V roku 2022 pracovalo viac ako 9 miliónov ľudí v EÚ ako špecialisti v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), čo predstavuje takmer 5 % pracovnej sily EÚ. V minulom roku používalo internet 90 % ľudí v EÚ a 42 % ľudí malo prístup k webovým sídlam verejných orgánov.
Nová interaktívna publikácia Digitalizácia v Európe poskytuje pohľad na vyvíjajúce sa digitálne prostredie v celej Európe. Vykresľuje obraz toho, ako digitalizácia mení naše životy a formuje našu budúcnosť. Publikácia je rozdelená do troch sekcií: digitálna transformácia, ľudia online a podniky online. Publikácia spája všetky hlavné ukazovatele zverejnené v rokoch 2021 a 2022.
Digitálne zručnosti Európanov
Technologické zmeny si vyžadujú, aby ľudia a podniky získali nové digitálne zručnosti a kompetencie. Podľa cieľa EÚ by aspoň 80 % všetkých dospelých malo mať minimálne základné digitálne zručnosti do roku 2030.
Zatiaľ čo takmer 90 % ľudí v EÚ používa internet aspoň raz týždenne, v roku 2021 malo základné alebo vyššie základné digitálne zručnosti len 54 % Európanov. Na Slovensku bolo toto číslo mierne nad európskym priemerom. Základné digitálne zručnosti ovládalo niečo cez 55 % Sloveniek a Slovákov.
Špecialisti v IKT
S vývojom obchodných operácií sa zvyšuje potreba odborníkov v oblasti IKT. V roku 2021 vyštudovalo IKT odbory v EÚ približne 180 000 študentov, čo predstavuje 4 % všetkých absolventov. Priemer EÚ sa zároveň zhoduje s priemerom na Slovensku.
Podľa digitálnych cieľov EÚ by sa do roku 2030 malo v EÚ zamestnať aspoň 20 miliónov odborníkov v oblasti IKT s vyváženou účasťou mužov a žien. Podľa najnovších štatistík pracovalo v roku 2022 viac ako 9 miliónov ľudí v EÚ na pozíciách špecialistov v oblasti IKT. Podiel odborníkov na IKT v EÚ sa pritom za posledné desaťročie zvýšil, pričom od roku 2012 vzrástol o 1,4 percentuálneho bodu. Pomer ľudí pracujúcich v oblasti IKT je na Slovensku na úrovni 4,3 %.
V uplynulom roku približne 22 % podnikov v EÚ poskytlo svojim zamestnancom odbornú prípravu s cieľom rozvíjať alebo zlepšovať svoje zručnosti v oblasti IKT. Výrazne nižšie čísla dosiahli tieto hodnoty na Slovensku. Len 15 % podnikov tu školí svojich zamestnancov v oblasti IKT.
Zavádzanie technológií v podnikoch
Integrácia digitálnych technológií do všetkých oblastí podnikania umožňuje spoločnostiam zlepšovať svoje produkty a služby a zvyšovať konkurencieschopnosť, napríklad presunom ich predaja na internet.
EÚ si stanovila dva hlavné ciele digitálnej transformácie podnikov do roku 2030: viac ako 90 % malých a stredných podnikov (MSP) by malo dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity a 75 % spoločností v EÚ by malo využívať služby cloud computingu – vykonávať analýzu veľkých dát alebo používať umelú inteligenciu.
V roku 2022 dosiahlo 70 % všetkých podnikov v EÚ základnú úroveň digitálnej intenzity. Podiel MSP bol približne 69 %, čo je o 20 percentuálnych bodov pod cieľom, ktorý si Únia stanovila do roku 2030. V prípade veľkých podnikov dosahovala digitálna intenzita úroveň 98 %.
Na Slovensku bola úroveň digitálnej intenzity nižšia ako priemer Únie. Veľmi nízku intenzitu dosiahlo 38 % podnikov. Naopak, vyššia intenzita bol zistená u 22 % podnikov a 3 % podnikov mali veľmi vysoký pomer digitálnej intenzity.
Cloudové služby využívalo v roku 2021 zhruba 41 % podnikov v EÚ, pričom dominovali veľké podniky (72 %). Po cloudových riešeniach siahlo v EÚ asi 40 % MSP. Na Slovensku bolo využívanie cloudu podnikmi na úrovni 36 %.
V roku 2021 využívalo umelú inteligenciu 8 % podnikov v EÚ. Podobne ako v prípade cloud computingu, jeho používanie bolo bežnejšie vo veľkých podnikoch (28 %) ako v MSP (7 %). Na Slovensku využívalo umelú inteligenciu 5 % podnikov.
Sociálne platformy používalo v roku 2021 zhruba 59 % podnikov v EÚ a 45 % podnikov na Slovensku. Online platformy poskytujúce produkty na prácu na diaľku, akými sú napríklad Skype, Zoom, Teams a WebEx, využívala v roku 2022 polovica podnikov v Únii a viac ako tretina (35 %) slovenských podnikov.
V roku 2022 zažilo 22 % európskych podnikov bezpečnostné incidenty v oblasti IKT, ktoré spôsobili napríklad nedostupnosť IKT služieb, zničenie alebo poškodenie údajov či zverejnenie dôverných údajov. Medzi najčastejšie používané preventívne ochranné opatrenia patrili silná autentifikácia hesla (82 % podnikov v EÚ a 77 % podnikov na Slovensku), zálohovanie dát do samostatného umiestnenia alebo cloudu (78 % podnikov v EÚ a 72 % podnikov na Slovensku) a kontrola prístupu k sieti (65 % podnikov v EÚ a 60 % podnikov na Slovensku).
Elektronická verejná správa
Dnes sa ľudia čoraz viac spoliehajú na internet aj pri mnohých administratívnych postupoch. Riešenia elektronickej verejnej správy môžu ponúknuť širokú škálu výhod pre vlády aj občanov vrátane väčšej efektívnosti a služieb. Jednou z výhod je napríklad to, že občanom umožňuje kedykoľvek získať informácie od verejných orgánov. Podľa cieľov digitálneho desaťročia EÚ by všetky kľúčové verejné služby pre podniky a občanov mali byť plne online do roku 2030.
V minulom roku 42 % Európanov použilo internet na získavanie informácií z webových stránok verejných orgánov. Na Slovensku bol tento podiel vyšší. Služby elektronickej verejnej správy využilo 53 % ľudí na Slovensku vo veku 16-24 rokov, 58 % vo vekovej skupine 25-64 rokov a 45 % v skupine 65-74 rokov.
Aktivity v online prostredí
Každodenný život sa stáva čoraz virtuálnejším. Ľudia čoraz viac využívajú internet na rôzne druhy aktivít. V roku 2022 až 9 z 10 Európanov v predchádzajúcich troch mesiacoch používalo internet. Pri bližšom pohľade na ich online správanie vyplynulo, že internet používali najmä na komunikáciu s ostatnými – na odosielanie alebo prijímanie e-mailov (86 % používateľov internetu) či odosielanie okamžitých správ (80 %).
V roku 2022 využilo v EÚ služby online bankovníctva 66 % používateľov internetu a 65 % Slovákov. Rovnako sa spopularizovalo nakupovanie cez internet. 75 % ľudí v EÚ uviedlo, že si kúpili alebo objednali tovar alebo služby online. Slovensko malo absolútne najvyšší podiel (97 %) nakupujúcich ľudí online medzi mladými vo veku 16 až 24 rokov. Spotrebitelia si pri online nákupoch primárne zadovážili oblečenie, topánky a doplnky (68 % v EÚ a 70 % na Slovensku).
Zariadenia pripojené k internetu
Celkovo 64 % Európanov a 69 % Slovákov využívalo inteligentné riešenia domácej zábavy, ako sú televízory pripojené na internet, herné konzoly, domáce zvukové systémy a inteligentné reproduktory. Po inteligentných hodinkách siahlo 29 % Európanov a 29 % Slovákov.
V rámci réžie spotreby energie v domácnostiach využívalo 11 % Európanov inteligentné merače plynu a elektriny či inteligentné svietidlá. Na Slovensku boli prvky inteligentnej domácnosti etablované približne na úrovni 4,4 %.
Recyklácia digitálnych technológií
Svoj starý stolový počítač recyklovalo v roku približne 13 % Európanov. Ďalších 8 % ho odovzdalo alebo predalo a 19 % si ho ponechalo vo svojej domácnosti. Priemer recyklácie dosiahol na Slovensku úroveň 11 %.
Jeden z desiatich Európanov recykloval svoj starý mobilný telefón alebo smartfón a 17 % sa rozhodlo pre darovanie či predaj niekomu mimo domácnosti. Takmer polovica opýtaných (49 %) uviedla, že starý telefón majú stále doma.
Ďalšie informácie
Eurostat – Digitalizácia v Európe (edícia 2023)
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 17. októbra 2023
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku