Slovensko je členom Európskej únie od roku 2004 po tom, ako drvivá väčšina zúčastnených voličov (92,46 %) hlasovala za vstup krajiny do EÚ.
Referendum sa konalo 16. - 17. mája 2003.
Prípravy na východné rozšírenie
Slovensko prejavilo záujem o vstup do Európskych štruktúr už v 90. rokoch minulého storočia, ešte ako súčasť Československa. V roku 1991 podpísala Československá federatívna republika Asociačnú dohodu alebo takzvanú dohodu o pridružení. Rozdelenie spoločného štátu však integračný proces pozastavilo a Asociačná dohoda nebola podpísaná. V roku 1995 odovzdal na summite v Cannes úradujúci slovenský premiér Vladimír Mečiar oficiálnu žiadosť o vstup do EÚ do rúk francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca.
V novembri 1995 obdržala vláda Slovenskej republiky tzv. Bielu knihu, vypracovanú ako prípravu pre integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Dvadsaťtri gestorských skupín, vytvorených na základe Bielej knihy, sa stalo zodpovedných za implementáciu legislatívy Európskej únie do slovenského právneho poriadku. Vstup Slovenska do EÚ sa od marca v roku 2000 odvíjal od rozhovorov s EÚ týkajúcich sa ôsmich negociačných kapitol. Jednotlivé oblasti zahŕňali napríklad Hospodársku súťaž, Malé a stredné podnikanie, Vzdelávanie a školstvo či Vedu a výskum.
Európska rada na svojom zasadnutí v Göteborgu v dňoch 15.-16. júna 2001 potvrdila, že ďalšie rozšírenie EÚ je v záujme vtedajších členských krajín. Cieľom bolo, aby sa nové členské krajiny mohli zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu v roku 2004.
Zoznam krajín, o ktoré sa EÚ rozšíri bolo stanovené na samite v belgickom Laekene v decembri 2001. Tieto krajiny preto nazývame aj Laekenská skupina a patria sem: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus.1 Pripravenosť všetkých kandidátov bola hodnotená v pravidelných správach Európskej komisie. Nasledujúce mesiace sa definitívne podarilo uzavrieť rokovania s pristupujúcimi krajinami a doriešili sa finančné otázky spojené s rozšírením. Išlo najmä o otázky týkajúce sa vyplácania priamych dotácií pre nové členské krajiny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci prechodného obdobia.
Referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie vyhlásil vtedajší prezident Rudolf Schuster. Išlo o v poradí piate referendum na Slovensku a ako jediné spomedzi ôsmych, ktoré sa dodnes konali, bolo platné. Konalo sa 16. - 17. mája 2003 a zúčastnilo sa ho 52,15 % oprávnených voličov. Na otázku: “Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” odpovedalo 6,2 % voličov NIE a 92,46 % voličov ÁNO.
Národná rada Slovenskej republiky v júli 2003 ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii a Slovensko sa v máji 2004 stalo členom Európskej únie.
Výhody členstva Slovenska v EÚ:
- Slovenské podniky majú neobmedzený prístup na trh s viac ako 440 miliónmi ľudí
- Slovenskí občania majú právo sa pohybovať, pracovať a žiť na území ostatných členských štátov
- V programovom období 2014 až 2020 dostalo Slovensko od EÚ 15,34 miliardy eur a krajina prispela do rozpočtu 5,54 miliardy eur. Radí sa tak medzi čistých prijímateľov európskych prostriedkov.
- Členstvo v EÚ pomáha zaistiť historicky najdlhšie obdobie mieru a stability v regióne.
- Slovenský jazyk je úradným pracovným jazykom v EÚ. Je tým zaistená ochrana slovenského materinského jazyka pre budúce generácie.
- Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov a názorov EÚ voči zvyšku sveta.
- Zdravie občanov je chránené prísnymi pravidlami na ochranu potravín a životného prostredia.
- EÚ chráni nielen ľudské ale aj spotrebiteľské práva slovenských občanov.
Výsledky finančnej podpory v programovom období 2014 – 2020 z vyčlenených prostriedkov EU
vo výške 15,34 mld. EUR
EÚ chráni životné prostredie:
- 6 661 osôb využíva protipovodňové ochrany
- 104,75 ha rekultivovanej pôdy (revitalizácia, oživenie, dekontaminácia)
- 8 nových systémov včasného varovania
EÚ buduje cesty
- 111 km zrekonštruovaných železničných tratí
- 133 km novovybudovaných diaľnic a rýchlostných ciest
- 10,25 km novovybudovaných ciest
- 18,5 km zmodernizovaných električkových tratí
- 306 km nových úsekov cyklistických komunikácií
- 192 nahradených autobusov v mestskej a prímestskej doprave (nízkopodlažné, low entry, elektrobusy)
EÚ sa stará o kvaliitu života občanov
- 14 zmodernizovaných akútnych všeobecných nemocníc
- 7 vybudovaných kreatívnych centier
- 295 podporených materských škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry v počte 26 327 žiakov a 178 podporených areálov MŠ
- 579 podporených základných škôl s kapacitou podporenej školskej infraštruktúry 203 135 žiakov
- 105 podporených stredných odborných škôl
- 8 podporených zariadení výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
EÚ zvyšuje kvalitu ľudských zdrojov:
- 96 000 účastníkov zapojených do aktivít zameraných na zlepšenie zručností a zvýšenie gramotnosti
- 11 000 pedagogických a odborných zamestnancov zapojených do aktivít na zvýšenie profesijných kompetencií
- 74 000 žiakov so ŠVVP v podporených školách zapojených do aktivít zameraných na podporu inkluzívneho modelu vzdelávania
- 19 500 účastníkov zapojených do aktivít celoživotného vzdelávania
- 124 000 mladých ľudí do 29 rokov si našlo prácu
- viac ako 500 000 pracovných miest zachovaných v čase pandémie nového koronavírusu,
Viac info na: Čo robí Európa pre mňa