazanosť školského systému na prax, vylúčené rómske komunity, prekážky pri podnikaní, či nižšia vymožiteľnosť práva.
Miliardový plán
Aj preto za hlavnú prioritu Európskej komisie označil jej predseda Jean-Claude Juncker po nástupe do funkcie na jeseň 2014 práve naštartovanie ekonomického rastu a vytváranie pracovných miest. Hlavným nástrojom pre dosiahnutie tohto cieľa sa stal Investičný plán pre Európu, ktorý má podnietiť nové investície vo výške 315 miliárd eur v priebehu troch rokov, prepojiť voľné prostriedky s kvalitnými projektmi a zlepšiť investičné prostredie v EÚ.
Za rok fungovania dokázal plán priniesť nové investície do európskej ekonomiky za viac ako 138 miliárd eur cez 360 projektov v celej Únii. Tieto dôležité investície smerovali predovšetkým do dopravy, vedy a výskumu, energetiky a digitálnej infraštruktúry – teda do oblastí, ktoré sú kľúčové pre našu budúcnosť.
Významnou súčasťou investičného plánu je aj podpora pre malé a stredné podniky v Európe. Viac než 200-tisíc z nich už má prístup k zvýhodneným podnikateľským úverom.
Ako je na tom Slovensko?
Investície neobchádzajú ani Slovensko. Už o štyri roky by sa mala dopravná situácia v okolí hlavného mesta výrazne zjednodušiť vďaka novému obchvatu Bratislavy D4 a rýchlostnej ceste R7, ktoré budú spolufinancované práve z investičného plánu. Malí a strední podnikatelia po celom Slovensku zase čoskoro získajú od ČSOB výhodnejšie úvery vďaka zárukám EÚ.
Keďže plán sa ukázal ako úspešný, komisia ho nedávno navrhla predĺžiť do roku 2020 a zvýšiť jeho "palebnú silu" až na 500 miliárd.
Zabúdať nesmieme ani na značné prostriedky, ktoré sú pre Slovensko určené z európskych štrukturálnych fondov. Do roku 2020 máme na najpotrebnejšie investície k dispozícií až 15,3 miliárd eur. O akú pomoc ide ukazuje fakt, že v uplynulom období bola absolútna väčšina všetkých verejných investícií spolufinancovaná práve z eurofondov. Najmä v roku 2015 EÚ fondy významne potiahli slovenskú ekonomiku a Slovensko v čistom získalo za minulý rok 570 euro na jedného obyvateľa.
Bez reforiem to nepôjde
Prostriedky na investície vo verejnom i súkromnom sektore sú teda v Európskej únií k dispozícií. Na to, aby sme ich dokázali využiť efektívne je však dôležité pozrieť sa aj na ďalšie piliere investičnej stratégie – teda na reformy a na kvalitu projektov.
Komisia sa sústreďuje najmä na znižovanie regulačnej náročnosti a na kľúčové oblasti ako sú energetika, digitálny trh či finančné trhy. Iba celoeurópske riešenia však stačiť nebudú. Rozhodujúcu úlohu budú hrať najmä jednotlivé štáty a ich ochota reformovať trhy práce, vzdelávanie, zdravotníctvo a dôchodkový systém.
Zásadnou požiadavkou pre využitie súčasných príležitostí je aj existencia kvalitných investičných projektov. V mnohých krajinách práve na ich nedostatku stroskotávajú verejné aj súkromné investície. Dobrou správou je, že aj v tejto oblasti je možné počítať s pomocou investičného plánu. Jedna jeho časť na zameriava práve na takzvanú technickú pomoc. Junckerov plán okrem toho pomáha aj investorom, ktorý majú kapitál, ale chýba im kvalitný projekt. Tí môžu "zaloviť" na interaktívnom portáli investičných projektov.
Ak budeme chcieť „ekonomickú situáciu“ z anketových odpovedí o najzávažnejších problémoch Únie vytlačiť nadobro, bez tvrdej práce to nepôjde. A to najmä v oblasti reforiem a prípravy kvalitných projektov.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Článok bol uverejnený na portáli Aktuality.sk 27.10.2016
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 27. októbra 2016