Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok8. júla 2022Zastúpenie na Slovensku

Café Európa na festivale Pohoda: Vojna na Ukrajine a hybridné hrozby okolo nás

Čo sú to vlastne hybridné hrozby a aké naratívy sú dnes najčastejšie v dezinformačných správach? Prečo dezinformáciám veríme a ako zlepšeniu môžu prispieť verejné inštitúcie? Aj o tom sa diskutovalo v 1. diskusii Café Európa na Pohode.

diskusia na Pohode o hybridných hrozbách

Hlavným cieľom hybridných hrozieb je podkopávanie verejnej dôvery a demokratických inštitúcii, vytváranie polarizácie v spoločnosti a v konečnom dôsledku zamedzovanie schopnosti správneho rozhodovania demokratických inštitúcii. Dnes často spomínané dezinformácie sú len jedným nástrojom. Samotná hybridná vojna môže pozostávať z infraštruktúrnej, energetickej či ekonomickej závislosti, využívania nacionalizmu a rôznych kultúrno-etických bojov v spoločnosti. Na Ukrajine sa hybridná vojna už preklenula do tej fyzickej. Ako sme na tom my na Slovensku?

Ako hybridná vojna ovplyvňuje náš život?

Mimovládna organizácia GLOBSEC robí pravidelne prieskumy verejnej mienky v širšom regióne, v ktorých zisťuje dopad dezinformácii na ľudí. Dlhodobý trend ukazuje, že Slováci patria k najzraniteľnejším skupinám. Katarína Klingová, výskumná pracovníčka Centra pre demokraciu a odolnosť v GLOBSEC počas diskusie vysvetlila, že v minulosti propagandu šírili najmä zahraniční aktéri - ruskí agenti. No túto úlohu prebrala slovenská domáca aj politická scéna. Posledný prieskum ukazuje že 36 % Slovákov verí, že Ukrajina je buď súčasťou Ruska alebo vystupuje ako „bábka Západu“.

V dátach vidno ako sa jednotliví aktéri aktivovali po začiatku vojny na Ukrajine a ako sa im darí usmerňovať verejnú mienku,“ povedal Michal Trnka, zakladateľ spoločnosti Gerulata Technologies. V decembri 2021 bola na Slovensku najvýraznejšou témou dezinformátorov  vojenská spolupráca SR s USA. Podľa Trnku  analytici v Gerulate videli, ako sa v tomto čase silno aktivovali všetky pro-ruské skupiny a začali produkovať veľa obsahu a argumentácie. Téma narástla tak, že prekryla iné dominantné témy ako pandémiu. Potom sa naratív opäť preklenul a dominujúcou témou je dnes Ukrajina.

Sú hybridné hrozby úspešné a aká je situácia na Ukrajine?

Veľkú zmenu v hybridných hrozbách, ktoré tu sú už dlhé roky, je to, ako rýchlo sa dnes šíria najmä vďaka sociálnym médiám. „Ukrajina je ukážkový príklad toho, ako nesmierne sú hybridné hrozby úspešné,“ uviedla Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa v útvare Európskej susedskej politiky a rokovaniach o rozšírení Európskej komisie. Ukrajina je dlhé roky vystavovaná ruským naratívom, medzi nimi  aj informácia, že Ukrajina je nadmieru skorumpovaná krajina v bode rozpadu. Ruská propaganda vie, že ide o veľmi dôležitú otázku pre západné krajiny EÚ. Mathernová uviedla, že ide o naratív dodnes ukotvený v mysliach byrokratických elít EÚ a aj preto prišiel určitý odpor, keď Európska komisia odporučila Ukrajinu ako kandidátsku krajinu. Aj slovenská spoločnosť sa stala otvorenejšou  voči Ukrajine až v momente, keď tam prišla vojna.

Ktoré naratívy sú tie dominantné?

Delegitimizačné naratívy, v ktorých sa snažilo poukázať sa Ukrajinu ako rozpadajúci sa štát, boli dlhodobo dominantné aj z pohľadu dát,“ uviedol Trnka. K tým sa postupne pridávali aj naratívy, že na Ukrajine vládnu fašisti, čím propaganda využívala v nás stále silný protifašistický sentiment. Postupne sme videli naratívy, ktoré sa snažili obmedziť naše odhodlanie pomáhať Ukrajine, a to,  že sa nás konflikt netýka alebo že ide konflikt medzi USA a Ruskom. Často prichádza aj nadmerné kritizovanie sankcií ako príčina inflácie či recesie.

Prečo polovica našej populácie verí dezinformáciám a ako predísť tomu aby im verili naše deti?

Diskutujúci sa zhodli, že pre naše deti potrebujeme najmä reformu školstva, aby sme mohli budovať kritické myslenie a mediálnu gramotnosť - niečo, čo je v SR dlhodobo poddimenzované. Klingová z GLOBSECU hovorila aj o politických diskusiách, ktoré dávajú často priestor politikom šíriť klamlivé informácie: „Je to problém toho, že verejné inštitúcie dlhodobo nekomunikovali s verejnosťou, neexistovala žiadna tradícia strategickej komunikácie. Ak sú ľudom poskytnuté informácie, tak vedia, ako sa zachovať v krízových situáciách – napríklad počas pandémie - a nehľadajú ich na dezinformačných portáloch.

V poslednej dobe sa však podľa Trnku situácia výrazne zlepšila, a to aj vďaka vojne na Ukrajine. Na tento konflikt reagujú práve verejné inštitúcie zanedbanou strategickou komunikáciou, a to aj ohľadom na hodnoty,  ako  slovenská identita alebo kam SR patrí v rámci geopolitiky. Do štátnej správy prišlo mnoho ľudí z občianskeho sektoru, ktorí rozbiehajú práve infraštruktúru strategickej komunikácie. Medzi konkrétnymi osobami Trnka uviedol napríklad Jakuba Godu, ktorý viedol úspešnú komunikáciu Ministerstva zdravotníctva SR v oblasti očkovania, či Dávida Púchovského, ktorý má na starosti komunikáciu Polície SR na sociálnej sieti Facebook, ktorá sa stala jednou z najúspešnejších v rámci facebookových profilov verejných inštitúcií. V občianskej oblasti ocenil komunikáciu najmä GLOBSEC alebo Sebavedomé Slovensko.

Diskutujúci hovorili aj o regulácii hybridných hrozieb, ktorá tu stále chýba, no zhodli sa, že situácia sa zlepšuje – napríklad vďaka novemu mediálnemu zákonu v SR či vypínaniu dezinformačných webov zo strany NBÚ. Trnka však poznamenal:  „Je dôležitejšie sústrediť sa na proaktívnu komunikáciu, ako aby sme vedeli tieto veci správne regulovať.“ Mathernová z Európskej komisie doplnila, že veľký význam má aj  dôležitosť prenechania zodpovednosti na majiteľov sociálnych sietí za obsah, ktorý je na platforme zdieľaný.

Ako komunikovať s ľuďmi, ktorí veria dezinformáciam?

Klingová z GLOBSEC-u uviedla: „Je treba rozlišovať tých ľudí, ktorých naozaj nikdy nepresvedčíme a nájsť tú šedú zónu, kde ešte diskusia môže byť na kultivovanej úrovni. Netreba útočiť na týchto ľudí a nazývať ich napríklad dezolátmi, to len ďalej polarizuje spoločnosť a debatu.“ Zároveň však pripomenula, že v prípade sociálnych médií je vždy možnosť využiť nahlasovanie danej stránky či obsahu, no a v potrebných prípadoch aj nahlásenie konkrétnej hrozby príslušným orgánom štátnej moci.

Článok vznikol z obsahu diskusie „Café Európa: Vojna na Ukrajine a hybridné hrozby okolo nás “, ktorú 8. júla 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na festivale Pohoda. Café Európa je séria diskusných podujatí, ktorých cieľom je podporiť spoločenskú diskusiu na otázky týkajúce sa nášho členstva v Európskej Únii.

Autorka článku je Katarína Strauszová.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
8. júla 2022
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku