Bratislava a s ňou celé Slovensko majú za sebou veľkú skúšku. Prvýkrát za 12 rokov nášho členstva v Európskej únii sme predsedali stretnutiu lídrov tohto pol miliardového spolku a najväčšej ekonomiky sveta. Komentár Dušana Chreneka
Európsky summit Slovensko zvládlo skvele, drvivá väčšina účastníkov odchádzala podľa reakcií spokojná a stretnutie urobilo krajine i nášmu hlavnému mestu neoceniteľnú reklamu. Máme však byť prečo naozaj spokojní?
Ihneď po skončení piatkového summitu sa v médiách objavili aj komentáre, že na stretnutí lídrov vlastne ani o nič dôležité nešlo a jeho skutočným poslaním bola iba hra na jednotu.
Mapa priorít
To, že 27 krajín sa nie na všetkom dokonale zhodne, je však úplne prirodzené. Dokážu sa vari na všetkých dôležitých otázkach bez výhrad dohodnúť politické strany kdekoľvek v EÚ? Či dokonca ktorákoľvek rozvetvenejšia rodina v Európe? To sotva.
Nie, úspechom bratislavského summitu naozaj nebolo dosiahnutie dokonalej zhody pri všetkých témach. Jeho úspechom však nesporne bolo, že lídri diskutovali aj o ťažkých otázkach a navrhli viacero spoločných riešení.
EÚ totiž naozaj stojí pred výzvami, ktoré v jej histórii nemajú obdobu. Od skrotenia vysokej nezamestnanosti a pretrvávajúcej sociálnej nerovnosti, cez znižovanie verejných dlhov, až po zvládnutie migračnej krízy a ochranu Európanov pred ohavnými útokmi teroristov. Nehovoriac o vysporiadaní sa so smutným rozhodnutím našich priateľov z britských ostrovov nepodieľať sa ďalej na spoločnom európskom projekte, ktorý mimochodom dokázal výrazne prispieť k 70 rokom prosperity a mieru na našom kontinente.
Bratislavský summit bol preto pre budúcnosť Európy mimoriadne dôležitý. Lídri 27 krajín sa symbolicky plavili po Dunaji na jednej lodi a hovorili o prioritách, ktorým sa v nasledujúcich mesiacoch a rokoch musíme venovať. A to rozhodne nie je málo.
Bezpečnosť a pomoc slabším
Aj toľko rozdeľujúca migračná kríza ukazuje, že ak dokážeme robiť kompromisy a dohodneme sa na spoločnom postupe, Európe to prináša hmatateľné výsledky. Za posledné mesiace sa nám podarilo získať kontrolu nad neregulovanými tokmi migrácie i zastaviť otrasné tragédie v Stredozemnom a Egejskom mori. Európa zároveň dokázala poskytnúť útočisko ľuďom, ktorým v ich krajinách hrozila smrť.
Napriek niektorým stále sporným bodom v tejto téme sa európski lídri v Bratislave dohodli na ďalšom posilňovaní vonkajších hraníc EÚ, vďaka čomu sa už nemôže opakovať situácia, kedy Európu nekontrolovateľne zaplavili státisíce utečencov. Dohoda sa už čoskoro prejaví napríklad posilnením hliadok na preťaženej bulharsko-tureckej hranici.
Musíme ďalej pomáhať aj ťažko skúšaným krajinám za našimi hranicami. Európska únia a jej členské krajiny sú už dnes najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a aj v našom vlastnom záujme v tom budeme pokračovať aj ďalej.
Európski lídri sa dohodli aj na intenzívnejšej výmene informácií bezpečnostných zložiek v potieraní terorizmu či účinnejšej spolupráci v boji proti radikalizácii niektorých komunít v našich mestách. Ochrana obyvateľov Európy musí byť jednou z našich kľúčových priorít, ktorú nesmú oslabiť hádky a spory.
Nemenej dôležité bude ale aj úsilie o podporu krehkého rastu európskych ekonomík s dôrazom na solidaritu tých, ktorí našu pomoc najviac potrebujú. Či už ide o mladých, nezamestnaných, núdznych alebo zdravotne či inak znevýhodnených. Európa sa ďalej nemôže prizerať ani na to, ako sa niektoré nadnárodné spoločnosti vyhýbajú plateniu daní, alebo ako náš oceliarsky priemysel upadá v konkurencii dumpingových cien ázijských spoločností.
Na jednej lodi
Na všetky tieto i mnohé ďalšie otázky máme rozpracované podrobné riešenia. Hovoriť o nich samozrejme stačiť nebude. Preto je nesmierne dôležité, aby sa svojho dielu zodpovednosti naplno chopila aj každá z krajín Únie. Aj keď sa na všetkých otázkach dokonale zhodnúť zrejme nedokážeme, pri väčšine výziev dosiahneme spolu nepochybne viac, ako každý osve.
V stále viac globalizovanom svete sme totiž naozaj všetci na jednej lodi. A bratislavský summit pomohol prinajmenšom v tom, že po viacerých silných otrasoch nabrala tá loď opäť o čosi pevnejší kurz.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Komentár bol uverejnený v denníku Pravda 20. septembra 2016.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 20. septembra 2016