MÝTUS: Koniec farebnému tetovaniu v EÚ - Európska komisia Prejsť na hlavný obsah
Oficiálne webové stránky Európskej únieOficiálne webové sídlo EÚ
Zastúpenie na Slovensku
  • Informačný prehľad
  • 30. marca 2021
  • Odhadovaný čas čítania: 6 min

MÝTUS: Koniec farebnému tetovaniu v EÚ

tattoo-artist-556036_1920_s_0.jpg
© EU
EÚ chce vraj zatrhnúť farebné tetovanie. Reč pritom nie je o žuvačkových tetovačkách, ale o tých trvácnych pre dospelých. Netreba však podliehať panike, ide o ďalšiu nesprávnu interpretáciu a nový euromýtus. EÚ nechce zakázať ani znemožniť farebné tetovanie. Áno, boli prijaté nové celoeurópske pravidlá, ktoré začnú onedlho platiť, avšak ich cieľom nie je zakázať farebné tetovanie v Európe, ale zabezpečiť primeranú ochranu zdravia Európanov, ktorí sa pre tetovanie rozhodnú.

Tetovanie je pre mnohých umením, ozdobou a vyjadrením individuality. Najmenej 12 % Európanov sa pýši tetovaním a u populácie vo veku 18 až 35 rokov je priaznivcov tetovania ešte dvakrát viac. No, zloženie tetovacích farieb môže predstavovať potenciálne nebezpečenstvo pre zdravie potetovaných Európanov. 

Doposiaľ však neexistovali celoeurópske pravidlá, ktoré by upravovali tetovacie farby. Označovanie tetovacích farbív bolo nekonzistentné, nakoľko u niektorých farbív je zoznam zložiek uvedený a u iných nie. Tatéri často kladú väčší dôraz na to či farby v koži vydržia, než na ich bezpečnosť. Oproti tomu farbivá používané v kozmetickom priemysle, ako aj tie využívané na farbenie textílií, musia spĺňať prísne štandardy. Navyše, iba 30 % farbív používaných v tetovacích atramentoch má autorizáciu pre použitie v kozmetickom priemysle.

Európska komisia preto v roku 2015 požiadala Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby posúdila zdravotné riziká chemických látok v tetovacích farbách i trvalom make-upe. Výsledky štúdií preukázali potrebu harmonizácie pravidiel používania farbív na celoeurópskej úrovni, aby sa zabezpečila ochrana všetkých obyvateľov pred používaním nebezpečných chemikálií v tetovacích farbách a trvalom make-upe. Nové obmedzenie podporili členské štáty EÚ v júli 2020 a Komisia ho prijala v decembri 2020. Vďaka regulácii sa každý rok predíde viac ako tisícke prípadov chronických alergických reakcií.

Výrobcovia a užívatelia dostali 12-mesačné prechodné obdobie, aby sa novým zmenám mohli prispôsobiť. Od 4. januára 2022 tak bude podľa nariadenia REACH v EÚ obmedzených 4 000 nebezpečných chemikálií a zavádzajú sa i maximálne limity pre jednotlivé látky alebo skupiny látok používané v tetovacích farbách alebo trvalom make-upe. Nariadenie obmedzí napríklad karcinogénne chemické látky, látky vedúce ku genetickým mutáciám či chemikálie toxické pre reprodukciu, kožné senzibilizátory a dráždivé látky. Etiketa musí obsahovať aj zoznam zložiek a príslušné bezpečnostné upozornenia.

Mnohé z týchto chemikálií sú už zakázané v kozmetike, no v tetovacích atramentoch ich zakázali len v 7 členských štátoch EÚ - Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Španielsku, Švédsku a Slovinsku. Niektoré krajiny uplatňujú rezolúciu Rady Európy z roku 2008, ktorá stanovuje, že tetovacie farbivá by mali zodpovedať minimálnym požiadavkám pre kozmetické výrobky i potraviny a vylučuje používanie niektorých chemikálií. Slovensko, ako aj ČR, Malta či Fínsko majú  vlastné národné opatrenia regulujúce toto odvetvie vrátane hygienických požiadaviek pre tetovacie štúdiá. Na Slovensku je potrebná licencia a sú zakázané niektoré škodlivé chemické látky.
 

Prídeme o modrú a zelenú farbu?

ECHA posúdila aj dva tetovacie pigmenty modrý Blue 15:3 a zelený Green 7, no na základe obmedzenej dostupnosti toxikologických informácií nemohla dospieť k záveru, že sú bezpečné na použitie pri injekčnom tetovaní kože. Tieto pigmenty sú už zakázané vo farbách na vlasy. V súčasnosti však nie sú k dispozícii ich bezpečnejšie a technicky primerané alternatívy. ECHA preto v ich prípade odporučila dlhšie prechodné obdobie - dvojročné - aby dala výrobcom tetovacích farieb čas na nájdenie ich bezpečnejších alternatív. Tieto dva pigmenty by tak mali byť zakázané až od 4. januára 2023. Nie je ale pravdou, že EÚ zakazuje modré alebo zelené tetovacie farbivá, ktoré spôsobia zánik širokej palety tetovacích farieb. 

EÚ si je vedomá, že aj v tomto prípade ide o citlivú tému a zmeny či obmedzenia často čelia nevôli občanov. No zároveň si uvedomuje, že ide o dlho neriešenú otázku, ktorá sa už nemôže dlhšie odkladať, keďže ide o ochranu zdravia Európanov. Množstvo štúdií, testov a hodnotení dospelo k výsledku, z ktorého vychádza nové nariadenie. Táto celoeurópska regulácia bola vypracovaná tak, aby nemala významnejší negatívny hospodársky vplyv na dodávateľské reťazce a nevyvolala ani výrazný rast cien pre spotrebiteľov. EÚ tak nejde Európanom zakázať farebné tetovanie, ale zvýšiť bezpečnosť farbív, ktoré pri tetovaní dostanú občania do tela. Nikto snáď nebude namietať, keď krása a umenie pôjde ruka v ruke so zdravím a bezpečnosťou.
 

Ako súvisí regulácia farieb s ochranou zdravia človeka? 

Pri tetovaní ihla preniká vonkajšou vrstvou kože do jej spodnej časti nazývanej derma, do ktorej sa vstrekuje tetovacie farbivo. Keby farba zostala v povrchovej časti kože - epiderme, tetovanie by nemalo dlhú trvácnosť, lebo vrchná časť kože sa neustále obnovuje. Tetovacie farbivá sa však môžu z kože uvoľniť a dostať sa tak do krvi a putovať do iných orgánov. Najčastejšie boli farbivá z tetovania nájdené v lymfatických uzlinách alebo v pečeni. Takisto pri laserovom odstránení nechceného či nepodareného tetovania sa chemické tetovacie farbivá v koži rozbíjajú na menšie častice, ktoré sa z dermy uvoľňujú a môžu sa dostať v tele voľne do obehu. Farbivá môžu v koži degradovať aj vplyvom slnečného alebo ultrafialového žiarenia. 

Chemické látky používané v tetovacích farbách a trvalom make-upe zostávajú v tele zväčša na celý život, čo vytvára možnosť dlhodobého vystavenia potenciálne zdraviu škodlivým látkam. Môžu spôsobovať kožné alergie, zápaly, infekcie, ale aj iné vážnejšie reakcie ako genetické mutácie či dokonca rakovinu. Zloženie týchto tetovacích farbív je často problematické. Môžu obsahovať škodlivé látky, nečistoty i vedľajšie produkty ako nikel, chróm či meď. Tieto farbivá sa mnohokrát vyrábajú i za účelom vonkajšieho používania, napr. na farbenie textilu, áut či plastov. Je známy aj prípad z Nemecka, kedy bola na tetovanie použitá farba na striekanie automobilov. Výrobcovia farbív zriedkavo uvádzajú či sú použité pigmenty vhodné do tetovacích atramentov, alebo tak robia len u farbív na trvalý make-up. Väčšina tetovacích farbív na trhu EÚ sa dováža zo Spojených štátov, kde sú tetovacie farbivá málo regulované a častokrát u nich chýbajú informácie o tom, aké je presné zloženie tetovacej farby, ktorú zákazník dostáva pri tetovaní do kože.  
 

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
30. marca 2021