Skip to main content
Logo Európskej komisie
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok21 júl 2016

Aké zrkadlo nastavili Európe účastníci Pohody?

pohoda2016.jpg
© EU
Slováci považujú za najväčší prínos členstva v EÚ slobodné cestovanie a voľný pohyb v rámci EÚ. Pozitívne hodnotia aj spoločnú menu, eurofondy a možnosť študovať v zahraničí. Prezradili to výsledky dotazníka, ktorý mali možnosť návštevníci festivalu Pohoda anonymne vyplniť v stane Zastúpenia Európskej komisie. 

V dotazníkoch sa však zároveň prejavili aj neistá atmosféra panujúca po referende o vystúpení Veľkej Británie z EÚ, účinky negatívnej rétoriky niektorých médií a politikov na našu spoločnosť, ako aj všeobecná nevedomosť a absencia rozhľadu v európskych záležitostiach.

Už po ôsmykrát na Pohode

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku bolo tento rok už po ôsmykrát partnerom multižánrového festivalu Pohoda. V EUrópa stage tak na návštevníkov rovnako ako po minulé roky čakal pestrý program a viaceré aktivity.

V piatok a v sobotu mali možnosť účastníci Pohody pod hlavičkou Café Európa diskutovať o aktuálnych európskych témach, ako napríklad propaganda zo strany Ruska, utečenci a narastajúci extrémizmus, zatiaľ čo v EÚ info zóne boli pre záujemcov pripravené informačné materiály o fungovaní EÚ a o možnostiach, ktoré občanom prináša. Zároveň sa návštevníci mohli zapojiť do rôznych zábavných aktivít, kvízov a jazykových testov z dielne Zastúpenia Európskej komisie a jej partnerov, Iuventy a SAAIC.

Súčasťou aktivít bol aj spomínaný anonymný dotazník so siedmimi otázkami o Európskej únii. Pre Zastúpenie Európskej Komisie na Slovensku sú odpovede účastníkov festivalu cennou spätnou väzbou na aktuálnu činnosť Európskej únie. A čo sme sa z 500 odpovedí dozvedeli?

 

 

 

Chvála ale aj kritika

Väčšina z účastníkov považuje za najväčší prínos členstva v Európskej únii "slobodné cestovanie" a "voľný pohyb". Túto odpoveď spomenuli až dve tretiny respondentov, z ktorých približne štvrtina doplnila okrem pohybu osôb aj "voľný pohyb tovaru, kapitálu a služieb". Nasledovala spoločná mena, ktorú ako jednu z najväčších výhod nášho členstva v EÚ uviedla viac ako polovica opýtaných.

S financiami súvisí aj tretia najčastejšia odpoveď –  a to eurofondy. Vyše tretina respondentov si uvedomuje prínos Európskej únie a jej investičných a štrukturálnych fondov. Najčastejšie v tomto ohľade zazneli slová ako "diaľnice", "rozvoj môjho mesta", či "rozvoj infraštruktúry".

Takmer štvrtina respondentov tiež ocenila možnosť štúdia v zahraničí pomocou programu "Erasmus", ako aj "podporu vedy a výskumu". Na druhej strane, len málo ľudí v dotazníkoch  uviedlo ako jednu z výhod nášho členstva v EÚ mier, bezpečnosť a demokraciu a ešte menej "kredibilitu Slovenska ako vyspelej, demokratickej a slobodnej krajiny vyplývajúcej z jej členstva v EÚ". Tento výsledok naznačuje, že vďaka dlhotrvajúcemu mieru v Európe ako výsledku európskej integrácie si ľudia na tento stav zvykli a berú ho už ako úplnú samozrejmosť a prirodzenú súčasť spoločnosti.

Čo ľuďom na EÚ prekáža

Pri otázkach, čo ľuďom na Európskej únii vadí a čo by najradšej zmenili, skončila na prvom mieste prekvapivo téma suverenity jednotlivých členských štátov. Zazneli slová ako "diktát Bruselu", "príliš veľká nadradenosť EÚ nad štátmi", či "nerovnosť štátov" a dokonca "nadvláda niektorých štátov", pričom niekoľkí respondenti spomenuli v tomto ohľade konkrétne Nemecko. Podľa odpovedí by sa mala zabezpečiť "väčšia voľnosť v rozhodovaní členských krajín", "zrovnoprávnenie krajín" a "nevymýšľanie zbytočných regulácií".  

Na druhom mieste skončila "priveľká byrokracia", s ktorou vyjadrila nespokojnosť približne polovica respondentov. Zazneli slová ako "priveľa úradníkov", "príliš veľa papierovačiek", či  "neefektívnosť inštitúcií".

Na treťom mieste skončili utečenci. Práve im bola venovaná aj ďalšia otázka v ankete, a to ako by sa mala riešiť utečenecká kríza, kde najčastejšou odpoveďou bolo „uzatvorenie hraníc“. Zaujímavosťou je, že tento názor prejavili najmä tí, ktorí označili voľnosť pohybu a slobodu cestovania za jeden z najväčších prínosov EÚ.

Našli sa však aj hlasy za "prijímanie utečencov, ktorí skutočne potrebujú pomoc" a za "prerozdeľovanie podľa veľkosti a bohatstva krajín". Mnohí sa ale zhodli na tom, že problém "treba riešiť tam, kde vznikol, aby sa zabránilo ďalším vlnám migrantov".

Prekvapivo, až tretina účastníkov ankety odpovedala na to, čo by na EÚ radi zmenili a čo im vadí slovami "neviem" alebo "nič".

Na otázku, ako Brexit ovplyvní EÚ, odpovedala tretina slovami "negatívne" a "najmä ekonomicky". Zároveň by podľa niektorých mohol byť akýmsi "precedensom pre ďalšie krajiny". Viacero respondentov napísalo, že Brexit práveže "pomôže Británii", alebo že sa veľa nezmení.

Potreba európskej osvety

Narastajúci euroskepticizmus, spochybňovanie základných európskych hodnôt, slabé povedomie o výhodách členstva v EÚ ako aj o možnostiach, ktoré svojim občanom poskytuje, poukazujú na to, že je o týchto otázkach potrebné diskutovať a informovať vo väčšej miere ako doposiaľ.

V snahe vyvrátiť niektoré negatívne mýty, ktoré sa čoraz častejšie objavujú v médiách a na sociálnych sieťach zároveň Zastúpenie Európskej komisie vytvorilo špeciálnu webovú stránku www.euromyty.sk.

Klára Rundová, vedúca komunikačnej sekcie na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku 

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
21 júl 2016