Je škoda, ak sa európske otázky namiesto vecnej diskusie zneužívajú na vnútropolitický boj. Strašenie vyššími európskymi daňami totiž ničím iným nie je. Komentár Dušana Chreneka
Strana Sloboda a solidarita pred pár dňami zverejnila výsledky prieskumu so sugestívne položenými otázkami, či by obyvatelia Slovenska súhlasili s našim smerovaním do jadra Európskej únie, aj keby prinieslo vyššie danie, ďalšie peniaze pre Grécko, viac utečencov, či ručenie za problémy západoeurópskych bánk. Sugestívne položené otázky samozrejme priniesli aj negatívne odpovede a šéf SaS si vyslúžil prirovnanie k extrémistovi a radikálnemu odporcovi EÚ Marianovi Kotlebovi.
Žiaľ, pravda je naozaj taká, že líder najsilnejšej opozičnej strany sa vo vnútropolitickom súboji nevyhýba ani zbytočnému strašeniu. Pozrime sa teraz vecne aspoň na prvú zo spomínaných tém – údajné európske zvyšovanie daní.
Biliónový únik
V Európe prichádzame každoročne kvôli daňovým podvodom a únikom o obrovské peniaze. To, napríklad v podobe menej kvalitných verejných služieb, ovplyvňuje život každého z nás. Európska komisia odhaduje, že v celej EÚ prídeme ročne zhruba o 1 bilión eur na daniach, ktoré by mohli smerovať do zdravotníctva, školstva alebo do infraštruktúry.
Európska komisia sa tieto úniky snaží obmedziť rôznym spôsobmi, jedným z nich je aj návrh na konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb. Povedzme si však hneď na úvod, že toto opatrenie nebude v žiadnom prípade znamenať harmonizáciu daní či ich zvyšovanie z európskej úrovne a táto kompetencia zostane vo výsostnej právomoci členských štátov.
Aký je potom zmysel tohto opatrenia? Ak sa podarí presadiť, daňové povinnosti pre nadnárodné spoločnosti pôsobiace vo viacerých krajinách EÚ sa výrazne zjednodušia a namiesto orientovania sa v spleti národných daňových systémov im bude stačiť vyplniť jedno daňové priznanie pre všetky aktivity v EÚ. To môže pre mnohé spoločnosti znamenať výrazné zníženie nákladov. Každá krajina bude pritom zdaňovať zisk vytvorený v danej krajine podľa svojich národných sadzieb daní. Dôležité je, že sa pre nadnárodné spoločnosti v Európe uzavrú „cestičky“ používané na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam.
Férové platenie daní
Komisia prichádza aj s ďalšími opatreniami, len minulý týždeň boli v tejto oblasti prijaté až štyri dôležité rozhodnutia. Komisia navrhla nový systém v oblasti dane z pridanej hodnoty a Európsky parlament schválil návrh na vytvorenie Úradu európskeho prokurátora. Európsky prokurátor bude vyšetrovať nielen rozkrádanie eurofondov, ale aj väčšie cezhraničné podvody s DPH. Komisia tiež odhalila, že Luxembursko poskytovalo neoprávnené daňové výhody spoločnosti Amazon v hodnote 250 miliónov eur. Súdnemu dvoru Európskej únie sa rozhodla predložiť aj prípad Írska, ktoré si dosiaľ nesplnilo povinnosť vymôcť neoprávnené daňové výhody od spoločnosti Apple vo výške až 13 miliárd Eur.
Nejde pritom iba o spomínané firmy, ale aj o ďalšie ako Fiat či Starbucks. Európska komisia presadzuje princíp, že všetky spoločnosti – veľké alebo malé, lokálne alebo globálne – musia platiť spravodlivý podiel daní tam, kde skutočne vyvíjajú svoju hospodársku činnosť a kde skutočne dosiahli svoj zisk.
Cezhraničné podvody
Aj ďalšie spomínané opatrenie súvisiace s daňou z pridanej hodnoty je spojené s obmedzením priestoru na daňové úniky. V roku 2015 len na dani z pridanej hodnoty európske krajiny prišli o 150 miliárd eur. Najvyšší percentuálny výpadok malo Rumunsko, ale ani Slovensko na tom nie je dobre. Aj napriek zlepšenému výberu daní sme v roku 2015 odhadom prišli až o 2,2 miliardy eur.
Zločinci pri týchto podvodoch využívajú nedostatky súčasného systému, napríklad pri cezhraničných obchodoch. Keď sa tovar predáva cez hranice z jednej krajiny do druhej, predaj je vyňatý z DPH. Vďaka tomu peniaze veľmi jednoducho končia vo vreckách podvodníkov. Preto naliehavo potrebujeme zmeny, aby sa aj pri cezhraničných predajoch platila DPH. Reforma pomôže znížiť cezhraničné podvody s DPH až o 80 percent a tieto peniaze sa tak dostanú do pokladníc členských štátov.
Jednoduchšie podnikanie
Navrhované opatrenia prispejú k výraznému obmedzeniu daňových podvodov ako aj väčšej spravodlivosti. Ťažiť z nich budú aj podnikatelia, pre ktorých sa platenie daní značne zjednoduší. Prospieť to môže predovšetkým malým a stredným podnikom, ktoré majú menšie možnosti vyhýbať sa daňovým povinnostiam ako veľké nadnárodné spoločnosti a podľa odhadov zaplatia na daniach až o 30 percent viac ako veľké firmy z rovnakej oblasti.
Menší priestor na daňové podvody a úniky však prinesie úžitok najmä členským krajinám a jej obyvateľom. Zvýšený výber daní sa totiž môže odraziť aj na kvalitnejších verejných službách. Ako by asi vyzerala odpoveď na otázku v prieskume, či chcú byť obyvatelia Slovenska súčasťou jadra EÚ, aj keby to znamenalo kvalitnejšie nemocnice, školy či cesty?
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Komentár bol zverejnený v Denníku N 10. októbra 2017.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 10. októbra 2017