Diskusia Café Európa: Aké je miesto Bratislavy v EÚ?

Projekt Café Európa pripravil v Bratislavskom KC Dunaj predvolebnú diskusiu, ktorej sa zúčastnili štyria hlavní kandidáti na primátora Bratislavy. Aj keď preferencie sa počas kampane vyvíjali, reálny boj prebieha medzi súčasným primátorom Ivom Nesrovnalom (kandiduje ako nezávislý) a jeho vyzývateľmi: bývalým generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom (nezávislý), starostom Vajnor Jánom Mrvom (nezávislý s podporou SaS, OĽaNO, KDH, SME RODINA, OKS, Nova, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska) a architektom Matúšom Vallom (nezávislý s podporou SPOLU a Progresívneho Slovenska). Ďalší kandidáti sa umiestňujú ďaleko za nimi, čo potvrdil aj posledný prieskum.

V Café Európa nás okrem konkrétnych riešení pre Bratislavu zaujímalo aj to, čo si jednotliví kandidáti myslia o podstatných otázkach európskej politiky. Keďže sa o pár dní rozhodne o budúcom primátorovi  nášho hlavného mesta, zaujímalo nás aj to, aké hodnoty vyznávajú kandidáti na túto pozíciu. Čo by napríklad urobili, ak by do Bratislavy priplávala loď s migrantmi? Je to nepravdepodobná situácia, avšak napríklad v Nemecku pri riešení krízy aktívne pomáhali aj mestá, či dokonca mestské časti. Bola by ochotná a schopná pomôcť aj Bratislava?

Aký je ich postoj k Dúhovému pochodu, alebo k Pochodom za rodinu? Zúčastnili by sa ich, vyvesili by vlajku symbolizujúcu tieto aktivity?

Ako si predstavujú miesto Bratislavy v EÚ, je Bratislava otvoreným európskym mestom?

Václav Mika

Zdôrazňuje, že Bratislava je mesto, ktoré má svoju históriu, počas ktorej aj Slováci boli väčšinu času menšinou. „Je to mesto, ktoré vzniklo aj preto, že sem prišli ľudia za prácou, príležitosťami, za životnými šancami a stále to tak je.“ Tento charakter si preto musí podľa neho zachovať.

Čo sa týka migrácie, Václav Mika hovorí, že pochádza z mediálneho prostredia, ktoré je „k týmto témam liberálnejšie, otvorenejšie. Avšak samozrejme sa mesto musí chovať aj pragmaticky.“ Ekonomický a sociálny rozmer musí podľa neho ísť ruka v ruke, avšak ak by sa naozaj priplavila loď s utečencami, „určite by sme ich nevyložili naspäť do Dunaja a neposlali hore či dole vodou.“

Skúsenosťou z médií argumentuje aj pri otázkach týkajúcich sa Dúhového PRIDE. Hovorí, že ako riaditeľ televízie vždy mediálne podporoval tieto aktivity. Médiá pod ním sa k nim postavili ako k niečomu, čo patrí do modernej, otvorenej spoločnosti. „A to isté by som robil ako primátor.“

Ján Mrva

Ján Mrva vníma utečeneckú otázku cez svoj konzervatívny a kresťanský postoj, ktorý mu káže postaviť sa k nim ľudsky. „Kresťanstvo mi vraví, že ich mám ošatiť, mám im dať najesť. A ak sa nemajú kam vrátiť, mám ich aj niekde ubytovať.“

Určite by utečencov neposlal preč, „ale zas, neotvorili by sme im len tak náruč bez toho, aby sme zistili prečo sem prišli, čo sa im stalo, aké majú dôvody utekať.“

Jeho postoj ku cudzincom demonštruje aj to, že práve do Vajnor, ktorých je starostom, bolo presunuté z katastrofálnych podmienok za Petržalkou pracovisko cudzineckej polície. Aj keď v obci podľa neho mali silné hlasy proti tomu, aby sa do vajnorských kasární tento úrad presťahoval, podarilo sa to a dnes nemajú s cudzincami žiadne problémy.

Čo sa týka jeho postoju k LGBTI komunite, napriek tomu, že sa sám označuje za konzervatívca, by Dúhový PRIDE určite povolil, aj keď by sa osobne nezúčastnil ani na svojom úrade nevyvesil dúhovú zástavu. A rovnako by povolil aj Pochod za život.

Ivo Nesrovnal

Súčasný primátor Bratislavy zdôrazňuje, že už teraz jeho úrad spolupracuje s občianskymi iniciatívami, s ktorými majú spoločný program, cez ktorý pomáhajú ľuďom z iných krajín integrovať sa. „Bratislava je historicky otvorené mesto, tolerantné mesto a máme kapacity na to, aby sme všetkým pomohli.“ Problémom je podľa neho administratívna rozdrobenosť, kedy rôzne inštitúcie, ktoré majú spolupracovať pri integrácii, nedostatočne spolupracujú. Preto má v programe „zriadenie kontaktného referentského miesta, po vzore Brna, pre ľudí, ktorí pochádzajú z iných kultúr.“ To by malo podľa neho pomáhať aj iným cudzincom, ktorí žijú v Bratislave.

Z toho, že Bratislava je otvorené a tolerantné mesto vychádza aj jeho postoj k Dúhovému PRIDE. Avšak viac, než osobne sa zúčastňovať na konkrétnych pochodoch vidí ako úlohu primátora zabezpečiť, aby všetci mali v našom meste právo vyjadriť svoj názor. Aby sa cítili v meste bezpečne a aby im samospráva bola nápomocná. „Aby sme odmietli extrémizmus a nálepkovanie na zlých a dobrých. Všetci sme v susedia, Bratislavčania, a počas môjho primátorovania to tak zostane.“

Matúš Vallo

Matúš Vallo plne súhlasí s tým, že humánny a humanitný rozmer je veľmi dôležitý. Myslí si, že jeho postoj k utečencom je jasný, čo viac krát demonštroval aj s hudobnou skupinou Para, ktorej je členom, keď sa zúčastnili na rôznych akciách, „ktoré boli o tom, aby sme dali jasne najavo, že táto spoločnosť má byť otvorená pomoci ľuďom, ktorí to potrebujú.“

Čo sa však týka situácie cudzincov v Bratislave, hoc aj tých, čo v nej žijú už dnes, Matúš Vallo má pocit, že žije v inom meste, než ostatní kandidáti. Najmä „po smrti Henryho na Obchodnej ulici sa u nás naozaj necítia bezpečne.“ Nejde pritom iba o tento prípad, ale o mnoho iných signálov, ako napríklad, že hlavná stránka Bratislavy nie je ani len v angličtine. „Bohužiaľ sa dnes Bratislava ľuďom, ktorí tu žijú, pracujú a sú cudzinci, obracia chrbtom.“

Čo sa týka Dúhového PRIDE a Pochodu za rodinu, na prvom bol už niekoľko krát, na druhom zatiaľ nie, no obe majú právo na existenciu. Hovorí však, že je zvyknutý zastávať sa slabších a v atmosfére nenávisti voči menšinám chce demonštrovať solidaritu s tými, proti ktorým je namierená. „A na Slovensku máme takúto situáciu.“