Café Európa na festivale Pohoda: Zvládneme (c)hlad a vysoké ceny

Obavy z energetickej a potravinovej krízy rastú v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine. Už pred začiatkom vojny na Ukrajine sme čelili rekordnému nárastu cien elektriny, ropy a zemného plynu. Okrem vojny na Ukrajine sa naša ekonomika stále spamätáva z dôsledkov covid krízy, ďalším faktorom zmien je transformácia EÚ na zelenú ekonomiku.

Podľa Karla Hirmana, energetického analytika SFPA, prechádzame do nefosílnej doby: „Nachádzame sa v prechodnej ére, ktorá má viacero aspektov. Pre každú civilizáciu sú nutné dve veci -potraviny a energie. Energie potrebujeme na to, aby ste potraviny vypestovali.“ Zároveň dodal, že sa nachádzame v ére neistoty, pretože nie je jasné, čím sa éra fosílnych palív nahradí. 

Aký vývoj slovenskej ekonomiky možno očakávať?

Vojna na Ukrajine sa podpísala pod rekordnú infláciu v SR a  podľa Lenky Buchlákovej, ekonomickej analytičky a novinárky,  tu s nami nežiaduco vysoká inflácia bude ešte niekoľko rokov. Ekonomický vývoj je však náročné prognózovať kvôli veľkému počtu rizík. „Vieme však povedať s istotou, že sa končí éra nízkych úrokových sadzieb a teda aj lacného požičiavanie peňazí,“  podotkla Lenka Buchláková a ako príklad uviedla ohlásené zvyšovanie základných úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou.

Bude na Slovensku a EÚ dostatočné množstvo energií a potravín?

Podľa Karla Hirmana nie je dôvod na optimistické vyhlásenia: „V Európe máme problém so zabezpečením dostatočných zdrojov energie na pokrytie najbližšej vykurovacej sezóny.“ Slovensko má podľa neho výhodu vďaka významnému podielu výroby elektrickej energie z jadrových zdrojov. Zároveň dodal, že je dôležité mať zabezpečené rôzne zdroje energetických surovín a adekvátnu náhradu. „Situácia je napätá a bude záležať od toho, ako bude zima prebiehať, a aké budú klimatické pomery v zime. Každý jeden mínus stupeň znamená prudký nárast spotreby energií“, doplnil Karel Hirman.  

Oslabenie schopnosti Ukrajiny vyvážať poľnohospodárske produkty vedie k nedostatku potravín najmä v Afrike a na Blízkom východe. Prudký nárast cien potravín je viditeľný aj na Slovensku, avšak podľa Lenky Buchlákovej nebude potravinová kríza taká výrazná ako tá energetická. Buchláková zároveň dodala, že rastúce ceny energií a potravín sa najviac dotknú dôchodcov, jednorodičovských domácností, nezamestnaných a marginalizovaných skupín. Aj v tejto súvislosti prízvukovala, že v SR chýba systematická podpora najohrozenejších skupín. „Slobodným  rodičom treba pomôcť s flexibilnejším trhom práce, aby sa vedeli ľahšie zamestnať,“ uviedla ako jedno z možných opatrení.

Čo môžu robiť jednotlivci? 

Ako sa máme obmedziť vo svojej spotrebe, aby sme nejakým spôsobom šetrili na energiách a pomohli energetickému balíčku? Hostia diskusie sa zhodli, že spotrebitelia by sa mali snažiť obmedziť  vo svojej  spotrebe. Podľa Karla Hirmana by sme mali regulovať kúrenie efektívnejšie a pripraviť si finančné zásoby na neistú budúcnosť. 

Článok vznikol z obsahu diskusie „Café Európa: Zvládneme (c)hlad a vysoké ceny?“, ktorú 9. júla 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na festivale Pohoda. Café Európa je séria diskusných podujatí, ktorých cieľom je podporiť spoločenskú diskusiu na otázky týkajúce sa nášho členstva v Európskej Únii.

Autorka článku je Isabel De Pasquale.