Väčšina Európanov si myslí, že v ich krajine je rozšírená diskriminácia

Viac ako polovica Európanov si myslí, že v ich krajine je rozšírená diskriminácia na základe príslušnosti k rómskej národnosti (65 %), farby pleti (61 %), etnického pôvodu (60 %), rodovej identity (57 %) alebo sexuálnej orientácie (54 %). Diskrimináciu na základe náboženského vyznania alebo viery považujú respondenti za menej rozšírenú (42 %) ako v roku 2019. Aj tieto zistenia vyplynuli z nedávneho prieskumu Eurobarometra o diskriminácii.  

Približne každý piaty respondent (21 %) uviedol, že sa v posledných 12 mesiacoch cítil byť diskriminovaný alebo zažil obťažovanie. Najčastejšie spomínané formy diskriminácie alebo obťažovania boli z dôvodu veku, pohlavia, politických názorov, sociálno-ekonomickej situácie a fyzického vzhľadu. Najčastejšími miestami, kde dochádza k diskriminácii alebo obťažovaniu, sú verejné priestory a práca.  

Približne dve tretiny respondentov schvaľujú rovnaké práva pre lesby, gejov a bisexuálnych ľudí a pre transrodové osoby. Viac ako sedem z desiatich respondentov súhlasí s tým, že na sexuálnom vzťahu medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia nie je nič zlé, a že manželstvá partnerov rovnakého pohlavia by mali byť povolené v celej Európe. 62 %  Európanov si myslí, že transrodové osoby by mali mať možnosť zmeniť svoje doklady tak, aby zodpovedali ich vnútornej rodovej identite. 47 % respondentov zastáva názor, že úradné dokumenty by mali obsahovať možnosť nebinárneho pohlavia pre osoby, ktoré sa neidentifikujú ako muž alebo žena, kým proti bolo 46 % opýtaných. 

Približne štvrtina respondentov si myslí, že úsilie vynaložené v ich krajine na integráciu rómskeho obyvateľstva je účinné. Na otázku, ktoré kritériá môžu znevýhodniť uchádzačov o zamestnanie respondenti najčastejšie uviedli vek uchádzača (52 %) a jeho spôsob obliekania alebo prezentovania sa (50% ).  

Ako to vidia Slováci a Slovenky 

• 55 % opýtaných Slovákov a Sloveniek si myslí, že je rozšírená diskriminácia na základe príslušnosti k rómskej menšine, farby pleti (38 %) a etnického pôvodu (36 %). 

• Za rozšírenú považuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie 31 %. 

• Vek osoby považuje za rozšírený dôvod diskriminácie až 42 % respondentov, pričom viac ako tretina opýtaných je rovnakého názoru v prípade diskriminácie z dôvodu postihnutia (36 %) alebo socio‐ekonomickej situácie (38 %). 

• Za menej častú považujú Slováci a Slovenky diskrimináciu na základe náboženstva a vierovyznania (16 %) alebo pohlavia (29 %). 

• V najvyššej volenej politickej funkcii by respondentom zo Slovenska najviac prekážala transrodová alebo medzirodová osoba (37 %) alebo osoba s inou sexuálnou orientáciou (31 %) . Naopak, najmenej by im vadila žena (5 %). 

• V práci by v každodennom kontakte nechcelo byť s transrodovou alebo medzirodovou osobou 27 %, osobu s inou sexuálnou orientáciou 22 % a s Rómom 19 % Slovákov a Sloveniek. 

• Najviac by rodičom na Slovensku prekážalo, ak by ich dieťa malo vzťah s transrodovou osobou (59 %), osobou rovnakého pohlavia (55 %) Rómom (46 %) alebo Moslimom (40 %). Belocha (85 %)  a kresťana (86 %) by privítalo okolo 9 z 10 slovenských rodičov. 

• Pri uchádzaní o zamestnanie za najviac znevýhodňujúce faktory považuje polovica opýtaných vek a 51 % fakt, že je kandidát rómskej príslušnosti. O náboženskom  vyznaní alebo viere si to myslí iba 7 %. 

• Veľká väčšina Slovákov a Sloveniek si myslí, že školské hodiny a materiály by mali obsahovať informácie o skúsenosti s postihnutím (81 %), rozmanitosti náboženstva alebo vierovyznaní (80 %) a rasizme (79 %). 

• Ak by sa Slováci a Slovenky stali obeťou diskriminácie, 37 % z nich by svoj prípad nahlásilo polícii a 20 % priateľovi alebo rodinnému príslušníkovi. 

Prieskum osobitného Eurobarometra 535 o diskriminácii sa v krajinách EÚ27 uskutočnil v období od apríla do mája 2023 na celkovej vzorke 26 399 respondentov. Konečné výsledky boli zverejnené v decembri minulého roka. Na Slovensku prebiehal zber dát v období od 13. do 30. apríla 2023 prostredníctvom rozhovorov s 1 021 respondentmi. 

Pravidlá EÚ na zabránenie diskriminácie  

Pre množstvo ľudí v Európe je diskriminácia stále každodennou realitou. Z tohto dôvodu má EÚ právomoc bojovať proti diskriminácii. Robí tak predkladaním právnych predpisov, ktorých cieľom je chrániť ľudí pred diskrimináciou. EÚ tiež vykonáva celý rad činností na podporu začlenenia všetkých skupín obyvateľstva.  

Európska komisia podporuje odborníkov a organizácie v boji proti diskriminácii; prispieva k zvyšovaniu informovanosti na podporu rovnosti a inklúzie; poskytuje finančné prostriedky na činnosti a projekty zamerané na boj proti diskriminácii, podporu nediskriminácie, rovnosti, rozmanitosti a začlenenia. 

Právo na rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie je taktiež zakotvené aj v článku 21 Charty základných práv Európskej únie a obsahuje všeobecný zákaz diskriminácie s rozsiahlym zoznamom dôvodov vrátane sexuálnej orientácie. Členské štáty a ich orgány sú povinné dodržiavať Chartu a v prípade jej porušenia môže poškodená osoba podať sťažnosť na príslušný vnútroštátny orgán alebo si brániť svoje práva pred vnútroštátnym súdom alebo iným orgánom.