Summit Jedna planéta pod taktovkou francúzskeho prezidenta Macrona prispeje k napĺňaniu klimatických cieľov. Komentár Maroša Šefčoviča
Zajtra uplynú presne dva roky, odkedy sa Parížom niesla eufória z prijatia Parížskej klimatickej dohody. Úvod tohto týždňa sa preto prirodzene ponesie v tomto duchu. Zďaleka však nejde o prázdnu symboliku. Ide o reálne riešenia pre reálne výzvy v reálnom prostredí.
Jedným z nich je Platforma pre uhoľné regióny, ktorej vznik som na pôde Európskej komisie inicioval koncom minulého roka a ktorú spúšťame práve dnes. Cieľom je priniesť dotknutým regiónom dlhodobú perspektívu, ktorá obstojí v čase – a osobitne v ére takpovediac tektonických zmien. Potenciálne hovoríme o 41 regiónoch v 12 členských krajinách vrátane Slovenska.
Niekdajšia prominentná rola uhlia v EÚ je na zostupe. Medzi rokmi 2000 a 2015 klesla jeho ťažba o 31 percent a spotreba o 13 percent. Dôvodom sú napríklad vysoké prevádzkové náklady, nízke medzinárodné ceny uhlia či lacnejšia konkurencia z dovozu. Očakáva sa pritom, že do roku 2050 tento trend naberie ešte rýchlejšie obrátky – 60-percentný pokles ťažby a 70-percentný v spotrebe.
Na jednej strane treba jednoznačne povedať, že energetický mix ostáva v rukách jednotlivých členských štátov a Európska komisia nepožaduje, aby odzvonili ťažbe uhlia a jeho využitiu. Na strane druhej si nemožno zatvárať oči pred enormným technologickým pokrokom, ktorý ide ruka v ruke s ambicióznejšími klimatickými politikami a ktorý priťahuje investorov.
Nik nesmie byť odkázaný sám na seba
Ako sa hovorí, kreativite sa medze nekladú a Platforma pre uhoľné regióny chce otvoriť dvere projektom, ktoré dokážu nakopnúť dlhodobo udržateľnú zmenu v regionálnej ekonomike či priniesť pokrokové technológie ako napríklad zachytávanie a skladovanie uhlíka.
Od februára sa rozbehne reálna práca s viacerými krajinami – napríklad Slovenskom, Poľskom, Gréckom, Českom, Rumunskom, Bulharskom a Nemeckom. Za spoločný stôl chceme pritiahnuť národných aj regionálnych politikov, poslancov Európskeho parlamentu, zástupcov biznisu, sociálnych partnerov či mimovládny sektor. Komisia prispeje nielen expertízou, ale podporí aj zacielenie európskych prostriedkov v národných obálkach na modernizujúce riešenia. Okrem toho by mohol byť k dispozícii Európsky globalizačný fond či fondy na pomoc štrukturálnym reformám.
Žiaden región nemôže byť takpovediac odkázaný sám na seba. Platí to aj v prípade Hornej Nitry, kde je Komisia pripravená spolupracovať a pomôcť pri hľadaní konkrétnych riešení – tak, aby lepšie prepojili región s jeho susedmi, aby vylepšili podmienky pre podnikanie a aby v konečnom dôsledku znamenali ďalšie pracovné príležitosti a kvalitnejší život.
Príklady pre Hornú Nitru
Všetci si uvedomujeme, že práca baníkov je mimoriadne náročná a neraz si vyberá aj daň na zdraví. Aj preto sa budúcnosť uhoľných regiónov vníma s citlivosťou a rešpektom. A so snahou nájsť riešenia dobré pre každého jedného baníka i región ako taký. Suma sumárum – chceme tam vdýchnuť čistý vzduch a sviežosť modernizácie atraktívnej aj pre mladú generáciu.
EÚ má na konte viacero inšpirujúcich príkladov toho, že zdanlivo sizyfovská robota prináša úspech. Spomeniem napríklad projekt EnergyVille v belgickom meste Genk. Ekonomiku postavenú na ťažbe uhlia tam nahradili výskumným parkom, ktorý poskytuje špičkovú expertízu verejnému i súkromnému sektoru v oblasti energetickej efektívnosti budov a inteligentných sietí.
Naopak, bez včasného plánovania regióny, ktoré podcenia rozbehnuté zmeny a zaváhajú, riskujú dlhodobú štrukturálnu nezamestnanosť a záťaž pre verejné financie. Konať treba dnes.
Zastávka pre mestá s chuťou inovovať
Inovácie a investície sú lajtmotívom Energetickej únie aj v kontexte miest. Očakáva sa, že do roku 2050 bude žiť v mestách osem z desiatich Európanov. Ľudia vrátane samotných primátorov právom žiadajú, aby ich každodenné prostredie bolo moderné, inteligentné a s čistejšou klímou.
Kameňom úrazu však býva prístup k financiám. Mestské projekty sú pre trh príliš malé alebo príliš rizikové. Práve preto sme spolu s Európskou investičnou bankou spustili službu pod pútavou skratkou URBIS, z anglického Urban Investment Support.
Pre každé jedno mesto s chuťou inovovať je URBIS tá správna zastávka. Poskytne totiž na mieru šité technické a finančné poradenstvo v snahe zmobilizovať potrebné zdroje.
Parížsky summit „Jedna planéta“
To, že mestá a regióny hrajú stále významnejšie husle pri napĺňaní klimatických cieľov, potvrdí aj zajtrajší summit Jedna planéta pod taktovkou francúzskeho prezidenta Macrona. Ja osobne naň pocestujem práve s týmto posolstvom, no nie naprázdno. Z čisto európskeho URBIS sa stane nástroj globálny.
Niet teda pochýb, že svet sa mení bezprecedentným tempom. Pred desiatimi rokmi sme nemali v rukách tablety, nepoznali sme zdieľanú ekonomiku typu Uber, nekomunikovali sme cez WhatsApp alebo Twitter. Energetika je iba jedna z mnohých oblastí, kde technológie menia tvár celého sektora.
Našou ambíciou – aj v rámci môjho portfólia Energetickej únie – je zabezpečiť, aby mestá a regióny neboli obeť týchto zmien, ale naopak, aby ich spoluformovali, naplno z nich ťažili a každodenne profitovali.
Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár a podpredsedom Európskej komisie
Komentár bol uverejnený v denníku SME 11. decembra 2017.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 11. decembra 2017