Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok13. júla 2023Zastúpenie na Slovensku

Café Európa na festivale Pohoda: Chceme byť cudzincami v Európe?

Diskusia o euroskepticizme, ktorý ovládol Slovensko. 

Café Európa na festivale Pohoda: Chceme byť cudzincami v Európe?

Budúci rok oslávi Slovensko 20. výročie vstupu do Európskej únie. Počas prvých rokov v Únii bola podpora nášho členstva vysoká. Najnovší prieskum Eurobarometra hovorí len o kritických 37 percentách spokojnosti Slovákov s demokraciou v Únii a zároveň odhaľuje, že až jedna tretina Slovákov si myslí, že EÚ nerobí dobré veci. Čo všetko má vplyv na tieto nálady v spoločnosti?   

Stav slovenskej spoločnosti 

Úvodnou časťou diskusie bol pohľad hostí na súčasný stav slovenskej spoločnosti. Michal Vašečka predstavil dve roviny, ktoré ovplyvnili aktuálnu spoločenskú situáciu. Najskôr poukázal na nebezpečný trend, ktorý sme zaznamenali už pri vstupe do EÚ. Slováci mali spočiatku až príliš optimistický pohľad na integráciu, spájali si ju výlučne s materiálnymi výhodami, avšak hlbší záujem o rozvíjanie európskej identity absentoval. S následnými krízovými obdobiami, preberaním euroskeptického naratívu z okolitých krajín, prepuknutím pandémie a vojny sa tak prirodzene začali rozvíjať myšlienky spochybňovania EÚ veľkou časťou slovenskej spoločnosti. Druhá rovina, podľa Vašečku, predstavuje rozmach propagandy a dezinfoscény, ktorá ťaží z negatívnych nálad v slovenskej spoločnosti.  

Daniel Milo nadviazal na viaceré oblasti, ktoré možno považovať za determinanty toho, ako je vnímaná EÚ z pohľadu Slovákov. EÚ ako mierotvorca a  ekonomický gigant bola vždy tŕňom v oku Ruskej federácie, ktorá sa ju preto snažila vykresliť v zlom a pochybovačnom svetle. Ďalším prvkom je tiež podpora euroskeptických strán Ruskou federáciou, či polarizovanie spoločnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Všetky tieto aspekty tak determinujú to, že EÚ sa dostáva do zlého svetla a je veľmi negatívne vykresľovaná. Takéto nálady sa potom pretavujú aj do jej vnímania slovenskou spoločnosťou. 

Lucia Mokrá doplnila svoj pohľad na problematiku o problém chýbajúcej vízie Slovenska v EÚ. Poukázala na to, že prvotným slovenským plánom bol vstup do EÚ a NATO, avšak následne vnímame absenciu strategických cieľov a toho, čo chceme v integrácii dosiahnuť. Mnohé krajiny majú v rámci EÚ určité dominantné politiky, v ktorých sa realizujú. Slovensko nie je v tejto oblasti jasne zadefinované. Za problém tiež považuje aj nepochopenie zmyslu integrácie slovenskou spoločnosťou, ktorá sa nemá limitovať len na projekty typu Erasmus+. Integrácia predstavuje systémové hodnoty a spoliehanie sa na silu vnútorného trhu, ktorý nám umožňuje presadiť tie nástroje, ktoré by sme ako malá ekonomika nikdy nedokázali aplikovať. 

Európska identita Slovákov 

Pri otázke identity Vašečka vysvetľuje, že historicky je na Slovensku zakorenená predstava o národnej identite, ako jedinej a najdôležitejšej, čo môžeme vnímať už z období nacionalistických tendencií. V súčasnosti pozorujeme určité zmeny, avšak tie sa limitujú predovšetkým na mestské prostredie. Podľa Vašečku sa dnes mnohí Slováci stále nedokážu tešiť z viacerých identít. Daniel Milo tento jav nazýva umelou dichotómiou, ktorá dáva na výber len jednu možnosť – buď som Slovák alebo Európan. Práve tú prezentujú mnohí euroskeptici, pričom hovoria, že európska identita je v rozpore s národnou identitou.  

Lucia Mokrá vyzdvihuje podstatu viacnásobnej identity, ktorá je pre človeka príležitosťou, ako rozširovať svoje možnosti. V skutočnosti je však vnímaný ostrý politický naratív, ktorý sa snaží búrať tieto predstavy a rozdeľovať povedomie na „my“ a „oni v Bruseli“. Aj z tohto dôvodu sú eurovoľby častokrát označované za druhoradé, čo sa odzrkadľuje aj v dlhodobo nízkej volebnej účasti Slovákov. Taktiež chýbajúca národná stratégia je osobitne dôležitá pri budovaní európskej identity. Poukazuje na to, že čím viac budeme úspešnejší v presadzovaní nášho národného záujmu, tým viac budeme chápať našu úlohu a angažovanie sa v politikách EÚ. Zmenšíme tak pomyselný rozdiel medzi „my“ a „oni“ a prispejeme k formovaniu európskej identity Slovákov. 

Na Slovensku chýba občianske povedomie o tom, čo je demokracia. Zároveň si neuvedomujeme hodnotu právneho štátu. Prichádza tiež nová generácia občanov, ktorá už ťažšie pochopí situáciu, v ktorej bola naša krajina pred vstupom do EÚ. Diskutujúci hostia poukázali aj na nedostatky vo vzdelávaní. To zohráva dôležitú úlohu pri budovaní európskeho povedomia a celkovej občianskej angažovanosti.  

Na záver diskusie hostia zdôraznili, aby sme sa nenechali prekričať nesprávne nastavenou optikou o stave slovenskej spoločnosti, prezentovanou najmä cez sociálne siete. Daniel Milo využíva prirovnanie, kde EÚ predstavuje zväzok 27 Svätoplukových prútov, ktoré spolu dokážu lepšie čeliť globálnym výzvam. Aj tento pohľad poukazuje na dôležitosť členstva Slovenska v EÚ a s tým súvisiace budovanie európskej identity. 

Článok vznikol z obsahu diskusie „Café Európa na Pohode: Chceme byť cudzincami v Európe“, ktorú 7. júla 2023 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na festivale Pohoda. Diskutujúcimi boli dekanka Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave Lucia Mokrá, riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám na Ministerstve vnútra SR Daniel Milo a sociológ a riaditeľ Bratislava Policy Institute Michal Vašečka. Podujatie moderoval Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

Autorka článku je Simoneta Šimková.  

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
13. júla 2023
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku