Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok20. júla 2023Zastúpenie na Slovensku

Café Európa na festivale Pohoda: Zručnosti pre 21. storočie – práca v budúcnosti a inovácie

Diskutovali sme o digitalizácii pracovného trhu a zručnostiach budúcnosti. 

Café Európa na festivale Pohoda: Zručnosti pre 21. storočie – práca v budúcnosti a inovácie

Aký vplyv bude mať v budúcnosti umelá inteligencia na pracujúcich? Ako sa prispôsobiť ére, kedy stroje a softvéry efektívne nahrádzajú znalosti a zručnosti, ktoré si donedávna vyžadovali človeka? Ako sa budú vyvíjať práva a povinnosti pracujúcich v 21. storočí? O týchto otázkach, ale aj o digitalizácii pracovného trhu sa diskutovalo v tretej diskusii Café Európa na festivale Pohoda 2023. 

Kľúčové zručnosti budúcnosti 

Fenomén umelej inteligencie a stále pokročilejšej digitalizácie je v súčasnosti spájaný s mnohými obavami. Aké budú ich dopady na slovenský trh práce? Otázkou tiež zostáva, ako veľmi budú tieto zmeny pre pracovníkov psychicky náročné a stresujúce. Podľa diskutujúcich treba modelovať scenáre možného vývoja. Práve nepripravenosť na zmeny vytvára potenciál pre vznik obrovskej skupiny nepotrebných, vylúčených a nekonkurencieschopných zamestnancov, ktorí budú mať problém sa znovuzačleniť do pracovného cyklu. 

Pri umelej inteligencii čelíme exponenciálnemu nárastu objemu dát približne každé tri mesiace. V budúcnosti sa podľa Mateja Ftáčnika, spoluzakladateľa spoločnosti VacuumLabs,  ako absolútne nevyhnutné javí naša otvorenosť novým výzvam, rôznorodosti a tolerancii. Tie sú jednoznačným predpokladom kreatívnej spoločnosti, ale aj toho, aby talenty zo Slovenska neodchádzali.  

Marcela Havrilová, riaditeľka pre oblasť školstva Microsoft Slovakia považuje za kľúčovú zručnosť adaptabilitu. „Adaptabilita znamená, že som schopný veľmi racionálne, so zapojením emočnej inteligencie, pozrieť sa na to, aká je situácia, vyhodnotiť ju, pracovať s dátami, urobiť si rýchle vyhodnotenie a na základe toho sa rozhodnúť pre ďalší krok – akciu. Potom je v princípe jedno, ako o rok, dva, tri, daný smer pôjde, pretože budeme schopní sa nebáť vyhodnocovať na základe dát a k danej situácii sa nejakým spôsobom postaviť,” uviedla.  

Čo je adaptabilita v praxi? V školstve ide najmä o uľahčenie bežných úkonov, vďaka čomu dôjde k šetreniu času. Tým sa umožní personalizované vzdelávanie študentov. V zdravotníctve možno hovoriť o nenahraditeľnej úlohe umelej inteligencie pri čítaní mamografických snímkov. Do budúcnosti môže pomôcť podchytiť rôzne prípady včas, a tak zachrániť život stovkám žien. Vo verejnej správe možno prínos umelej inteligencie vidieť práve v zjednodušení bežných úkonov vykonávaných úradníkmi, čo ľuďom umožní mnohé záležitosti vyriešiť z pohodlia domova. 

Celoživotné vzdelávanie  

Dôležitou sa do budúcna javí aj schopnosť využívať bezpečné kolaboratívne platformy, správne čítanie dát či schopnosť porozumieť kybernetickej bezpečnosti. Bez analytických zručností len ťažko robiť rozhodnutia v akomkoľvek zamestnaní. Bez ohľadu na typ alebo výber práce je preto nevyhnutné naďalej rozvíjať, podporovať a budovať individuálnu odbornosť s ohľadom na mäkké zručnosti akým sú spolupráca, kritické myslenie či komunikácia. „Využívanie mäkkých zručností je dôležité na to, aby sme aj duševne dokázali fungovať v normálnom stave,” podotkla Marcela Havrilová. 

V neustále sa meniacich podmienkach a nových krízach je absolútne kľúčové rozvíjať u detí schopnosť prispôsobovania sa. Podľa Moniky Uhlerovej, prezidentky Konfederácie odborových zväzov, na tom však bude musieť zapracovať celý vzdelávací systém, ktorý bude musieť vychovávať absolventov schopných prispôsobiť sa nielen jednému typickému povolaniu, ale viacerým. Zatiaľ čo staršie prognózy trhu práce na Slovensku prinášali negatívne scenáre vysokej miery nezamestnanosti, súčasnosť ukazuje presný opak, a to nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Obavy teda pramenia najmä z nedostatočnej zručnosti zamestnancov prispôsobiť sa a neustále sa vzdelávať, nie z ich nedostatku. K ich zmierneniu je nevyhnutné celoživotné vzdelávanie, v ktorom je Slovensko na chvoste EÚ.  

Ochrana pracujúcich 

Podľa Moniky Uhlerovej bolo úlohou odborov vždy zastupovať záujmy zamestnanectva. Aj v aktuálnom období transformačného mixu je ich úlohou poukazovať či prognózovať očakávaný vývoj, a tak nastavovať diskusie a riešenia smerom k sociálnym alebo celkovo verejným politikám, ktoré ochránia pracujúcich, aby tieto zmeny zvládali. Problémom však je, že mnoho zamestnávateľov si myslí, že sa ich tieto digitálno-transformačné zmeny vôbec netýkajú, čo môže mať v budúcnosti fatálny dopad na zamestnancov na Slovensku, pretože na to nebudú pripravení.  

Na medzinárodnej úrovni tlačia odbory na prijímanie legislatívy, ktorá má zamestnancom zabezpečiť ochranu či istotu. Vďaka návrhom Európskej komisie je možné, že EÚ bude prvým zoskupením na svete, ktoré bude mať legislatívne ošetrené otázky týkajúce sa možných rizík a bezpečnosti ohľadom umelej inteligencie. „Odbory sú dôležitým aktérom na to, aby vytvárali tlak a spoluvytvárali verejné politiky, ktoré reflektujú zmeny hlavne v socio-ekonomickej oblasti,” doplnila Monika Uhlerová. 

Podľa Mateja Ftáčnika je naopak nevyhnutné sa neustále individuálne zlepšovať, čítať s porozumením a krok za krokom riešiť zmeny vzdelávaním a prispôsobením sa. Neistota a nepredvídateľnosť budúcnosti iba akcentuje potrebu sa v tejto téme ďalej zdokonaľovať, pretože budúcnosť nikto nepozná. 

Adaptabilita jedinca a spoločnosti 

Ak hovoríme o schopnosti prispôsobovať sa budúcim zmenám, je v tomto kontexte nevyhnutné spomenúť aj štát a adaptabilitu verejných politík. Z pohľadu dynamiky zmien je dôležité zmenám podrobiť aj sociálny systém zabezpečenia, ktorý reaguje na tradičnú mentalitu spojenú so spôsobom výkonu práce a odpracovaných hodín.  

Robotizácia a automatizácia na pracovisku by sa mala odzrkadliť aj vo vyššej produktivite práce a v skrátení pracovného času. Mnohí zamestnávatelia už tento experiment urobili a prichádzajú s pozitívnymi výsledkami väčšej ziskovosti a produktivity už dnes. To zároveň prináša väčší priestor pre vlastné koníčky a upevnenie sociálnych vzťahov, čo má pozitívny vplyv aj na mentálne zdravie jedinca. 

Zodpovednosť za umelú inteligenciu 

Technologické firmy prichádzajú s aplikáciami umelej inteligencie veľmi rýchlo, zodpovednosť však zostáva na ľuďoch. Diskutujúci sa zhodli, že zodpovednosť by mali prevziať výrobcovia, pretože umelá inteligencia so sebou prináša nové riziká a ohrozenia. Pripravovaná legislatíva Európskej komisie rieši práve nastavenie skupiny rizík, ktoré umelá inteligencia môže generovať, a to od zneužívania biometrických údajov až po psychologické hry s cieľom ovplyvniť správanie ľudí či detí.  

Majú remeslá budúcnosť? 

Za posledných tridsať rokov sme akcentáciou vysokoškolského vzdelania, zdá sa, na remeselné povolania zabudli. Prechodom ku kapitalizmu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa výkon remesiel a manuálnej práce stal nezaujímavým. Ľudia začali uprednostňovať prácu pri počítači a v kancelárii. Po pandémii koronavírusu sa do popredia dostala i práca z komfortu domova. S nárastom vývoja umelej inteligencie však došlo k opačnému javu, a to zvýrazneniu pozície remeselníkov, ktorí sa čoraz ďalej, tým viac stávajú nenahraditeľnými z dôvodu špecifickosti mnohých, odbornosť vyžadujúcich, povolaní. Vývoj umelej inteligencie v tomto smere zatiaľ nie je schopný konkurovať manuálnym zručnostiam. V budúcnosti bude preto dôležité zmeniť paradigmu, ktorej výsledkom je nedostatok manuálne zručných a zdatných remeselníkov. Musíme sa sústrediť aj na oblasti, v ktorých budú zamestnanci netechnologického prostredia vynikať. 

Okrem podpory remesiel je do budúcnosti dôležitý aj samotný regulačný rámec, ktorý možné dopady a riziká v pracovnom sektore zmierni. Napriek tomu však bude veľmi dôležité zostať adaptabilný a otvorený zmene, ktorá je nezvratná. „Umelá inteligencia vám prácu nevezme. Vezmú vám ju naopak ľudia, ktorí ju budú vedieť používať,” povedala na záver Marcela Havrilová.  

Článok vznikol z obsahu diskusie „Café Európa na Pohode: Zručnosti pre 21. storočie – práca v budúcnosti a inovácie“, ktorú 8. júla 2023 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na festivale Pohoda. Diskutovali Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov,  Marcela Havrilová, riaditeľka pre oblasť školstva Microsoft Slovakia a Matej Ftáčnik, spoluzakladateľ VacuumLabs. Diskusiu moderoval Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. 

Autorka článku je Victoria Širocká.  

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
20. júla 2023
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku