Medzi hlavné výzvy patrí stabilizácia dôchodkového systému po prijatí ústavných stropov na dôchodkový vek, ako aj stabilizácia systému dlhodobej starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc.
Kombinácia starnúceho obyvateľstva, ústavných stropov na dôchodkový vek a nižšieho potenciálu na rast zamestnanosti ohrozuje dlhodobú stabilitu verejných financií. Podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie stúpne podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac na počte ľudí vo veku 15-64 rokov z 20 % v roku 2016 na 60 % v roku 2060. To vytvorí finančný tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj systém dlhodobej starostlivosti o starších a nevládnych ľudí. Pre udržateľné verejné financie potrebovalo Slovensko už aj bez ústavných stropov na dôchodkový vek okamžite prijať opatrenia v objeme 1,09 % HDP, čiže 927 miliónov eur v cenách roku 2017. Po zavedení stropov môže ich potreba stúpnuť na dvojnásobok.
Otázke pripravenosti Slovenska na starnutie obyvateľstva sa venoval spoločný seminár Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO, ktorý sa uskutočnil 15. apríla v Bratislave. Väčšina účastníkov seminára považuje za najefektívnejšie riešenie dôsledkov starnutia zvyšovanie produktivity práce. To sa dá dosiahnuť vykonávaním kvalitnej hospodárskej politiky, lepším podnikateľským prostredím a kvalitnejším vzdelávaním. Medzi ďalšími riešeniami uviedli znižovanie miery náhrady pri starobných dôchodkoch, znižovanie iných výdavkov mimo dôchodkov a zvyšovanie zamestnanosti.
„Starnutie obyvateľstva sa týka nás všetkých. Európska populácia starne, celkový počet obyvateľov síce vzrastie z 511 miliónov v roku 2016 na 520 miliónov v roku 2070, ale zmení sa jeho veková štruktúra. Počet obyvateľov vo veku 15-64 rokov výrazne klesne z 333 miliónov v roku 2016 na 292 miliónov v roku 2070,“ povedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.
V prvom diskusnom paneli sa rečníci zaoberali dôsledkami starnutia na dôchodkový systém. Vyjadrili názory, že zavedením novely ústavy o stropoch na dôchodkový vek výrazne klesne udržateľnosť dôchodkového systému. Ďalší panelista upozornil na potrebu prepracovať pravidlá dlhovej brzdy tak, aby zohľadňovali aj indikátory dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Inak hrozí, že sa budú beztrestne prijímať ďalšie krátkodobo populárne opatrenia, ktoré zhoršujú dlhodobú udržateľnosť. V diskusii odznelo aj, že v dôsledku ústavných stropov na dôchodkový vek sa prehĺbi schodok penzijného systému z 1,1 % na 2,7 % HDP v roku 2067. Spolu s deficitom 0,7 % HDP v zdravotníctve a 0,6 % HDP v dlhodobej starostlivosti to bude mať výrazný vplyv na rýchly rast verejného dlhu.
Na druhej strane sa v diskusii vyskytla aj podpora zavedeniu ústavných stropov, čo bolo odôvodnené potrebou sociálnej istoty pre pracujúcich ľudí, keďže mnohí ľudia sú po odpracovaných rokoch v zlom zdravotnom stave. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie v SR Lívia Vašáková uviedla, že Slovensko bude jednou z najrýchlejšie starnúcich ekonomík EÚ: „Európska komisia veľmi pozitívne hodnotila naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života z roku 2012 a vo svojej Správe o Slovensku 2019 upozorňuje na dlhodobé riziká udržateľnosti verejných financií v dôsledku rastúcich nákladov na penzie aj zdravotnú starostlivosť. Zastropovanie dôchodkového veku toto riziko ešte zvýši.“
Druhá diskusia sa venovala dopadom starnutia obyvateľstva na trh práce a systém dlhodobej starostlivosti. Účastníci seminára sa zhodli, že dnešný systém dlhodobej starostlivosti nie je postačujúci na riešenie dôsledkov starnutia obyvateľstva. Podľa väčšiny účastníkov je potrebné posilniť starostlivosť v domácom prostredí a ambulantnú starostlivosť, posilniť kapacity zariadení sociálnych služieb a zvýšiť platy opatrovateľského personálu. Dôležité je tiež zlepšiť koordináciu sociálneho a zdravotníckeho systému.
Ďalšie informácie o seminári vrátane prezentácií a analýzy INEKO o dopadoch starnutia obyvateľstva nájdete na tejto stránke.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 15. apríla 2019