Životné prostredie

EÚ je už svetovým lídrom v boji proti zmene klímy a v súlade s Parížskou dohodou zaviedla právne predpisy vzťahujúce sa na všetky odvetvia hospodárstva s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov.

Na to, aby Európa dosiahla svoje zelené ciele, je však potrebné prekonať mnoho výziev a každý členský štát si potrebuje splniť svoju úlohu. Správa o Slovensku 2020 v rámci európskeho semestra ukázala, že krajinu v oblasti životného prostredia čaká ešte veľa práce. Správa poukázala najmä na zhoršenú kvalitu ovzdušia, rastúce emisie v doprave a slabú energetickú udržateľnosť, na nízku mieru recyklácie (36,3 %) a naopak vysokú mieru skládkovania (až 55 %). Slovensko potrebuje zapracovať aj na svojej vysokej energetickej intenzite i na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie.

Európska zelená dohoda

Plnenie prísľubov Európskej zelenej dohody

Európsky klimatický pakt

Plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Slovensko sa v roku 2019 prihlásilo k záväzku dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, pretože už aj na Slovensku pozorujeme častejšie negatívne dopady meniacej sa klímy v podobe extrémnych prejavov počasia, ktoré vyúsťujú do povodní, zosuvov pôdy či dlhotrvajúcich období sucha, rastie aj riziko požiarov a mnoho ďalšieho. Analýzou a zhodnotením možných dôsledkov zmeny klímy na konkrétne sektory na Slovensku sa dávnejšie zaoberal aj projekt SHMÚ: „Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch“.

Slovensko v reakcii na meniacu sa klímu vypracovalo niekoľko sektorových stratégií a akčných plánov, ktoré riešia problematiku adaptácie, avšak nezohľadňujú dostatočne vzájomné synergie a medzisektorálne aspekty. Prvým komplexnejším dokumentom, ktorý sa snažil v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných proaktívnych adaptačných opatrení bola na Slovensku „Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy“ a nedávno bol vládou SR schválený i Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy.

Okrem toho Ministerstvo životného prostredia informovalo, že pracuje na návrhu historicky prvého slovenského zákona o klíme, ktorý by ukotvil záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu do zákona. Ministerstvo chce v klimatickom zákone vytvoriť niečo ako cestovnú mapu, ktorá bude viesť transformáciu viacerých odvetví na Slovensku, aby sa mohlo stáť prosperujúcim štátom so zdravým životným prostredím (viac informácií).

V kontexte plnenia cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a za účelom naplnenia cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 vypracovali členské štáty EÚ svoje národné integrované energetické a klimatické plány (NEKP).   

Hlavnými kvantifikovanými cieľmi Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (NECP) v rámci SR je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami o 20 % (podiel bol zvýšený z pôvodne deklarovanej úrovne 12 %). Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je pre rok 2030 predložený vo výške 19,2 %, prípadne 20 % (zvýšený z pôvodne deklarovaných 18 %), pričom v oboch prípadoch je splnený požadovaný cieľ 14 % OZE v doprave. Spracované opatrenia pre dosiahnutie národného príspevku SR v oblasti energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o niečo nižšie (30,3 %) ako je európsky cieľ 32,5 %. Kľúčovými pre dosiahnutie cieľov budú sektory priemyslu a budov.

Stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 si vyžaduje značné investície zo strany verejného aj súkromného sektora. Investičný plán Európskej zelenej dohody vytvára rámec na uľahčenie tohto cieľa a stimuláciu udržateľných investícií vo výške najmenej 1 bilión EUR v nasledujúcom desaťročí. Z Mechanizmu spravodlivej transformácie sa bude poskytovať aj cielená podpora regiónom a odvetviam, ktoré sú najviac postihnuté prechodom na ekologické hospodárstvo.

Finančné prostriedky EÚ dostupné pre všetky členské štáty EÚ, ktoré sa využijú na vykonávanie národných energetických a klimatických plánov, zahŕňajú:91 miliárd eur z programu Horizont Európa:

• 9,1 miliardy eur z Programu InvestEU;
• 29,9 miliardy eur z Nástroja na prepájanie Európy;
• 360 miliárd eur z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;
• 0,9 miliardy eur z Nástroja technickej podpory;
• 5,4 miliardy eur z programu LIFE;
• 8,2 miliardy eur z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;
• 140 miliárd eur z Inovačného fondu.

Európska komisia spolupracuje so Slovenskom, aby sa spoločnými silami podarilo dosiahnuť vytýčené ambície v oblasti meniacej sa klímy.