Čo nám spôsobuje globalizácia

Svet sa vplyvom globalizácie výrazne mení. S touto myšlienkou sa v najrôznejších variáciách iste stretol už každý. Sú ale tieto zmeny hrozbou, alebo z nich ťažíme a mali by sme ich vnímať predovšetkým ako príležitosť? Táto otázka už taká jednoznačná nie je.  Komentár Dušana Chreneka

Pomôžme si pri hľadaní prvotnej odpovede príkladom. Predstavte si spisovateľa, ktorý by pred sto rokmi napísal na našom území priemerný román. Keďže dostupnej kvalitnej svetovej literatúry bolo vtedy v našich knižniciach len málo, uspieť na našom trhu mohlo byť pre neho oveľa jednoduchšie ako v dnešnej obrovskej konkurencii z celého sveta.

Ak by ale ten istý spisovateľ pred sto rokmi napísal mimoriadny román, presadiť sa aj vo svete by mu mohlo trvať desaťročia. Dnes vďaka internetu a globalizovanému knižnému trhu vychádzajú preklady bestsellerov po celom svete často len týždne po vydaní originálu.

Rovnako to platí i pre štáty. Globalizácia prináša na jednej strane ohromné možnosti rozvíjať to, v čom vynikáme, no v oblastiach, kde zaostávame, sa naša zraniteľnosť môže ešte viac obnažiť. Zodpovední politici na národnej i európskej úrovni sa preto musia usilovať týmto javom čo najhlbšie porozumieť a rozvíjať stratégiu, ktorá naše národy veľkými zmenami úspešne prevedie. Podnietiť širšiu diskusiu o tejto téme sa snaží aj Európska komisia, ktorá pred pár dňami zverejnila dokument o príležitostiach a výzvach globalizácie. Pozrime sa teraz na niektoré trochu bližšie.

Najbohatšia generácia

Ekonomicky Európska únia z globalizácie predovšetkým ťaží. Únia je najsilnejšou obchodnou veľmocou a približne tretina nášho národného dôchodku pochádza z obchodu so zvyškom sveta. Spolu s rastom svetových trhov rastie aj európsky vývoz, a tým aj počet lepšie platených pracovných miest. Každá miliarda eur dodatočného vývozu tovarov a služieb mimo EÚ znamená až 14-tisíc pracovných miest. Z týchto výhod výrazne čerpá i slovenská proexportne orientovaná ekonomika, ktorá patrí k najotvorenejším na svete.

Ekonomické benefity globalizácie pociťujú aj jednotlivci. Jednoduchší dovoz výrobkov nám prináša väčší výber i nižšie ceny. Zvyšuje sa tak aj životná úroveň a kúpna sila domácností s nižšími príjmami. Žiadna generácia pred nami nemala taký dobrý prístup k potravinám, oblečeniu, technológiám, zdravotnej starostlivosti či možnostiam cestovať, ako majú dnešní Európania. 

Dôsledky globalizácie sa prejavujú aj v jednoduchom cestovaní do rôznych krajín, v ktorých našinci nezriedka pracujú, študujú či žijú. Komunikujú na webe, vymieňajú si nápady, kultúrne hodnoty a skúsenosti. Študenti majú cez internet prístup na kurzy popredných univerzít po celom svete.

Prínosy globalizácie vidno aj mimo Európy. Stovky miliónov ľudí sa vďaka ním dokázali vymaniť z extrémnej chudoby a chudobnejšie krajiny získali možnosť dobiehať tie bohatšie. Tento vývoj má nezanedbateľnú úlohu pri zvyšovaní stability, demokracie a mieru vo svete. 

Nekalá konkurencia

Pravdou však je i to, že zďaleka nie každý spomínané výhody pociťuje aj na vlastnej koži. Otvorenejšie a intenzívnejšie svetové obchodovanie vystavilo mnohé naše spoločnosti konkurencii z krajín s podstatne nižšími platmi či bezpečnostnými a environmentálnymi štandardmi. V niektorých prípadoch to viedlo až ku zatváraniu fabrík a zániku tisícok pracovných miest. 

Európska únia sa tento vývoj pokúša zmierniť cez Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý pomáha ohrozeným regiónom rekvalifikáciou zamestnancov, asistenciou pri hľadaní nových pracovných príležitostí alebo priamo ich spoluvytváraním. 

Veľkým rizikom zostáva aj konanie niektorých krajín, ktoré sa cez neprimerané dotácie snažia zvýhodniť vlastné podniky na úkor konkurencie. Viaceré spoločnosti sa zas výhody usilujú získať obchádzaním daňových pravidiel.

Ani v tejto oblasti však Európska únia nie je bezbranná, spomenúť možno nedávny prípad nadnárodného technologického giganta Apple, ktorý na základe rozhodnutia Komisie musí doplatiť dane v astronomickej výške 13 miliárd eur.

Medzi riziká spojené s globalizáciou nepochybne patria aj rastúca migrácia, terorizmus, útoky hackerov či klimatické zmeny. Aj v týchto oblastiach je Únia aktívna, či už ide o intenzívnu rozvojovú pomoc ohrozeným krajinám, klimatickú dohodu z Paríža alebo posilnenie kontroly vonkajších hraníc EÚ. 

Spoločné záujmy

Spomínané problémy však zďaleka nie sú zažehnané a v začatom úsilí treba pokračovať.  EÚ musí ďalej tlačiť na medzinárodné presadzovanie globálnych pravidiel na riešenie nekalého správania ako sú daňové úniky, neprimerané štátne dotácie alebo sociálny damping. Účinnejšie nástroje na ochranu obchodu a medzinárodný investičný súd by mohli pomôcť EÚ konať rozhodne proti krajinám alebo spoločnostiam, ktoré sa zapájajú do nekalých praktík.

Na domácej scéne musíme ďalej zvyšovať ochranu našich obyvateľov cez silnú sociálnu politiku, zabezpečenie celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy. Kľúčová bude aj naša schopnosť pripraviť ľudí na novú podobu pracovného trhu, ktorú prinášajú inovácie, automatizácie či digitalizácia. 

Príležitostí i výziev, ktoré globalizácia prináša, je pred nami stále veľa. Úspešní budeme len vtedy, ak sa pri ich riešení dokážeme spájať. Okrem sveta sa totiž mení aj naša pozícia v ňom. Do roku 2050 nebude medzi ôsmimi najsilnejšími ekonomikami sveta už ani jedna európska krajina a podiel Európanov na svetovej populácii klesne už do roku 2060 pod päť percent. Izolácia a uzatváranie sa svetu je preto slepou uličkou, na ktorú by sme v dnešnom globalizovanom svete nepochybne doplatili.  

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol zverejnený v denníku SME 26. mája 2017.