Skip to main content
Zastúpenie na Slovensku logo
Zastúpenie na Slovensku

Rozpočet EÚ pre Slovensko

Rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027

Euro

Európska únia posilnila v dôsledku pandémie COVID-19  svoj súčasný dlhodobý rozpočet na roky 2021 – 2027. Spolu s dočasným nástrojom obnovy, NextGenerationEU, sa sprístupnilo 2,018 bilióna eur na zmiernenie škôd, ktoré spôsobila pandémia, a na to, aby Európa po kríze bola ešte silnejšia a odolnejšia.

 

Ako funguje rozpočet na úrovni EÚ?

Rozpočet EÚ je určený najmä na investície, takže dlhodobý plán výdavkov známy ako viacročný finančný rámec sa prijíma na obdobie piatich až siedmich rokov. Tento rámec určuje maximálne ročné sumy (stropy), ktoré EÚ minie na jednotlivé kategórie (okruhy).

Z rozpočtu EÚ má prospech každý: z pridanej hodnoty byť súčasťou jednotného trhu a tiež spoločne riešiť výzvy, ako je boj proti zmene klímy, posilnenie digitálnej suverenity a reakcia na krízu spôsobenú ochorením COVID-19.

O ročnom rozpočte EÚ sa rozhoduje demokraticky, za účasti Európskej komisie, krajín EÚ (zastúpených v Rade) a Európskeho parlamentu:

  • Najskôr Európska komisia predloží návrh rozpočtu.
  • Národné vlády (Rada EÚ) a Európsky parlament (zastupujúci občanov EÚ) ho môžu zmeniť.
  • Národné vlády (Rada EÚ) a Európsky parlament (zastupujúci občanov EÚ) ho musia schváliť.

Odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky?

Rozpočet EÚ sa financuje z týchto zdrojov:

  • podiel na hrubom národnom dôchodku (HND) každej krajiny v súlade s jej bohatstvom;
  • clá na dovoz z krajín mimo EÚ;
  • malá časť dane z pridanej hodnoty z každej krajiny EÚ;
  • od roku 2021 aj príspevok založený na množstve nerecyklovaného odpadu z plastových obalov v každej krajine;
  • ostatné príjmy vrátane príspevkov krajín mimo EÚ na určité programy, úrokov z omeškania a pokút, ako aj prebytok z predchádzajúceho roka;
  • na financovanie nástroja NextGenerationEU bude Európska komisia získavať finančné prostriedky na kapitálových trhoch, ktoré budú splácané v dlhodobom horizonte do roku 2058.

Kto rozhoduje o použití finančných prostriedkov?

V období 2021 – 2027:

  • vnútroštátne orgány spravujú približne tri štvrtiny rozpočtových výdavkov spoločne s Európskou komisiou (zdieľané riadenie);
  • Európska komisia a jej agentúry a delegácie spravujú približne 18 % rozpočtu EÚ (priame riadenie);
  • iné medzinárodné organizácie, národné agentúry alebo tretie krajiny spravujú 8 % rozpočtu EÚ (nepriame riadenie);
  • pokiaľ ide o NextGenerationEU, 90 % finančných prostriedkov sa bude poskytovať prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je nástroj na poskytovanie grantov a pôžičiek na podporu reforiem a investícií v krajinách EÚ v celkovej hodnote 723,8 miliardy eur.

Komisia nesie konečnú zodpovednosť za plnenie celého rozpočtu, aby sa zabezpečilo, že každé euro, ktoré sa minie, sa zaznamená a zaúčtuje.

  • Účty potom kontroluje Komisia, vlády členských štátov a iné organizácie, a prijímajú sa opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov alebo chýb.
  • Napokon Európsky parlament (v mene občanov EÚ) hlasuje za schválenie (alebo udelenie absolutória) spôsobu, akým Komisia plnila rozpočet.

Ako funguje ročný cyklus rozpočtu EÚ

EÚ má tiež viacero orgánov a nástrojov na transparentnú komunikáciu a odhaľovanie, vyšetrovanie a trestanie nevhodného využívania finančných prostriedkov EÚ, korupcie, vyhýbania sa súvisiacim daniam a poplatkom alebo závažného pochybenia v rámci inštitúcií EÚ.

Pozrite si, kto na Slovensku získal finančné prostriedky EÚ

Opatrenia EÚ na boj proti podvodom

A/alebo Európsky úrad pre boj proti podvodom

Súvisiace odkazy

Rozpočet EÚ v skratke

Legislatívne dokumenty o rozpočte EÚ

Rozpočet EÚ pre Slovensko

Rozpočet EÚ sa vyvíjal súbežne s vývojom samotnej Európskej únie. Zabezpečuje financovanie programov a opatrení vo všetkých oblastiach politiky EÚ, od poľnohospodárskej a regionálnej politiky až po výskum, podnikanie či kozmický priestor. Prispieva k vytváraniu nových pracovných miest, podnecuje ekonomický rast, posilňuje našu spoločnú ochranu pred terorizmom a organizovaným zločinom a pomáha i chrániť životné prostredie a znižovať hospodárske rozdiely medzi európskymi regiónmi. Od roku 1988 funguje EÚ s tzv. dlhodobými rozpočtami, ktoré sú známe aj ako viacročné finančné rámce (VFR). Ročné rozpočty EÚ sa stanovujú v rámci limitov stanovených vo viacročnom finančnom rámci. Rozpočet EÚ zabezpečuje, aby financovanie politík a programov EÚ bolo v súlade s politickými prioritami a právnymi záväzkami Únie.

Na Slovensku pomáha rozpočet Únie už niekoľko rokov podporovať zamestnanosť, vzdelávanie a znižovať chudobu. Množstvo finančných prostriedkov z EÚ smeruje aj na podporu poľnohospodárstva a rozvoj vidieckych oblastí Slovenska, do výstavby a modernizácie cestnej a železničnej infraštruktúry, na ochranu životného prostredia, ako aj do projektov, ktoré rozvíjajú výskum a inovácie, informačné a komunikačné technológie. Rozpočet EÚ podporuje aj rozvoj turizmu, kultúry a mnoho ďalšieho.

Koľko Slovenská republika prispieva do rozpočtu Európskej únie a koľko z rozpočtu Európskej únie prijíma?

Okrem európskych štrukturálnych a investičných fondov („eurofondy“) sa pod príjmami z rozpočtu EÚ rozumie aj viacero ďalších programov v oblasti vedy a výskumu, poľnohospodárstva či zahraničnej politiky a podobne.

Slovenská republika bola v roku 2020 čistým prijímateľom finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, z ktorého vyčerpala až 2,59 miliárd EUR (2.8% HDP):

  • 1,91 miliárd EUR na inteligentný a inkluzívny rast,
  • 658,5 miliónov EUR na udržateľný rast: prírodné zdroje,
  • 12,2 miliónov EUR na bezpečnosť a občianstvo,
  • 11,7 miliónov EUR na administratívu.

V tom istom období Slovenská republika prispela do rozpočtu EÚ sumu 957,0 miliónov EUR (1.03% HDP).

Zdroje: Ministerstvo Financií SREurópska komisiaŠtatistický úrad SR

Viac informácií nájdete aj na:

Rozpočet EÚ

Publikácia Rozpočet EÚ v skratke

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027

Financovanie z prostriedkov EÚ na Slovensku

Rozpočet EÚ dopĺňa národný rozpočet Slovenska, a to najmä vtedy, keď je efektívnejšie vynaloženie finančných prostriedkov na úrovni EÚ než prostriedkov na miestnej, regionálnej či vnútroštátnej úrovni.

Z rozpočtu EÚ sa na Slovensku poskytuje finančná podporaštudentom, vedcom, poľnohospodárom, mimovládnym organizáciám, malým a stredným podnikom, mestám a obciam, regiónom a mnohým ďalším príjemcom.

Aké sú hlavné investičné oblasti EÚ na Slovensku?

Aké sú hlavné investičné oblasti EÚ na Slovensku?

Financovanie EÚ sa zameriava najmä na investície do dlhodobých projektov. Vďaka spájaniu zdrojov na európskej úrovni môže i Slovensko v EÚ dosiahnuť viac, ako by dosiahlo, keby konalo samostatne. Najviac financií z EÚ ide na Slovensku do oblasti regionálnej politiky, aby sa mohli postupne znižovať hospodárske rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Druhý najväčší podiel finančných prostriedkov EÚ smeruje do poľnohospodárstva. Rast a pracovné miesta vrátane výskumu sú treťou najväčšou kategóriou výdavkov EÚ na Slovensku.

EŠIF 2014- 2020

Vyše polovica finančných prostriedkov EÚ sa poskytuje cez päť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a sú hlavným investičným nástrojom politiky EÚ. Účelom týchto finančných prostriedkov je investovať do tvorby pracovných miest a do udržateľného a zdravého európskeho hospodárstva i životného prostredia. Rozpočet EŠIF na obdobie rokov 2014 – 2020 bol 454 miliárd eur, z čoho pre Slovensko bolo prostredníctvom deviatich národných a regionálnych programov vyčlenených 15,32 miliardy eur. S národným príspevkom vo výške 4,72 miliardy eur malo Slovensko celkový rozpočet vo výške 20 miliárd eur, ktoré mali byť investované do rôznych oblastí od vytvárania pracovných miest a rastu cez podporu udržateľnej dopravy až po ochranu životného prostredia a investície do výskumu a inovácií.

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) pomáhajú na Slovensku

  • zlepšovať inovácie a konkurencieschopnosť podnikov, zvyšovať výkonnosť systému výskumu a inovácií a podporovať spoluprácu medzi výskumnými organizáciami, vysokými školami a podnikateľským sektorom;
  • podporovať MSP, poľnohospodárske a rybárske podniky;
  • prispievať k udržateľnejšiemu rybolovu a akvakultúre;
  • financovať iniciatívy na zlepšenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach;
  • podporovať zamestnanosť a sociálne začlenenie;
  • investovať do efektívnosti verejnej správy a súdneho systému s cieľom znížiť regulačné a administratívne zaťaženie a podporiť vysoké normy transparentnosti a integrity;
  • investovať do nízko-uhlíkového hospodárstva a súčasne zvyšovať energetickú účinnosť vo verejných a obytných budovách a podnikoch a podporovať efektívnejšie diaľkové vykurovanie;
  • investovať do IKT s cieľom urýchliť rozšírenie širokopásmového pokrytia a sietí budúcej generácie;
  • prispievať k dokončeniu dopravných sietí TEN-T, zvyšovať dopravnú dostupnosť, modernizovať verejnú dopravu a zlepšovať podmienky pre vnútrozemskú plavbu vrátane modernizácie prístavu v Bratislave;
  • pomáhať pri budovaní ekologickej infraštruktúry, ochrane životného prostredia a podpore efektívneho využívania zdrojov.

Viac informácií:

Informačný prehľad: Rozpočet EÚ na Slovensku: Európske štrukturálne a investičné fondy

Publikácia EÚ - Rozpočet EÚ pre moju krajinu - Slovensko

Výdavky a príjmy EÚ

Niekoľko úspešných príkladov investícií EÚ na Slovensku:  

Stredoeurópske zelené koridory 

V rámci projektu „Stredoeurópske zelené koridory“ financovaného z prostriedkov EÚ bolo do prevádzky uvedených 115 rýchlonabíjacích staníc pre elektrické vozidlá v Nemecku, Rakúsku, Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku – čím sa umožnila cezhraničná mobilita elektrických vozidiel od Mníchova až po Záhreb. Financovanie z prostriedkov EÚ: 6,3 milióna EUR.

Rozšírenie vodovodnej a kanalizačnej siete na východe Slovenska

EÚ financovala rozsiahly projekt vodárenskej infraštruktúry v blízkosti Košíc. V dôsledku toho sú teraz tisícky obyvateľov konečne napojené na kanalizačné systémy a systémy zásobovania pitnou vodou. Financovanie z prostriedkov EÚ: 37 miliónov EUR.

27 km diaľnice D4 okolo Bratislavy

Európska investičná banka (EIB) podpísala dohodu o financovaní vo výške 426 miliónov EUR so spoločnosťou Zero Bypass Limited, ktorá je zodpovedná za projektovanie, výstavbu, prevádzku a financovanie približne 27 km-dlhého úseku diaľnice D4 okolo Bratislavy. Ide o prvú transakciu EIB na Slovensku, ktorá využíva podporu z rozpočtovej záruky EÚ v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), finančného prvku Investičného plánu pre Európu (IPE). Viac natomto odkaze. 

ERADIATE

Jedným z príkladov dobre investovaných prostriedkov Únie v na Slovensku je aj projekt ERADIATE spolufinancovaný z finančných prostriedkov EÚ. S jeho koordináciou pomohla Žilinská univerzita a vďaka nemu boli vyvinuté kooperatívne inteligentné dopravné systémy na zlepšenie dopravného toku a urýchlenie ciest autom v rámci mesta.

Most cez rieku Hornád medzi obcami Abaújvár a Kechnec

EÚ podporuje i spoluprácu medzi krajinami EÚ a cezhraničné projekty. Úspešným projektom je aj most cez Hornád, ktorý je spolufinancovaný prostredníctvom spoločného rozvojového programu medzi Maďarskom a Slovenskom. Tento most po 7 desaťročiach znovu spojil obce Abaújvár a Kechnec.

Množstvo ďalších príkladov dobre investovaných eurofondov na Slovensku nájdete na stránke Úspešné príbehy

Rozpočet EÚ na roky 2021 až 2027

Slovenský plán obnovy a odolnosti

Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID-19, EÚ posilnila svoj dlhodobý finančný rámec na roky 2021-2027. Slovensko, rovnako ako ostatné členské štáty EÚ, získalo príležitosť využiť finančné prostriedky z Európskej únie na obnovu po pandémii COVID-19 prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Mechanizmus podporí aj slovenský plán obnovy a odolnosti, ktorý je uceleným balíkom reforiem a investícií realizovaných do roku 2026. Slovensku bolo na plán obnovy z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti alokovaných približne 6 miliárd eur v grantoch z celkového európskeho balíka 672,5 miliardy eur. V slovenskom pláne obnovy je 43 % celkových rozpočtových prostriedkov určených na opatrenia podporujúce ciele v oblasti klímy21 % celkových rozpočtových prostriedkov je zase určených na opatrenia, ktoré podporia digitálnu transformáciu Slovenska. Slovenský plán obnovy a odolnosti obsahuje 5 kľúčových priorít: zelené Slovensko (2,301 mld. eur); lepšie vzdelávanie pre každého (892 mil. eur); konkurencieschopné a inovatívne Slovensko (739 mil. eur); zdravý život pre každého (1,533 mld. eur), ako i efektívny štát a digitalizácia (1,11 mld. eur). Slovenský plán obnovy obsahuje mnohé dôležité reformy ako komplexnú dôchodkovú reformu, prorastovú daňovú reformu, reformu rozpočtovej zodpovednosti i reformu justície a veľa ďalších.

Viac informácií na:

Slovenský plán obnovy a odolnosti

Európsky mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti

Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy