Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Informačný prehľad2. augusta 2023Zastúpenie na Slovensku

MÝTUS: EÚ zámerne láka migrantov do Európy, migranti majú v EÚ viac výhod ako domáci obyvatelia a nadmerne zaťažujú ekonomiku

V informačnom priestore opäť dominuje téma migrácie. Medzi diskutované témy patrí migračná politika EÚ a jej postoj k utečencom z Ukrajiny oproti odídencom z iných krajín, ochrana hraníc alebo vplyv migrácie na hospodárstvo.

migranti

MÝTUS: EÚ púšťa do štátov Únie viac migrantov ako kedykoľvek predtým, čoskoro ich tu bude viac ako Európanov

FAKTY: EÚ nemá žiaden tajný plán, ktorým by chcela zámerne lákať migrantov do Európy. Jediným cieľom migračnej politiky EÚ je zefektívnenie riadenia migračných tokov, poskytnutie ochrany tým ľudom, ktorí skutočne medzinárodnú ochranu potrebujú a súčasne zabrániť zneužívaniu systému. Dôležitou súčasťou migračnej politiky EÚ je aj spolupráca EÚ s krajinami pôvodu a tranzitu. Podľa európskych migračných štatistík, ľudia, ktorí žijú v EÚ, ale v EÚ sa nenarodili, predstavujú 8,5 % z jej celkového obyvateľstva. Podiel utečencov v EÚ v roku 2022 bol 1,5 % v porovnaní s jej celkovým počtom obyvateľov. To je menej ako vo väčšine krajín, radiacich sa medzi tzv. krajiny s vysokými príjmami. To znamená, že v porovnaní s ostatnými západnými krajinami (ako napríklad USA, či Spojené kráľovstvo), nemá Európa neúmerne vysoký podiel migrantov. Cieľom EÚ je, aby z jej migračnej politiky prosperovala naša ekonomika a spoločnosť, aby bola výhodná pre všetkých a zároveň ochraňovala ľudí utekajúcich pred vojnou alebo prenasledovaním. Migrácia zároveň pomáha vyvažovať dôsledky starnúcej európskej populácie a poklesu pracovnej sily. Pracujúci z krajín mimo EÚ môžu pomôcť s problémom nedostatku pracovníkov v niektorých sektoroch.

MÝTUS: Migranti zaťažujú našu ekonomiku

FAKTY: Naopak, migranti do spoločnej ekonomiky prispievajú. Dobre nastavená migračná politika podporuje ekonomický rast a obohacuje našu spoločnosť. Rovnako ako iní obyvatelia EÚ, migranti s právom pracovať prispievajú do ekonomiky a sociálneho systému krajiny, v ktorej žijú. Dôležité je pritom poznamenať, že Európa čelí problémom starnúcej populácie, nedostatku pracovníkov v niektorých sektoroch a neudržateľným sociálnym a dôchodkovým systémom.

Ekonomický dopad migrácie závisí od vlastností ľudí prichádzajúcich do EÚ, napr. od vzdelania alebo veku. Štúdia OECD o fiškálnom vplyve migrácie hovorí o tom, že migranti vo všeobecnosti do ekonomiky prostredníctvom daní a odvodov prespievajú viac, ako si z nej berú napr. prostredníctvom sociálnych dávok. Správnou integráciou sa migranti stávajú lepšie vybavenými občanmi schopnými prispievať do spoločnosti. EÚ preto podporuje projekty zamerané na ich integráciu  a zaradenie do pracovného trhu. Na stránke Európskej komisie nájdete viac informácií o  činnosti EÚ v oblasti integrácie občanov tretích krajín, respektíve projekty, ktoré EÚ podporuje.

MÝTUS: Ukrajinci majú v niektorých krajinách EÚ viac výhod ako domáci obyvatelia

FAKTY: Ukrajinci utekajúci do EÚ požívajú práva, na ktoré majú nárok na základe smernice o dočasnej ochrane. Podľa európskej smernice o dočasnej ochrane majú občania tretích krajín (vrátane Ukrajincov) utekajúci do EÚ pred vojnou okamžitý nárok na ochranu. Smernica o dočasnej ochrane im priznáva právo na pobyt, bývanie, vzdelávanie, prístup na pracovný trh a sociálne zabezpečenie. Počet žiadostí o dočasnú ochranu je dostupný stránke EÚ o riadení migrácie. Členské štáty si navzájom zdieľajú informácie o ľuďoch poberajúcich výhody plynúce zo statusu o dočasnej ochrane, aby sa predišlo zneužívaniu týchto práv a dvojitej registrácii.

Európska únia prijala kroky zamerané na podporu krajín, ktoré prijímajú utečencov z Ukrajiny. Štátne orgány môžu využívať finančné prostriedky z EÚ na pokrytie výdavkov spojených s ubytovaním, potravinami, zdravotnou starostlivosťou a prijímacími zariadeniami vrátane špecializovanej podpory pre zraniteľné osoby. Členské štáty taktiež môžu presmerovať zdroje z kohéznych fondov a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) na pomoc utečencom, ktorí utekajú pred ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine. Jedným z cieľom nového Migračného a azylového paktu je zavedenie jednotného, solidárneho a spravodlivého systému pomoci naprieč členskými štátmi. Európska únia spolu s členskými štátmi poskytuje utečencom informácie o svojich právach, ktoré plynú zo smernice o dočasnej ochrane, o opatreniach zabraňujúcim prevádzačstvo a o možnostiach presunu medzi členskými štátmi.

Poskytnutie základnej podpory utečencom neznamená, že majú automaticky nárok na všetky sociálne výhody občanov danej krajiny, jedná sa o dočasnú pomoc, ktorá im umožňuje prekonať krízovú situáciu a začať nový život. Poskytnutie podpory utečencom je prejavom medzinárodnej solidarity a zodpovednosti voči ľuďom v núdzi. Viac informácií o pomoci utečencom z Ukrajiny: https://eu-solidarity-ukraine.ec.europa.eu/information-people-fleeing-war-ukraine_en#your-rights-in-the-eu.

MÝTUS: Európska migračná politika preferuje Ukrajincov pred inými národnosťami

FAKTY: Migračná politika EÚ pomáha všetkým, ktorí to potrebujú v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodným právom. Európska únia pomáha ľuďom v núdzi, bezohľadnú na to, či utekajú pred vojnou, prenasledovaním alebo sú vysídľovaní z dôvodu prírodnej katastrofy. Migračná politika EÚ je v súlade s medzinárodným právom a princípmi Ženevskej konvencie. EÚ pomáha Ukrajincom, rovnako ako napríklad v roku 2015 pomáhala ľuďom utekajúcim pred vojnou v Sýrii. Podľa štatistík Eurostatu, v roku 2022 požiadalo o azyl v EÚ vyše 850 tisíc prvo-žiadateľov. Členské štáty EÚ poskytli takýto typ ochrany okolo 380 tisíc žiadateľom. Drvivá väčšina úspešných žiadateľov bola pritom z inej krajiny, ako je Ukrajina.

migranti

MÝTUS: Európska únia nechráni svoje vonkajšie hranice a necháva členské štáty napospas migrácii

FAKTY: Európska únia podporuje bezpečné a spravodlivé riadenie hraníc a pomáha členským štátom so zvládaním migrácie. Hranice EÚ sú dobre chránené a Európska únia a jej inštitúcie usilovne pracujú na zvládaní migrácie. Spravovanie vonkajších hraníc EÚ je dôležitým aspektom schengenského priestoru bez vnútorných hraničných kontrol. EÚ bojuje proti zločineckým skupinám zapojeným do prevádzačstva a obchodovaniu s ľuďmi.

Pre efektívnu migračnú politiku je dôležitá spolupráca medzi EÚ, členskými štátmi a tretími krajinami. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) pomáha členským štátom EÚ pri ochrane hraníc, napríklad s monitorovaním schengenského priestoru a vonkajších hraníc EÚ. Medzi ďalšie organizácie EÚ, ktoré členským krajinám asistujú s bezpečnosťou na hraniciach, s bojom proti kriminalite spojenou s migráciou alebo s azylovým procesom, sú napríklad Agentúra Európskej únie pre azyl alebo Europol. S cieľom lepšieho riadenia našich vonkajších hraníc, Európska únia vytvára Systém vstupu a výstupu (EES) a Európsky systém pre cestovné povolenia (ETIAS). Tieto systémy v budúcnosti pomôžu pri kontrole osôb prekračujúcich vonkajšie hranice v bezpečnostných databázach EÚ. Od roku 2024 budú osoby z viac ako 60 krajín oslobodených od vízovej povinnosti potrebovať cestovné povolenie na vstup do väčšiny európskych krajín.

EÚ spolu s členskými štátmi pracuje aj na integrácií ľudí prichádzajúcich do EÚ prostredníctvom Akčného plánu EÚ pre integráciu a začlenenie. EÚ taktiež členským štátom poskytuje logistickú pomoc a financie z Azylového, migračného a integračného fondu. Pre zvýšený počet ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny je aj Slovensko príjemcom tejto pomoci. 

Dôležitým aspektom aktivít EÚ v oblasti migrácie je nový Azylový a migračný pakt. Jeho cieľom je zavedenie udržateľného efektívneho a spravodlivého migračného a azylového systému v Európskej únii. Pakt rieši otázky v oblasti zodpovedností členských štátov, solidarity medzi nimi a zavedenia efektívnejšieho migračného a azylového systému. Pakt je stelesnením spoločného postupu členských štátov v oblasti migrácie a navrhuje zavedenie solidárneho, férového a bezpečnostného mechanizmu rešpektujúceho ľudské práva.

MÝTUS: Vnútorné kontroly na hraniciach sú jediným riešením

FAKTY: Znovuzavedenie hraničných kontrol v rámci schengenského priestoru by malo ostať mimoriadnym, časovo obmedzeným a posledným možným opatrením v prípade existencie bezpečnostného rizika. Schengenský priestor je najväčším priestorom voľného pohybu na svete, vďaka ktorému môže viac ako 400 miliónov obyvateľov EÚ cestovať, pracovať a žiť kdekoľvek v EÚ bez výrazných obmedzení. Prosperujeme toho my, naša spoločnosť a naša ekonomika. Pandémia Covid-19 ukázala, že zatvorenie vnútorných hraníc EÚ má obrovský vplyv na zásobovanie, voľný pohyb osôb (najmä v prihraničných oblastiach) a na vnútorný trh. Opatrenia v rámci nového migračného a azylového paktu dajú EÚ možnosť zabezpečiť bezpečnosť na našich vonkajších hraniciach a zároveň neobnovovať hraničné kontroly v schengenskom priestore.

MÝTUS: EÚ sa nezaujíma o ľudí v núdzi v tretích krajinách a z európskych peňazí určených na migráciu sa financujú autoritárske režimy

FAKTY: Finančné prostriedky, ktoré EÚ poskytuje, sú určené pre ľudí v núdzi. Európsky parlament, členské štáty, Európsky úrad pre boj proti podvodom, Európska prokuratúraEurópsky dvor audítorov prísne kontrolujú každé minuté euro, vrátane prostriedkov, ktoré EÚ poskytuje ľuďom v núdzi a na zvládanie migrácie. EÚ cieli svoju finančnú pomoc priamo na projekty zamerané na potreby zraniteľných migrantov, utečencov a hostiteľských komunít.

Finančná podpora je určená aj na zlepšenie životných podmienok v krajinách, odkiaľ množstvo migrantov a utečencov pochádza, napríklad prostredníctvom humanitárnej pomoci, poskytovania ochrany, podpory vzdelávania, poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo zlepšovaním infraštruktúry.  na zlepšení situácie na hraniciach, zabezpečovaní humanitárnej pomoci ľuďom v núdzi, zachraňovaní životov na mori, ochrane utečencov a vysídľovaných ľudí a v boji proti prevádzačstvu. Kladie pritom dôraz na zachovanie mieru, ochranu ľudských práv, udržateľný rozvoj, boj proti chudobe a presadzovanie európskych hodnôt.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
2. augusta 2023
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku