Demografické zmeny v Európe

Európska komisia pred nedávnom prijala svoju vôbec prvú správu o vplyve demografických zmien v Európe. Správa vykresľuje dlhodobé demografické trendy v jednotlivých európskych regiónoch i v Európe ako celku. 

Správa potvrdila, že ako Európania sa dožívame čoraz vyššieho veku a rovnako sa predlžuje obdobie života, ktoré prežijeme v zdraví. Za posledných 50 rokov sa u obyvateľov Európy ich stredná dĺžka života pri narodení  zvýšila o takmer 10 rokov. V roku 2018 sa stredná dĺžka života zvýšila približne na 78 rokov u Európanov (u Slovákov to bolo 73,9 rokov) a na takmer 84 rokov u európskych žien (u Sloveniek to bolo 80,8 rokov). Podľa dostupných dát na Slovensku prežijú v zdraví ženy priemerne vyše 56 rokov a muži o rok menej – vyše 55 rokov. 
Keď by sme sa pozreli do európskej budúcnosti, očakáva sa, že stredná dĺžka života bude u mužov Európanov narodených v roku 2070 dosahovať 86 rokov a u žien Európaniek až 90 rokov. Za ďalších 50 rokov by sme si tak v Európe mohli predĺžiť život - muži priemerne o 8 rokov a ženy o 6 rokov. 

Mali by sme síce žiť o niekoľko rokov dlhšie, no očakáva sa, že podiel Európanov na svetovej populácii poklesne, pretože do roku 2070 by Európania mali predstavovať menej ako 4 % celosvetového obyvateľstva. Toto bude mať vplyv aj na postavenie Európy vo svete, a preto bude dôležité, aby bola Európa do budúcnosti jednotná, silnejšia a strategickejšia vo všetkých oblastiach. 

Ako je to s pôrodnosťou v Európe? 
V roku 2018 dosiahla priemerná pôrodnosť na ženu skóre 1,55 (Slovensko dosiahlo rovnako hodnotu nad 1,5) a medián veku žien prvorodičiek sa pohyboval na úrovni niečo cez 31 rokov. Ešte v roku 2001 bola pritom v Európe pôrodnosť na hodnote 1,43 a vek prvorodičiek bol v priemere 29 rokov.

Viete koľko %percent tvoria v rámci populácie EÚ Slováci? 
Je to 1,2 % celkového obyvateľstva EÚ (populácia EÚ v roku 2019 bola takmer 447 mil. obyvateľov, do roku 2070 by mala klesnúť na 424 miliónov). Najviac sú v slovenskej populácii zastúpení Slováci vo veku 30 až 39, do roku 2070 by sa mal výrazne zvyšovať podiel občanov starších ako 80 rokov.  

Správa zistila aj to, že zatiaľ čo počet domácností v Európe stúpa, ich veľkosť sa zmenšuje. Pribúdajú totiž domácnosti s jedným rodičom či bezdetné páry. Navyše takmer jedna tretina všetkých domácností v Európe pozostáva z jednej osoby, čo spôsobuje aj fakt, že Európa starne a pribúda starších ľudí, ktorí zostali v domácnosti bývať sami. Týka sa to pritom častejšie žien. Očakáva sa, že do roku 2070 bude 30,3 % populácie patriť do vekovej skupiny 65 rokov alebo viac (v porovnaní s 20,3 % v roku 2019) a 13,2 % do vekovej skupiny nad 80 rokov (v porovnaní s 5,8 % v roku 2019).

Správa teda ukázala, že podľa výpočtov bude počet obyvateľov v produktívnom veku v Európe klesať, čo znamená, že musíme už teraz intenzívne hľadať spôsoby, ako udržať hospodársky rast prostredníctvom zamestnávania väčšieho množstva ľudí a zvyšovania produktivity. Narastaniu starnúcej populácie v Európe sa budú musieť viac prispôsobiť aj európske systémy zdravotnej starostlivosti, pričom budeme musieť zvážiť nové spôsoby financovania vyšších verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva.

Demografický vývoj sa líši nielen medzi rôznymi európskymi štátmi, ale i medzi jednotlivými regiónmi vo vnútri štátov. Preto v niektorých regiónoch môžeme očakávať rýchly pohyb obyvateľstva, čo povedie k novým príležitostiam a výzvam, od investícií do infraštruktúry a prístupností až po zabezpečenie prístupu k službám. Kľúčový význam bude mať hľadanie nových riešení na podporu obyvateľstva počas týchto zmien.

Správa navyše zdôrazňuje aj prepojenie medzi demografickými štruktúrami a vplyvom súčasnej krízy spojenej s pandémiou nákazy COVID-19. Pri plánovaní budúcich politík bude EÚ myslieť nielen na dôležitosť digitálnej a zelenej transformácie Európy, ale dôležitými určujúcimi faktormi budú aj nadchádzajúce demografické zmeny v Európe. 

Správu o vplyve demografických zmien nájdete na tomto odkaze a samostatný informačný prehľad pre Slovensko je k dispozícii tu.