Skip to main content
Zastúpenie na Slovensku logo
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok10 júl 2015

Dane by firmy mali platiť tam, kde vytvárajú zisky

shutterstock-111728792_4.jpg
© EU
Daňové systémy a ich správa predstavujú v Európe neprehľadnú spleť, ktorú mnohé firmy poľahky obchádzajú. Komentár Dušana Chreneka

Predstavte si nadnárodnú firmu, ktorá do krajiny s lacnejšou pracovnou silou presunie svoje výrobné fabriky. Štát sa novej investícii poteší a firme za to, že zamestná ľudí, poskytne úľavy. Avšak nadnárodná firma prostredníctvom ďalších transakcií medzi svojimi pobočkami svoj zisk presunie a zdaní tam, kde jej to najviac vyhovuje. Otázne je, nakoľko takéto presuny ziskov medzi jednotlivými štátmi majú aj skutočne komerčné opodstatnenie. A nakoľko je teda následne takéto daňové plánovanie obhájiteľné.

Iným príkladom je obchádzanie zdanenia priamočiarejšími špekuláciami.  V tomto prípade dane nie sú riadne zaplatené tam ani tam, spoliehajúc sa na neprepojené národné finančné správy.   
Alebo iný príklad, ktorý vám možno bude povedomý. Úspešný podnikateľ, alebo hoci aj dobre zarábajúci športovec, sa presťahuje do daňového raja, kde zaplatí zo svojich osobných ziskov na daniach iba zlomok, ak vôbec niečo.
Áno, toto všetko sa skutočne v Európe deje. Nechcem však navodiť dojem, že nadnárodné korporácie, podnikatelia či športovci podvádzajú. Naopak, väčšina z nich vytvára cenné hodnoty, pričom sa snaží využiť legálne spôsoby znižovania svojich nákladov, vrátane tých daňových, ktoré poskytujú rozdielne podmienky zdanenia v jednotlivých krajinách. Faktom však zostáva, že aj toto vedie k značným stratám príjmov pre jednotlivé štáty, vyššiemu daňovému zaťaženiu občanov a k narušeniu hospodárskej súťaže.

Spoločný základ dane z príjmov

Boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam je jednou z priorít Európskej komisie. Práve preto predstavila akčný plán pre spravodlivejšie a efektívnejšie zdaňovanie právnických osôb v EÚ.
Hlavným piliermi sú tri opatrenia. Prvým je spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb. Toto opatrenie sa Komisia snažila v rámci rozsiahlejšej reformy presadiť už v roku 2011, no ukázalo sa, že celý balík opatrení bol pre členské krajiny príliš veľkým sústom. 
Zavedenie konsolidovaného základu dane však i dnes považuje väčšina členských krajín za natoľko dôležitý a účinný nástroj na zjednodušenie podnikania a spravodlivejšie prerozdelenie daňových výnosov, že ho Komisia vyňala ako samostatný krok. Chce však ísť postupne. Najprv zavedenie spoločného daňového základu a ako druhý krok jeho konsolidácia.

Ak sa opatrenie podarí presadiť, daňové povinnosti pre spoločnosti pôsobiace vo viacerých krajinách EÚ sa výrazne zjednodušia a namiesto orientovania sa v spleti národných daňových systémov im bude stačiť vyplniť jedno daňové priznanie pre všetky aktivity v EÚ. To môže pre mnohé spoločnosti znamenať výrazné zníženie nákladov.
Kľúčovým prínosom opatrenia je, že spoločnosti by po zrátaní všetkých príjmov v EÚ použili jednotný základ dane a zisk by následne podľa svojich aktivít rozdelili medzi jednotlivé krajiny. Toto opatrenie však v žiadnom prípade neznamená harmonizáciu daní, táto kompetencia zostane vo výsostnej právomoci štátov.

V záujme väčšiny

S prvým opatrením akčného plánu úzko súvisí aj druhé, a to zabezpečenie účinného zdaňovania. Toto opatrenie je založené na zásade, že všetky spoločnosti – veľké alebo malé, lokálne alebo globálne – musia platiť spravodlivý podiel daní tam, kde skutočne vyvíjajú svoju hospodársku činnosť a kde skutočne dosiahli svoj zisk.
Agresívne daňové plánovanie, alebo využívanie daňových rajov by tak malo byť oveľa komplikovanejšie. Komisia napríklad okrem iného navrhuje opatrenia na odstránenie legislatívnych medzier, zlepšenie systému transferového oceňovania a uplatňovanie prísnejších pravidiel pre preferenčné daňové režimy. 
Tretím kľúčovým opatrením je zvyšovanie daňovej transparentnosti a lepšieho prepojenia jednotlivých finančných správ krajín EÚ. Komisia v tejto súvislosti uverejnila aj prvý zoznam tretích krajín, ktoré odmietajú spolupracovať s EÚ v daňových otázkach (napríklad Belize, Kajmanské ostrovy, ale aj Lichtenštajsko a Monako).
Komisia zvažuje aj zavedenie povinnosti, aby firmy zverejnili nimi platené dane vo všetkých krajinách, kde pôsobia. Vyššia transparentnosť by motivovala spoločnosti aj k spomínanému odvádzaniu spravodlivého podielu z daní v krajine, kde dosahujú zisky.

Tieto návrhy však ešte budú musieť prejsť verejnou diskusiou, keďže väčšie požiadavky na transparentnosť by bez primeraných právnych záruk mohli nepochybne viesť aj k riziku zverejnenia citlivých obchodných informácií.
Navrhované opatrenia by prispeli k výraznému obmedzeniu daňových únikov a väčšej spravodlivosti a ťažiť z nich budú aj samotní podnikatelia, pre ktorých sa cezhraničné podnikanie značne zjednoduší. Prospieť to môže predovšetkým malým a stredným podnikom, ktoré majú menšie možnosti vyhýbať sa daňovým povinnostiam ako veľké nadnárodné spoločnosti a podľa odhadov zaplatia na daniach až o 30 percent viac ako veľké firmy z rovnakej oblasti.
V neposlednom rade by sme však účinok týchto opatrení mali pocítiť my všetci. Najmä od efektivity a spravodlivosti daňového systému totiž závisí aj to, ako v krajine vyzerajú verejné služby. Nemocnice, cesty či školstvo.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny 12.07.2015.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
10 júl 2015