Skip to main content
Zastúpenie na Slovensku logo
Zastúpenie na Slovensku
Životné prostredie

Životné prostredie v EÚ a na Slovensku

Slovensko má krásnu a rozmanitú prírodu. No pod vplyvom rozsiahleho znečisťovania a globálnych klimatických zmien sa aj životné prostredie na Slovensku dostáva pod veľký tlak. Zmena klímy a zhoršovanie stavu životného prostredia sú pre nás aktuálne najväčšou výzvou, keďže predstavujú pre Európu a svet existenčnú hrozbu. Potrebujeme preto nevyhnutne uskutočniť veľké zmeny v spôsobe nášho života, aby sme dokázali predísť nenávratnému poškodeniu našej planéty. 

Boj proti zmene klímy je jednou z hlavných priorít Európskej komisie, preto v roku 2019 predstavila Európsku zelenú dohodu, ktorou pomôže transformovať Európu do roku 2050 na prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete.  

Európska zelená dohoda je našou novou stratégiou pre rast. Pomôže nám znížiť emisie a zároveň vytvoriť pracovné miesta.

Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie

EÚ je už svetovým lídrom v boji proti zmene klímy a v súlade s Parížskou dohodou zaviedla právne predpisy vzťahujúce sa na všetky odvetvia hospodárstva s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov.

Na to, aby Európa dosiahla svoje zelené ciele, je však potrebné prekonať mnoho výziev a každý členský štát si potrebuje splniť svoju úlohu. Správa o Slovensku 2020 v rámci európskeho semestra ukázala, že krajinu v oblasti životného prostredia čaká ešte veľa práce. Správa poukázala najmä na zhoršenú kvalitu ovzdušia, rastúce emisie v doprave a slabú energetickú udržateľnosť, na nízku mieru recyklácie (36,3 %) a naopak vysokú mieru skládkovania (až 55 %). Slovensko potrebuje zapracovať aj na svojej vysokej energetickej intenzite i na rozvoji obnoviteľných zdrojov energie.

Európska zelená dohoda

Plnenie prísľubov Európskej zelenej dohody

Európsky klimatický pakt

Plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Čo robí Slovensko v boji s klimatickými zmenami

Slovensko sa v roku 2019 prihlásilo k záväzku dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu, pretože už aj na Slovensku pozorujeme častejšie negatívne dopady meniacej sa klímy v podobe extrémnych prejavov počasia, ktoré vyúsťujú do povodní, zosuvov pôdy či dlhotrvajúcich období sucha, rastie aj riziko požiarov a mnoho ďalšieho. Analýzou a zhodnotením možných dôsledkov zmeny klímy na konkrétne sektory na Slovensku sa dávnejšie zaoberal aj projekt SHMÚ: „Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch“.

Slovensko v reakcii na meniacu sa klímu vypracovalo niekoľko sektorových stratégií a akčných plánov, ktoré riešia problematiku adaptácie, avšak nezohľadňujú dostatočne vzájomné synergie a medzisektorálne aspekty. Prvým komplexnejším dokumentom, ktorý sa snažil v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných proaktívnych adaptačných opatrení bola na Slovensku „Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy“ a nedávno bol vládou SR schválený i Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy.

Okrem toho Ministerstvo životného prostredia informovalo, že pracuje na návrhu historicky prvého slovenského zákona o klíme, ktorý by ukotvil záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu do zákona. Ministerstvo chce v klimatickom zákone vytvoriť niečo ako cestovnú mapu, ktorá bude viesť transformáciu viacerých odvetví na Slovensku, aby sa mohlo stáť prosperujúcim štátom so zdravým životným prostredím (viac informácií).

V kontexte plnenia cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a za účelom naplnenia cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 vypracovali členské štáty EÚ svoje národné integrované energetické a klimatické plány (NEKP).   

Hlavnými kvantifikovanými cieľmi Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021-2030 (NECP) v rámci SR je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami o 20 % (podiel bol zvýšený z pôvodne deklarovanej úrovne 12 %). Podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) je pre rok 2030 predložený vo výške 19,2 %, prípadne 20 % (zvýšený z pôvodne deklarovaných 18 %), pričom v oboch prípadoch je splnený požadovaný cieľ 14 % OZE v doprave. Spracované opatrenia pre dosiahnutie národného príspevku SR v oblasti energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o niečo nižšie (30,3 %) ako je európsky cieľ 32,5 %. Kľúčovými pre dosiahnutie cieľov budú sektory priemyslu a budov.

Stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050 si vyžaduje značné investície zo strany verejného aj súkromného sektora. Investičný plán Európskej zelenej dohody vytvára rámec na uľahčenie tohto cieľa a stimuláciu udržateľných investícií vo výške najmenej 1 bilión EUR v nasledujúcom desaťročí. Z Mechanizmu spravodlivej transformácie sa bude poskytovať aj cielená podpora regiónom a odvetviam, ktoré sú najviac postihnuté prechodom na ekologické hospodárstvo.

Finančné prostriedky EÚ dostupné pre všetky členské štáty EÚ, ktoré sa využijú na vykonávanie národných energetických a klimatických plánov, zahŕňajú:91 miliárd eur z programu Horizont Európa:

  • 9,1 miliardy eur z Programu InvestEU;
  • 29,9 miliardy eur z Nástroja na prepájanie Európy;
  • 360 miliárd eur z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;
  • 0,9 miliardy eur z Nástroja technickej podpory;
  • 5,4 miliardy eur z programu LIFE;
  • 8,2 miliardy eur z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;
  • 140 miliárd eur z Inovačného fondu.

Európska komisia spolupracuje so Slovenskom, aby sa spoločnými silami podarilo dosiahnuť vytýčené ambície v oblasti meniacej sa klímy.

Ochrana slovenskej prírody v spolupráci s EÚ

les

Na Slovensku prebieha integrovaný projekt LIFE NATURA 2000s maximálnou výškou finančnej podpory EÚ takmer 10 miliónov eur (maximálny rozpočet projektu je 16,6 milióna eur), ktorý bude prebiehať napr. v týchto oblastiach: Rašeliniská severnej a strednej časti Slovenska, Záhorie, Muránska planina, Latorica či Poľana. Projekt zavedie prístupy najlepšej praxe a osvedčených postupov, hodnotenie stavu ochrany aj na miestnej úrovni, zmierni dopad klimatických zmien na funkcie Natura 2000, pomôže s implementáciou konkrétnych ochranárskych akcií  či zavedie nový prístup k monitorovaniu a hodnoteniu účinnosti opatrení a mnohé ďalšie.   

Slovensko čelí problémom s kvalitou ovzdušia, na ktorú negatívne vplýva najmä prekračovanie koncentrácií emisií prachových častíc PM10 a jemných prachových častíc PM2,5, oxidu dusičitého a ďalších. V súvislosti s prekročením limitných hodnôt na ochranu zdravia čelí Slovensko od roku 2009 konaniu za porušenie požiadaviek smernice o kvalite okolitého ovzdušia. Európska komisia 18. februára 2021 rozhodla o tom, že Súdnemu dvoru EÚ postúpi prípad Slovenska v súvislosti so zlou kvalitou ovzdušia v dôsledku vysokej úrovne prachových častíc (PM10).

Projekt LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia je jedným z opatrení prijatých na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku a je aj odpoveďou na výzvu Európskej komisie. Projekt je podporený zdrojmi EÚ (finančná podpora vo výške 9 miliónov eur) a pomáha  zavádzať konkrétne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a na podporu efektívneho riadenia kvality ovzdušia, aby sa kvalita vzduchu na Slovensku zlepšila a znížilo sa vystavenie obyvateľstva škodlivým vplyvom látok znečisťujúcich ovzdušie.

Viac informácií nájdete na tomto odkaze.

 Od roku 1992, kedy Európska komisia spustila projekt LIFE, sa na Slovensku realizovali desiatky úspešných projektov, ako napríklad:

Viac úspešných slovenských projektov nájdete na tomto odkaze.

Podľa výsledkov Eurobarometra publikovaného v marci 2020 je ochrana životného prostredia dôležitá až pre 94 % opýtaných Slovákov.  

Užitočné linky:

Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie

Ministerstvo životného prostredia SR

Informačná platforma Zelené hospodárstvo (IP ZH)

Európska environmentálna agentúra