Z najnovšieho prieskumu Eurobarometra vyplynulo, že v porovnaní s posledným prieskumom z roku 2015 sa zdá, že Európania sú (alebo aspoň tvrdia, že sú) tolerantnejší. Čo vyplynulo z najnovšieho prieskumu Eurobarometra o diskriminácii v EÚ pre Slovákov?
Pozitívnym zistením je, že podľa viac ako polovice opýtaných Slovákov (60 %) je úsilie bojovať proti všetkým formám diskriminácie na Slovensku účinné. Odmietnutie diskriminácie sa dá presadzovať už od ranného veku a to napríklad v školách. V súvislosti s týmto sa 69 % Slovákov (EÚ 86 %) vyjadrilo, že školské hodiny a materiály by mali obsahovať informácie o rozmanitosti z hľadiska zdravotného postihnutia, etnického pôvodu alebo farby pleti (SK 66 %, EÚ 82 %), náboženstva a vierovyznania (SK 72 %, EÚ 81 %), rómskej kultúry a histórie (SK 62 %, EÚ 72 %) či sexuálnej orientácie (SK 44 %, EÚ 71%).
Ako by Slováci reagovali na to, keby ich potomok mal partnerský vzťahs moslimom alebo Rómom? Slovenským rodičom i potenciálnym rodičom by najviac prekážalo, keby ich dieťa malo vzťah s osobou rovnakého pohlavia (69 %), intersexuálom (64 %), transrodovou osobou (62 %), moslimom (62 %), Rómom (60 %), černochom (57 %) alebo budhistom (52 %).
V otázke či by úradné doklady (cestovné pasy, rodné listy...) mali mať tretiu možnosť napríklad X alebo I (Iné) okrem možnosti muž (M) a žena (Ž) pre osoby, ktoré sa neidentifikujú ako žena alebo muž, sa vyjadrilo až 66 % slovenských respondentov, že tretiu možnosť si na pase či inom doklade neželajú (v EÚ si to neželá v priemere 42 % opýtaných).
Diskriminácia v zamestnaní
Za kritéria znevýhodňujúce kandidáta pri uchádzaní sa o zamestnanie najviac Slovákov v prieskume uviedlo rómsku identitu (39 %), vek kandidáta (37 %), postihnutie (29 %), farbu pleti kandidáta (27 %), vzhľad kandidáta (25 %), pohlavie kandidáta (22 %) či sexuálnu orientáciu - teda či je uchádzač o prácu gej, lesba alebo napríklad bisexuál (17 %).
39 % opýtaným Slovákom by prekážalo, keby ich kolega v práci bol moslim, 37 % by prekážala intersexuálna osoba, 30 % by prekážal Róm alebo budhista či černoch.
Najrozšírenejšie formy diskriminácie a nahlasovanie diskriminácie
Medzi najrozšírenejšie formy diskriminácie Slováci v prieskume označili diskrimináciu na základe: rómskej príslušnosti 41 % (EÚ 61 %), farby pleti 29 % (EÚ 59 %), sexuálnej orientácie 25 % (EÚ 53 %), etnického pôvodu 24 % (EÚ 59 %), vnímania ako príliš starého či mladého človeka 22 % (EÚ 40 %) a postihnutia 21 % (EÚ 44 %).
Takmer polovici Slovákom (46 %) by podľa prieskumu neprekážalo, keby bol v najvyššej volenej politickej funkcii v ich štáte Róm (v EÚ by s tým mali najmenší problém Holanďania a najviac by to prekážalo Talianom, Bulharom alebo Litovcom).
Najväčší počet respondentov by v prípade, že sa stali obeťou diskriminácie (vrátane obťažovania), nahlásili prípad polícii (35 %), priateľovi či rodine (21 %) alebo právnikovi (12 %).
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 6. novembra 2019