Podľa jarnej hospodárskej prognózy Európskej komisie sa rast reálneho HDP v EÚ a v eurozóne očakáva na úrovni 2,7 % v roku 2022 a 2,3 % v roku 2023, čo je pokles zo 4,0 % v roku 2022 a 2,8 % (2,7 % v eurozóne) v roku 2023, ktoré sa predpokladali v priebežnej prognóze zo zimy 2022. Toto zníženie na rok 2022 sa musí chápať v kontexte dynamického rastu, ktorý zaznamenalo hospodárstvo na jar a v lete minulého roka a ktorý zvýšil ročnú mieru rastu za tento rok približne o 2 percentuálne body. Rast produkcie sa v priebehu roka znížil z 2,1 % na 0,8 %.
Vojna prehlbuje pretrvávajúce nepriaznivé vplyvy a spomaľuje rast. Napriek tomu sa predpokladá, že HDP EÚ zostane počas prognózovaného obdobia v kladných číslach vďaka kombinovanému účinku opätovného otvorenia po lockdowne a masívnym politickým opatreniam prijatým na podporu rastu počas pandémie. Investície by malo podporiť plné využívanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) a vykonávanie sprievodného programu reforiem. V rámci svetového hospodárstva aj hospodárstva EÚ sú najviac zasiahnuté ceny energetických komodít. Neistota týkajúca sa dodávateľských reťazcov vyvíja tlak na ceny smerom nahor, pričom sa zvyšuje ich volatilita. Platí to aj pre potraviny a iné základné tovary a služby, pričom kúpna sila domácností klesá.
Rekordná inflácia
Inflácia dosahuje v dôsledku cien energií rekordne vysoké hodnoty a zvýšila sa z medziročnej hodnoty 4,6 % v poslednom štvrťroku 2021 na 6,1 % v prvom štvrťroku 2022. Celková inflácia v eurozóne sa v apríli zvýšila na 7,5 %, čo je najvyššia miera v histórii menovej únie. Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne bude v roku 2022 na úrovni 6,1 % a v roku 2023 klesne na úroveň 2,7 %. Očakáva sa, že inflácia dosiahne vrchol na úrovni 6,9 % v druhom štvrťroku tohto roka a potom bude postupne klesať. V prípade EÚ sa očakáva zvýšenie inflácie z 2,9 % v roku 2021 na 6,8 % v roku 2022 a následný pokles na 3,2 % v roku 2023. Priemerná základná inflácia sa predpokladá nad úrovňou 3 % v rokoch 2022 a 2023 tak v EÚ, ako aj v eurozóne.
Nezamestnanosť má aj napriek kríze klesať
Trh práce vstupuje do novej krízy so solídnou základňou a očakáva sa, že podmienky na trhu práce sa budú ďalej zlepšovať. Miera nezamestnanosti na konci roka 2021 klesla pod predchádzajúce rekordne nízke hodnoty a predpokladá sa, že zamestnanosť v EÚ tento rok stúpne o 1,2 %. Očakáva sa, že ľudia, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine do EÚ, vstúpia na trh práce len postupne, pričom hmatateľné účinky sa prejavia až od budúceho roka. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v EÚ ďalej klesne na 6,7 % v tomto roku a 6,5 % v roku 2023 a v eurozóne na 7,3 % v roku 2022 a 7,0 % v roku 2023. Napriek nákladom spojeným s opatreniami na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie a na podporu ľudí utekajúcich z Ukrajiny má súhrnný deficit verejných financií v EÚ v rokoch 2022 a 2023 ďalej klesať, keďže dočasné podporné opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19 sa naďalej rušia. Predpokladá sa, že deficit v EÚ klesne z úrovne 4,7 % HDP v roku 2021 na 3,6 % HDP v roku 2022 a 2,5 % HDP v roku 2023 (3,7 % a 2,5 % v eurozóne).
Riziká spojené s prognózou hospodárskej aktivity a inflácie vo veľkej miere závisia od vývoja vojny, a najmä od jej dosahu na trhy s energiou. Vzhľadom na vysokú neistotu je východisková prognóza doplnená o analýzu modelových scenárov, ktoré simulujú vplyv vyšších cien energetických komodít, ako aj úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska. V uvedenom závažnejšom scenári by miera rastu HDP bola približne o 2,5 % a o 1 % pod úrovňou prognóz na rok 2022 a 2023, zatiaľ čo inflácia by sa zvýšila o 3 % v roku 2022 a o viac ako 1 % v roku 2023 nad východiskovú prognózu. Okrem uvedených potenciálnych narušení dodávok energie by horšie než očakávané problémy v dodávateľských reťazcoch a ďalšie zvyšovanie cien neenergetických komodít, najmä potravín, mohli viesť k ďalším tlakom na znižovanie rastu a zvyšovanie cien.
Ako bude na tom slovenské hosporárstvo?
Vyhliadky pre slovenskú ekonomiku sú zahmlené vplyvom ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine, ktorá predstavuje závažný nepriaznivý šok pre dodávateľský reťazec. Očakáva sa, že prudký nárast cien energií a komodít zvýši výrobné náklady a zníži kúpnu silu domácností, čo obmedzí hospodársky rast v horizonte prognózy na úroveň 2,3 % v roku 2022 a 3,6 % v roku 2023. V dôsledku rastúcich nákladov sa predpokladá, že inflácia v roku 2022 prudko vzrastie na 9,8 % a v roku 2023 zostane na úrovni 6,8 %. Vzhľadom na vysoký rastu nominálneho HDP a postupné ukončovanie opatrení súvisiacich s pandémiou sa predpokladá, že rozpočtový deficit klesne na 3,6 % HDP v roku 2022, a 2,6 % v roku 2023, čo pomôže udržať pomer verejného dlhu k HDP. V rokoch 2022 aj 2023 sa očakáva nárast verejných investícií spôsobený zvýšeným čerpaním fondov EÚ v dôsledku predpokladaného dočerpania zostávajúcich prostriedkov z predchádzajúceho programového obdobia, začiatkom nového programového obdobia, ako aj dodatočnou podporou z RRF.
Viac informácií nájdete v kompletnom znení jarnej hospodárskej prognózy 2022 a jarnej hospodárskej prognóze 2022 pre Slovensko.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 16. mája 2022
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku