V Európe je viac ako 12 miliónov ľudí, ktorí sú nezamestnaní dlhšie ako jeden rok. Problém dlhodobej nezamestnanosti je obzvlášť vypuklý na Slovensku a je už chronickou a hlboko-zakorenenou črtou slovenského trhu práce. Miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku je aj napriek poklesu takmer dvojnásobná v porovnaní s priemerom EÚ.
"Európska komisia prišla v septembri s konkrétnymi návrhmi na pomoc dlhodobo nezamestnaným hlavne v oblasti ich registrácie, individuálneho posúdenia a ponuky dohody o pracovnej integrácii najneskôr pred koncom 18. mesiaca nezamestnanosti na úrade práce," uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku (ZEK) Dušan Chrenek počas seminára „Ako udržateľne zvyšovať zamestnanosť“, ktorý 22. septembra 2015 zorganizovalo ZEK a inštitút INEKO.
Zlepšenie situácie dlhodobo nezamestnaných ako aj zlepšenie odbornej prípravy učiteľov a atraktívnosť učiteľskej profesie bolo súčasťou odporúčaní, ktoré Európska komisia adresovala Slovensku v roku 2015. Pri riešení nezamestnanosti môže Slovensko naplno využívať európske štrukturálne a investičné fondy, najmä Európsky sociálny fond vo výške viac ako 2 miliardy eur.
Aktuálny pokles nezamestnanosti sprevádza nárast podielu extrémne dlhodobo nezamestnaných, teda tých, ktorí nemajú prácu dlhšie ako dva alebo tri roky. Medzi nimi sú najmä ľudia so základným vzdelaním a stredným odborným vzdelaním. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR plánuje reagovať na tento problém v budúcom roku spustením pilotných rekvalifikačných projektov ako aj aktivačných projektov, ktoré majú dlhodobo nezamestnaným vrátiť pracovné návyky. Informoval o tom počas seminára štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
„V rámci aktivačných projektov pôjde v prvej fáze o vytváranie sociálnych podnikov zakladaných samosprávami. Tie budú nezamestnaným poskytovať poradenskú činnosť, ako aj dotácie a pôžičky na krytie časti mzdových nákladov,“ uviedol Ondruš.
Poslanec Národnej rady SR Jozef Mihál (SaS) počas seminára uviedol, že na riešenie dlhodobej nezamestnanosti je potrebné prijať radikálnejšie kroky. „Výška minimálnej mzdy je najväčšou bariérou, ktorá bráni zamestnávať dlhodobo nezamestnaných,“ povedal Mihál. Okrem zníženia nákladov práce by podľa neho bolo riešením aj zjednodušenie zamestnávania pre malých zamestnávateľov a živnostníkov. Precedensom už podľa neho je návrh zákona o športe, ktorý zavádza voľnejší zákonník práce pre športovcov.
Predseda odborového zväzu KOVO Emil Machyna odporučil riešiť nezamestnanosť znížením objemu nadčasov, čím by podľa neho vznikla práca pre viac ľudí. To však odmietol viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka, keďže by to ohrozilo rast ekonomiky. Ako zdôraznil, problémom veľkých zamestnávateľov nie je vysoká minimálna mzda, ale nedostatok kvalifikovaných ľudí a tiež vysoké ceny elektrickej energie a plynu.
Ako počas seminára uviedol Peter Goliaš, riaditeľ INEKO, zhruba 60 % nezamestnaných nemá prácu viac ako rok a 43 % viac ako dva roky. „Sú to prevažne ľudia s nízkou kvalifikáciou a zručnosťami, ktorých cena práce je nízka. Ak ich chceme zapájať do práce, mala by vláda zvážiť ďalšie zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a to nie len zamestnancov, ale aj živnostníkov a dohodárov,“ myslí si Goliaš.
V rámci seminára zorganizoval inštitút INEKO anketu, v ktorej odborníci hodnotili 57 opatrení na udržateľné zvyšovanie zamestnanosti. Ako najefektívnejšie vyhodnotili meranie a zverejňovanie efektívnosti opatrení na podporu zamestnanosti, nižšiu administratívnu záťaž najmä pre malé firmy, ale aj užšie naviazanie financovania stredných odborných škôl a vysokých škôl na úspešnosť absolventov v uplatnení sa na trhu práce.
Súvislosti
V strategickom dokumente Európa 2020 má Slovensko cieľ dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť ľudí vo veku 20 až 64 rokov na úrovni 72 %. Cieľ pre celú EÚ je 75 % avšak napríklad pre Holandsko až 80 %. Podľa Eurostatu zamestnanosť na Slovensku po viacročnej stagnácii stúpla zo 65 % v roku 2013 na 65,9 % v roku 2014, stále však zaostáva za predkrízovým maximom 68,8 % z roku 2008. Národný program reforiem Ministerstva financií SR z roku 2015 identifikuje štyri hlavné oblasti zvyšovania zamestnanosti: zlepšovanie služieb zamestnanosti, podpora nezamestnanosti mladých, boj s dlhodobou nezamestnanosťou a podpora mobility za prácou.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 23. septembra 2015