COVID-19 ohrozuje rodovú rovnosť

8. marec každoročne patrí ženám na celom svete, pretože sa oslavuje Medzinárodný deň žien. Je to aj ďalšia príležitosť upriamiť pozornosť na boj proti nerovnosti. Pandémia prehĺbila nerovnosti medzi ženami a mužmi takmer vo všetkých oblastiach života, a to v Európe, ako aj mimo nej. Prišli sme tak o mnohé ťažko vybojované úspechy z minulých rokov.

„Ženy sú v boji proti pandémii v prvej línii a sú ňou viac zasiahnuté. Nemôžeme si dovoliť ústup; musíme pokračovať v boji za spravodlivosť a rovnosť. Preto EÚ stavia ženy do centra pozornosti plánov obnovy a zaviazala členské štáty, aby investície financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti smerovali aj na podporu rodovej rovnosti,“ vyhlásila podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová

Ako pandémia COVID-19 ovplyvnila ženy? 

Mnohé ženy stáli v prvej línii boja proti pandémii. Viac ako 7 z 10 pracovníkov (76 %) v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti boli ženy a ešte silnejšie boli zastúpené v službách osobnej zdravotnej starostlivosti (tvorili až 86 %). 
Pandémia ženy nešetrila ani na trhu práce, nakoľko sú pomerne početne zastúpené v odvetviach, ktoré kríza najviac zasiahla a ktoré nemožno častokrát vykonávať na diaľku. Napriek tomu, že po prvej vlne pandémie zamestnanosť v lete mierne narástla, ženy v tomto období získali len polovicu pracovných miest v porovnaní s mužmi. To tiež dokazuje, že hospodársky vplyv pandémie má na ženy dlhšie trvajúce účinky.   
Obmedzenie pohybu významne ovplyvnilo aj neplatenú starostlivosť a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom žien. Ženy strávili približne 62 hodín týždenne starostlivosťou o deti (muži len 36 hodín) a 23 hodín týždenne pri domácich prácach (muži 15 hodín). Počas pandémie zaznamenali členské štáty aj prudký nárast domáceho násilia, ktorého terčom boli častokrát práve ženy. Obmedzenia pohybu so sebou priniesli častejšie nahlasovanie domáceho násilia. Írsko zaznamenalo až päťnásobný nárast zásahov proti domácemu násiliu.

Pandémia odhalila aj šokujúci nedostatok žien v rozhodujúcich orgánoch poverených riešením krízy spojenej s COVID-19. Štúdia z roku 2020 ukazuje, že počet mužov v orgánoch poverených odozvou na pandémiu výrazne prevyšuje počet žien. Zo 115 osobitných národných pracovných skupín zameraných na boj s ochorením COVID-19 tvorili v 87 krajinách vrátane 17 členských štátov EÚ vyše 85 % najmä muži, viac ako 11 % tvorili najmä ženy a len 3,5 % skupín bolo rodovo vyvážených. Na politickej úrovni tvoria ženy v EÚ len 30 % ministrov zdravotníctva. 

Podľa najnovších výsledkov z úvodu 2. polovice roka 2020 zastávalo manažérsku pozíciu v EÚ viac ako 9,5 milióna ľudí. Z toho bolo 6,2 milióna mužov a 3,3 milióna žien. Aj keď ženy predstavujú takmer polovicu všetkých zamestnaných osôb v EÚ (46 %), medzi manažérmi sú nedostatočne zastúpené (34 %). Dobrou správou však je, že Slovensko predbehlo 15 členských krajín (napr. Česko, Nemecko aj Rakúsko) a umiestnilo sa tak 2 % nad priemerom EÚ s podielom 36 % manažeriek. Príklad si však môže brať zo susedného Poľska, kde je toto číslo po Litve druhým najvyšším v celej EÚ (44 %). 

V tomto istom štvrťroku bola miera zamestnanosti v EÚ 66 % u žien a 78 % u mužov. Tento rozdiel sa prejavil aj vo vzdelaní. Čím nižšiu mieru vzdelania dosahujeme, tým je väčší rozdiel zamestnanosti pohlaví. Kým takmer 87 % mužov s vyšším vzdelaním je zamestnaných, zamestnanosť žien s vyšším vzdelaním je 80 %. V prípade nízkeho vzdelania je rozdiel zamestnanosti omnoho väčší – u mužov 65,9 % a u žien 43,4 %.

Ženy síce predstavujú menej ako polovicu zamestnaných ľudí v EÚ, no v roku 2019 tvorili väčšinu (59 %) zamestnancov v službách vyžadujúcich si intenzívne využívanie znalostí (finančníctvo,  právne služby, oblasť telekomunikácií, IT, vedy a výskumu, komunikácie a množstvo ďalších). 

Ako je možné vidieť aj na mape, ktorá zobrazuje pomer žien v službách s intenzívnym využívaním znalostí z roku 2019, Slovensko sa radí ku krajinám, kde je tento trend nadpriemerný. Na Slovensku predstavujú ženy 50 % až 65 % zamestnaných v službách náročných na znalosti.

Európska komisia spustila monitorovanie pokroku vo sfére rodovej rovnosti v EÚ 

Rodová rovnosť patrí k prioritám súčasnej Európskej komisie, ktorá nedávno prijala aj stratégiu pre rodovú rovnosť na roky 2020-2025. Je založená na vízii Európy, v ktorej muži a ženy, dievčatá a chlapci žijú bez hrozby násilia a stereotypov, môžu prosperovať a zastávať vedúce pozície. Komisia sa v nej zaväzuje prihliadať na aspekty rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ. 5. marca zároveň uviedla do prevádzky aj portál na monitorovanie stratégie pre rodovú rovnosť, ktorý má za úlohu lepšie pozorovať pokrok vo všetkých 27 členských štátoch. 

Rovnaká práca = rovnaká pláca? 

Bohužiaľ, aj v Európe stále pretrvávajú nespravodlivé rozdiely v odmeňovaní mužov a žien. Európska komisia preto predstavila návrh týkajúci sa transparentnosti odmeňovania, ktorý má napomôcť tomu, aby ženy a muži v EÚ dostávali za rovnakú prácu rovnakú odmenu. K opatreniam, ktoré Komisia navrhla patrí napríklad povinnosť zamestnávateľov poskytnúť uchádzačom o zamestnanie informácie o výške nástupnej mzdy alebo jej rozsahu v inzeráte o voľnej pracovnej pozícii alebo pred pohovorom. Podľa návrhu, zamestnávatelia nebudú môcť žiadať potenciálnych zamestnancov, aby ich informovali o svojich predchádzajúcich platových podmienkach. Navyše, Komisia chce presadiť, aby mali zamestnanci právo požadovať od svojho zamestnávateľa informácie o výške svojej individuálnej mzdy a o priemernej výške odmeny v členení podľa pohlavia za kategórie pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Vo svojich nových opatreniach Európska komisia navrhla aj podávanie správ o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, ktoré by sa vzťahovalo na zamestnávateľov s minimálne 250 zamestnancami. V prípade, že by tieto správy odhalili rozdiel v odmeňovaní mužov a žien väčší ako 5 % a zamestnávateľ by ho nebol schopný objektívne vysvetliť, musel by v spolupráci so zástupcami pracovníkov realizovať prehodnotenie odmeňovania. 
Komisia navrhla aj lepší prístup k spravodlivosti pre obete diskriminácie v oblasti odmeňovania. Podľa nového prístupu by mali byť pracovníci odškodnení v prípade, že utrpeli diskrimináciu v odmeňovaní. Neprítomnosť diskriminácie by mal byť povinný preukázať zamestnávateľ, nie pracovník. V prípade, že zamestnávateľ nie je schopný preukázať, že pracovníkov nediskriminoval v odmeňovaní, môžu mu hroziť sankcie, či pokuty.