Ako nepodľahnúť dezinformáciám? Prinášame päť tipov od odborníkov

Vedeli ste, že moderná éra dezinformácií sa začala ešte v 80. rokoch 20. storočia? Operatívci zo Sovietskeho zväzu vtedy vymysleli lož, že za epidémiou ochorenia AIDS, ktoré sa v tom čase šírilo po svete, stojí vládne laboratórium USA. KGB následne spustila rozsiahlu globálnu operáciu zahŕňajúcu jej pobočky, agentov, ako aj obrovské investície do novín, rozhlasu a dokonca aj vydanie knihy, v ktorej celé roky pretláčala túto falošnú správu, aby oslabila USA a ich spojencov. Cieľom tejto dezinformačnej kampane známej pod názvom Operácia Infektion bolo zasievať pochybnosti a vytvárať sociálny a politický tlak po celom svete. Správa sa nakoniec rozšírila do 80 krajín a preložila do 30 jazykov, až Sovieti napokon v roku 1987 pripustili, že si celú vec vymysleli. Hoci vysokí predstavitelia Sovietskeho zväzu potvrdili, že tieto fámy nie sú pravdivé, mnohí im do dnešného dňa, teda takmer o 40 rokov neskôr, stále veria.

Bleskové dezinformácie

Vďaka moderným sociálnym sieťam dnes máme okamžitý prístup k informáciám bez ohľadu na to, kde na svete sa nachádzame. Dezinformácie nie sú ničím novým, no dnes sa šíria oveľa rýchlejšie. Často sa vezú na vlne emócií, a tak silno rezonujú práve na sociálnych sieťach. Dezinformácie pochádzajú z rôznych domácich aj zahraničných zdrojov a dokážu spôsobiť skutočné škody.

„Proti dezinformáciám môžete bojovať, len keď im porozumiete,“ povedala Paula Goriová, generálna tajomníčka a koordinátorka Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO).

EDMO je nezávislý projekt, ktorý je financovaný EÚ a spája širokú škálu overovateľov faktov, výskumných pracovníkov a zainteresovaných strán v boji proti dezinformáciám. EDMO pomáha posilňovať odolnosť spoločností a zaoberá sa dezinformáciami bez ohľadu na ich pôvod.

Dezinformácie poháňané silnými emóciami

Nie všetky nepravdivé informácie sa vytvárajú a propagujú so zlým úmyslom. Niektoré vzniknú z obyčajnej snahy porozumieť zložitým situáciám. Z výskumov vyplýva, že pri šírení dezinformácií zohrávajú kľúčovú úlohu emócie. Potvrdilo sa to aj počas pandémie COVID-19.

V počiatočných fázach pandémie ochorenia COVID-19 ľudia sledovali informácie na sociálnych sieťach so zlou predtuchou. Báli sa, a preto sa snažili hľadať akékoľvek informácie. Vírus ešte nebol vedeckej komunite na začiatku podrobne známy, a preto sa aj rôzne dezinformácie šírili ľahšie.

Dezinformácie sa stávajú nebezpečnými, keď sa na internete šíria rôzne nepodložené tvrdenia a nepravdivé informácie vytvorené so zámerom úmyselne zavádzať verejnosť alebo jej spôsobiť ujmu. Práve v tom momente potrebujeme spoločne zareagovať na všetkých úrovniach spoločnosti, aby sme problém dezinformácií potlačili.

Motívov na vytváranie falošných správ a dezinformácií je mnoho. Môže ísť o mocenskú hru niektorého štátu alebo o reklamnú hru, za ktorou stoja peňažné alebo finančné záujmy. Niektorí ľudia potom tieto informácie jednoducho prepošlú svojim známym s pocitom, že robia dobrú vec. Hoci opak je pravdou, nerobia tak však častokrát so zlým úmyslom. Nutkanie podeliť sa o informácie s priateľmi a rodinou sa dá vysvetliť prostredníctvom mnohých sociologických, antropologických, psychologických a neurovedných faktorov a svoju vplyvnú rolu zohráva aj úroveň mediálnej gramotnosti každého jednotlivca.

Ochrana slobody prejavu

Posilňovanie odolnosti ľudí voči dezinformáciám neznamená spochybňovanie názorov jednotlivcov na akúkoľvek tému. Aj v boji s dezinformáciami musí byť zaručená sloboda prejavu. Nechceme zriaďovať žiadne ministerstvá pravdy. Pri dezinformáciách je ale dôležité uvedomiť si, aký je ich cieľ. V každej spoločnosti prirodzene existujú legitímne dôvody na rozdielnosť politických názorov. Umelé rozdeľovanie spoločnosti prostredníctvom dezinformácií a propagandy však spôsobuje, že ľudia sú viac polarizovaní. V informačnom veku potom môžu mať nepravdivé informácie veľmi škodlivé účinky na spoločnosť. Niekedy predstavujú dokonca až existenčnú hrozbu, a to keď negatívne ovplyvňujú verejné zdravie a globálne otázky, ako tomu bolo a je napr. v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo pri popieraní klimatických zmien. Dezinformácie sa v niektorých súvislostiach použili i na vyvolanie násilia a znemožnenie verejnej diskusie. Schopnosť overovať fakty predstavuje preto zásadnú zručnosť, ktorú v boji proti dezinformáciám potrebujeme. Každý z nás nesie zodpovednosť za prijímanie informovaných rozhodnutí. O tom, ktorým smerom sa vydáme, rozhodujeme sami na základe informácií, ktoré máme k dispozícii.

Tu je 5 zaručených tipov od odborníkov z EDMO k tomu, ako nesadnúť na lep dezinformáciám a informačným manipulátorom a ako si overovať pravdivosť obsahu, ktorý sa k nám každodenne dostáva na internete:

1. Dýchajte. Prv ako informáciu prepošlete ďalej, pozastavte sa a zapojte kritické myslenie. Počkajte, kým opadne prvá vlna emócií, ktoré vo vás informácia vyvolala.
2. Zistite, či informáciu uviedli aj iné zdroje. Neponáhľajte sa a pred preposlaním konkrétnej informácie ďalej najprv aspoň krátko preverte, či o nej píšu i niekde inde. Použite aspoň jeden dôveryhodný zdroj spravodajstva a overte si, či danú informáciu potvrdili aj ďalšie nezávislé zdroje. Ak informácia pochádza z málo známeho zdroja na sociálnych médiách, nemusí byť dôveryhodná.
3. Využite pokročilé vyhľadávanie. Mnohé internetové vyhľadávače poskytujú nástroj, vďaka ktorému možno vyhľadať pôvod obrázkov. Môžete si tak vyhľadať konkrétnu fotografiu alebo snímku obrazovky. Niekedy sa totiž zo šírenej správy môže zdať, že ide o niečo aktuálne, ale po krátkom vyhľadaní sprievodného obrázka či fotografie zistíte, že obrázok patrí k úplne inej udalosti, ktorá sa odohrala ešte v minulosti a obrázok bol zneužitý v úplne inom kontexte, čo môže i niečo napovedať o kvalite sprievodnej správy.
4. Navštívte stránku na overovanie faktov a zistite, či sa danou informáciou zaoberala. Niektoré mediálne organizácie investujú do overovania informácií značné úsilie a poskytujú všetky svoje zdroje, takže ich skúmanie si môžete sami overiť. Medzi osvedčené služby overovania faktov patria okrem iného aj DW Fact Check, FRANCE24 Les Obervateurs, AFP Factcheck a EUvsDisinfo, euromýty a mnohé ďalšie. 
5. Riaďte sa základným pravidlom – ak je niečo príliš dobré alebo príliš zlé na to, aby to bola pravda, pravdepodobne to pravda nie je.

EDMO, Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií, je celoúnijnou platformou na boj proti dezinformáciám a ochranu slobody prejavu ako našej základnej hodnoty.