Ako je na tom Slovensko?

Slovensko aj napriek úspešnému hospodárskemu rastu čelí vážnym spoločenským otázkam. Je to však príležitosť využiť dobré časy na pozitívne zmeny.  Komentár Dušana Chreneka

Slovensku sa podarilo svoju ekonomiku aj vďaka investíciám z európskych fondov, vyššiemu exportu a domácej spotrebe slušne naštartovať. Rast HDP bol vlani 5. najvyšší v Únii, nezamestnanosť klesla pod priemer v eurozóne a aktuálny rozpočet považuje Európska komisia za jeden z pätice najlepších v celej EÚ. O kríze môžeme naozaj hovoriť v minulom čase.

Ak by sme sa však chceli dostať na špičku aj v rozvoji spoločnosti, tak by sme mali rast využiť aj na riešenie problémov, ktoré nás stále radia skôr k tej slabšie rozvinutej časti Európy. Patria medzi ne napríklad obrovské regionálne rozdiely, kvalita vzdelávania, chudoba a sociálne vylúčenie rómskych komunít, či vysoká miera vnímania korupcie. Riziká i príležitosti v problémových oblastiach každoročne hodnotí v Správe o Slovensku aj Európska komisia. Aktuálnu verziu predstavila práve dnes. Aké je teda Slovensko 2017?

Chýba kvalifikovaná sila

Najväčším prínosom hospodárskeho rastu je výrazný pokles nezamestnanosti a zlepšenie podmienok na trhu práce. Tento pozitívny vývoj však čo raz zreteľnejšie odhaľuje  nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Veľkým problémom zostáva aj dlhodobá nezamestnanosť, charakterizovaná veľkými regionálnymi rozdielmi na trhu práce a nízkou mobilitou pracovnej sily.

Rizikovými skupinami ostávajú najmä ľudia s nízkou kvalifikáciou a Rómovia. Zvyšovaniu zamestnanosti žien stále bráni nedostatok kvalitných, cenovo dostupných predškolských zariadení, hlavne jaslí.

Vzdelávanie potrebuje reformy

S nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl úzko súvisí aj ďalšia problémová oblasť, ktorou je upadajúca kvalita vzdelávania. Výsledky v oblasti základných zručností študentov (PISA test) sa naďalej zhoršujú, stúpa počet slabších žiakov a klesá počet špičkových študentov. Veľkým problémom je, že sociálne a ekonomické zázemie rodičov má stále väčší vplyv na výsledky detí v škole. Hoci záujem o duálne odborné vzdelávanie rastie, schéma je pre žiakov a ich rodičov ešte stále málo atraktívna.

Špecifickým problémom zostáva vzdelávanie rómskych detí. Značný podiel stále navštevuje segregované školy a triedy. Ich zaostávanie často začína už v rannom veku, keď len tretina z nich chodí aspoň rok aj do škôlky.

Podnikateľské prostredie stagnuje

Hoci investície sa Slovensku nevyhýbajú, podnikatelia stále upozorňujú na viaceré vážne prekážky. Na podnikateľské prostredie negatívne vplývajú najmä zložité administratívne postupy a rýchlo sa meniace právne predpisy. Investície brzdi aj nižšia efektivita súdnictva a verejnej správy, ako aj spomínaný nedostatok kvalifikovaných pracovníkov.

Aj keď na Slovensku prebiehajú kroky na modernizáciu verejnej správy či súdnictva, nedôvera obyvateľov voči týmto sféram neklesá. Vnímanie korupcie zostáva vysoké a mechanizmy kontroly a presadzovania protikorupčných pravidiel sa javia ako nedostatočné. Postupy verejného obstarávania v mnohých oblastiach stále nezodpovedajú najlepším štandardom a miera hospodárskej súťaže ostáva nízka.

Verejné financie čelia rizikám

K silnejším stránkam spravovania štátu v poslednom období nepochybne patrí aj lepší výber daní. Verejné financie však stále čelia rizikám. Deficit verejného dôchodkového systému sa podľa prognózy v dlhodobom horizonte zdvojnásobí, pričom vek odchodu do dôchodku na Slovensku patrí medzi najnižšie v EÚ. S nízkou efektívnosťou sa naďalej borí i zdravotníctvo, či už ide o nákladovú účinnosť zdravotnej starostlivosti, odkladaný systém platieb na základe skupín diagnóz (DRG) alebo o spúšťanie systémov elektronického zdravotníctva.   

Od problémov k lepšej atmosfére v spoločnosti

Výzvy, pred ktorými slovenská ekonomika stojí, sú značné, nie však nezvládnuteľné. Slovensko potrebuje reformy, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, znížia regionálne rozdiely, podporia kvalitné vzdelávanie, inovácie a investície do dlhodobých cieľov a zefektívnia fungovanie verejnej správy.

Že sa to dá, ukazujú aj viaceré čerstvé pozitívne príklady. Či už ide o zlepšený výber daní, rozbehnutie preskúmavania štátnych výdavkov prostredníctvom projektu "hodnota za peniaze", opatrenia na zvyšovanie počtu všeobecných lekárov, prijatie zákona o štátnej službe, kroky na zlepšenie súdnictva, akčný plán v oblasti dlhodobej nezamestnanosti, kroky na zvyšovanie atraktívnosti učiteľského povolania či postupné zvyšovanie kapacít v škôlkach.  

Prehlbovanie týchto opatrení ako aj zavádzanie ďalších potrebných reforiem nepomôže len slovenskému hospodárstvu a vyššej životnej úrovni, ale môže zlepšiť aj atmosféru v spoločnosti. Dlhodobé vážne spoločenské problémy totiž ženú časť ľudí aj k falošným prísľubom zjednodušených riešení a k extrémizmu.

Áno, Slovensko bude aj po roku 2017 čeliť viacerým vážnym problémom. Dobrá hospodárska situácia, široký rozsah možností financovania, vrátane značných európskych fondov, však vytvárajú veľký priestor na ich zvládnutie.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Komentár bol uverejnený na www.aktuality.sk 22.2.2017.