MÝTUS: Stratégia EÚ “Z Farmy na stôl” nás tlačí do jedenia hmyzu

Témy týkajúce sa potravín ako takých, ich bezpečnosti a výroby slúžia dezinformátorom ako ľahký nástroj na vyvolávanie negatívnych emócii voči Európskej únii, ale aj na vytváranie strachu medzi ľuďmi z nedostatku  potravín.  

Pravdou je, že EÚ sa snaží o vytvorenie udržateľného potravinového systému, ktorý zabezpečí dostatočné množstvo rozmanitých, bezpečných, výživných a cenovo dostupných potravín pre všetkých ľudí za každých okolností, a to aj v krízových časoch.

Potravinovú bezpečnosť a živobytie ľudí, však môže bezprostredne a trvalo ohroziť aj zmena klímy alebo strata biodiverzity. Na toto ohrozenie EÚ reaguje aj stratégiou "Z farmy na stôl" (Farm to Fork Strategy), ktorá je jedným zo základných pilierov Európskej zelenej dohody. Stratégia začleňuje udržateľnosť do spôsobu, akým vyrábame a konzumujeme naše potraviny. Udržateľný potravinový systém je taký, ktorý poskytuje ľuďom zdravé jedlo, vieme ho zachovať dlhodobo a zároveň nemá negatívny dopad na potreby budúcich generácií. Cieľom stratégie "Z farmy na stôl" je zabezpečiť obyvateľom EÚ dlhodobý prístup k zdravým a cenovo dostupným potravinám, ktorých výroba neohrozuje životné prostredie. Súčasťou stratégie je aj podpora výskumu a inovácií v poľnohospodárstve a rybolove, ako aj ekonomická návratnosť pri výrobe a podpora organického poľnohospodárstva a rybárstva. 

Odpovede na najčastejšie otázky a faktické informácie o stratégii "Z farmy na stôl" nájdete v slovenčine na tejto stránke: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_885  

MÝTUS: Európska únia chce svojich obyvateľov tlačiť do konzumácie hmyzu 

FAKTY: EÚ nás netlačí do konzumácie hmyzu a ani sa nechystá  zakazovať mäso a mäsové výrobky alebo akokoľvek nútiť ľudí do jedenia hmyzích bielkovín. Každý obyvateľ v EÚ je slobodný a podľa svojej vôle môže, ale nemusí, konzumovať potraviny obsahujúce bielkoviny z hmyzu. V Európskej únii má spotrebiteľ tú výhodu, že na obale potraviny, ktorú si na európskom trhu kupuje, nájde jej presné zloženie. Zároveň sa môže spoľahnúť, že potraviny, ktoré sa na pultoch potravín nachádzajú prešli prísnou kontrolou, čiže nepredstavujú pre zdravie ľudí žiadne riziko. 

S témou jedenia hmyzu v EÚ súvisí legislatíva o nových potravinách. Pod novými potravinami sa rozumejú také potraviny, ktoré do 15. mája 1997 neboli v EÚ bežne konzumované. Takéto potraviny prechádzajú prísnym schvaľovaním a na spoločný trh môžu byť uvedené iba v prípade, že nepredstavujú pre človeka žiadne zdravotné riziká a ich konzumácia je neškodná. Ako aj pri iných zložkách, prítomnosť hmyzu v potravinách musí byť výrobcom jasne deklarovaná. Občania tak presne vedia, čo jedia. 

V januári 2023 bol v EÚ ako nová potravina povolený štvrtý druh hmyzu . O jeho uvedenie na spoločný trh mali záujem výrobcovia takýchto potravín, ale aj tí spotrebitelia, pre ktorých je hmyz lákavou pochúťkou.  Odpoveď na mýty ohľadom schvaľovania hmyzu v potravinách v EÚ nájdete v tomto článku.  

MÝTUS: Európska únia robí všetko preto, aby ľudia nemohli jesť mäso 

FAKTY: Zo stratégie "Z farmy na stôl" nevyplýva, že by EÚ chcela zakázať ľudom jesť mäso. Práve naopak, Európska komisia sa prostredníctvom stratégie zameriava na hľadanie metód, ktorými môžeme chovať zvieratá pre produkciu mäsa efektívnejšie, udržateľnejšie a šetrnejšie k prírode.  

Okrem iného sa však stratégia zaoberá aj zlepšením zdravotného stavu Európanov. Konzumácia červeného mäsa, cukrov, soli a tukov v EÚ však stále prekračuje odporúčané normy. Stratégia tak hovorí o potrebe boja proti zvyšujúcej sa miere obezity v členských štátov. Menšia konzumácia červeného a spracovaného mäsa a viac rastlinných potravín v našom jedálničku bude viesť k zníženiu miery nebezpečných civilizačných ochorení, s ktorými súvisia aj obrovské finančné náklady. Zároveň povedú k menšej záťaži na životné prostredie. EÚ preto v programe na podporu výskumu a inovácií Horizont Európa, skúma zdroje alternatívnych bielkovín, ako sú rastlinné, mikrobiálne a morské bielkoviny a bielkoviny získavané z hmyzu či náhrady mäsa. Stále však platí, že konzument má slobodnú vôľu vo výbere potravín, ktoré konzumuje. 

Chov zvierat je neoddeliteľnou súčasťou európskeho poľnohospodárstva a potravinových systémov EÚ. Ak však chceme dosiahnuť, aby bola živočíšna výroba udržateľná, potrebujeme znižovať jej vplyv na životné prostredie pomocou inovácií vo výrobe. Odpovedá tomu aj dopyt spotrebiteľov, ktorí častejšie uprednostňujú potraviny získané šetrným a udržateľným spôsobom – či už obsahujú mäso alebo nie. EÚ preto zvažuje zaviesť jednotné označovanie potravín, ktoré boli vyrobené udržateľným spôsobom a zváži aj systém etikiet s údajom o dobrých životných podmienkach zvierat, čím by spotrebiteľom pomohla v rozhodovaní a poľnohospodárov by podnietila zlepšovať životné podmienky zvierat. Pokiaľ ide o mäso, Komisia sa zaoberá podporou tých najudržateľnejších spôsobov živočíšnej výroby. Dobré životné podmienky zvierat zlepšujú zdravie zvierat a kvalitu potravín, znižujú potrebu liečby a pomáhajú zachovať biodiverzitu. Komisia v súčasnosti hodnotí existujúce právne predpisy o dobrých životných podmienkach zvierat vrátane ich prepravy či zabíjania a plánuje revíziu existujúcich pravidiel. 

MÝTUS: EÚ schvaľuje prítomnosť nebezpečných a toxických látok v potravinách 

FAKTY: Európska únia má jedny z celosvetovo najvyšších štandardov bezpečnosti potravín. Spotrebitelia tak majú istotu, že na jednotnom európskom trhu nakupujú overené produkty. Vďaka vyššie spomínaným pravidlám o označovaní potravín má kupujúci presné informácie o zložení (napríklad alergénoch), výživových hodnotách či pridaných látkach v potravinách alebo nápojoch.   

EÚ sa stratégiou "Z farmy na stôl" zameriava na znižovanie závislosti na pesticídoch a antimikrobiálnych látkach, znižovanie prílišného hnojenia, podporu organického farmárstva, zlepšenie životných podmienok zvierat a odvrátenie straty biodiverzity. Európska komisia stratégiou cieli aj na zdravšie stravovanie obyvateľstva, napríklad cez zlepšenie dostupnosti a cien zdravých potravín.   

MÝTUS: Európska únia obmedzuje stratégiou "Z farmy na stôl" poľnohospodárov 

FAKTY: Práve naopak. EÚ si uvedomuje dôležitosť pracovníkov v agrosektore a verí, že zlepšenie ich podmienok je jedným zo spôsobov budovania silných, férových a udržateľných  systémov. Stratégia "Z farmy na stôl" obsahuje nástroje, ktoré prispejú k zlepšeniu postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci. 

Podpora má smerovať aj do výmeny informácií a poznatkov s cieľom vybudovať udržateľný a konkurencieschopný potravinársky sektor. Práve pokrok v oblasti inovácií, technológií a digitálnych riešení povedú k vyššej produktivite a zníženiu nákladov. Rovnako, sú to práve inovácie, ktoré sú hybnou silou prechodu na udržateľné a zdravé potravinové systémy, ktoré budú prínosom pre všetkých aktérov v potravinovom reťazci, a najmä pre poľnohospodárov. Stratégia "Z farmy na stôl" popisuje konkrétne kroky na podporu potravinárskej výroby, poľnohospodárstva, rybárstva a biohospodárstva.  

Navyše, iniciatívy týkajúce sa označovania a uvádzania na trh zvýšia povedomie o prísnych normách EÚ, čím sa otvoria ďalšie príležitosti na vývoz kvalitných európskych výrobkov do sveta. Nové udržateľné systémy zároveň prinesú obchodné príležitosti v nových oblastiach, napríklad v sektore rastlinných bielkovín alebo v biohospodárstve. 

MÝTUS: Stratégia "Z farmy na stôl" obmedzuje ľudí v nízko príjmových skupinách 

FAKTY: Pandémia Covidu-19, ako aj ruská agresia na Ukrajine ukázala riziká pre zabezpečenie potravín v Európe, ako aj dôležitú a nezastupiteľnú úlohu pracovníkov v poľnohospodárstve. Európska komisia stratégiou rieši, aby ľudia vo všetkých príjmových skupinách boli čo najmenej dotknutí zmenami v potravinových systémoch, a tak mali všetci obyvatelia EÚ prístup k výživným a zdravým potravinám. Cieľom stratégie je taktiež nastaviť minimálne štandardy kvality potravín pre verejné inštitúcie, školy a nemocnice, podporujúc tak zdravé stravovacie návyky.  

Súčasťou aktivít EÚ pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti je aj Európsky mechanizmus pripravenosti a reakcie na krízu potravinovej bezpečnosti. Cieľom mechanizmu je zlepšenie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v prípade potravinových kríz a zabezpečenie bezpečných, výživných, dostupných a udržateľných potravín.