Diskusia Café Európa: Ako čeliť novej vlne extrémizmu v Európe?

V Stanici Žilina – Zárečie diskutovali Juraj Buzalka a Radovan Geist. Diskusiu viedol Patrik Kováč.

Prvý z diskutujúcich, Juraj Buzalka, je členom redakčných rád viacerých odborných časopisov a spolupracuje s Výskumným centrom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, v súčasnosti pôsobí ako sociálny antropológ a pracuje na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Druhý hosť, Radovan Geist, je spoluzakladateľom portálu EurActiv.sk a pôsobí ako externý prednášajúci na Katedre politológie UK v Bratislave. Venuje sa najmä medzinárodnej politike a politike Európskej únie.

Čo vlastne extrémizmus je?

Kedy je možné nejaké hnutie definovať ako extrémistické závisí vždy od kontextu, cieľ týchto skupín je však rovnaký -  zmeniť súčasný poriadok. V súčasnosti sa v Európe vyskytujú rôzne typy hnutí, ktoré súčasný stav kritizujú. „Mnohé z politických strán, ktoré dnes považujeme za extrémistické sa tak nejavia,“  upozornil Geist. Naopak, aby uspeli, posúvajú svoju politiku smerom k stredu politického spektra.

Od demokracie k anarchii

V spoločnosti niekedy prevláda pocit, že ľudia prestali vnímať demokraciu ako ideológiu, ale ako anarchiu. Príčinou čoho môže byť nedostatok povedomia a netolerancia. Geist upozorňuje, že mnoho politikov sa vracia k rétorike, aká bola zaužívaná v 90.-tych rokoch. Politici nemajú problém uplatňovať princíp kolektívnej viny a označovať niektoré skupiny obyvateľstva za nepriateľov spoločnosti.

Nová vlna extrémizmu?

Diskutéri sa zhodli, že v Európe nebadajú výraznú, novú vlnu extrémizmu. Ľudia a skupiny, ktorí takto zmýšľajú boli v Európe prítomní vždy, dnes však dostávajú väčší priestor a stávajú sa súčasťou mainstreamu. Problémom je, že voliči nepoznajú politický systém, neuvedomujú si váhu svojho hlasu a rozhodnutia. Ako podotkol Buzalka „zabúda sa na voličov, na ich zodpovednosť a ich podpora extrémistických strán býva vysvetľovaná jednoducho ako protestná.“ Toto vysvetlenie samozrejme nie je vždy nesprávne, avšak hlavným problémom súčasnosti je, že vnútorná kohézia v spoločnosti sa postupne oslabuje. V takejto spoločnosti sa zvyšuje frustrácia občanov, ktorú sa snažia využiť politici vo svoj prospech.

Dedičstvo histórie

Frustrácia spoločnosti je viditeľná nielen na Slovensku, ale i v iných štátoch Európy. Okolité krajiny Slovenska, ale aj ďalšie štáty Strednej a Východnej Európy, majú rovnaké cítenie, že patrili vždy k utláčaným národom. Toto dedičstvo z histórie vedie k tomu, že pre obyvateľov týchto krajín je najdôležitejšie to, aby bol ich štát samostatne silný a jednotný. Politikom, ktorí za túto ich ideu bojujú, dokážu odpúšťať veci, ktoré by v iných krajinách boli neprípustné.

Európska únia ako príčina?

Politická únia je taktiež označovaná ako dôvod nárastu extrémistických nálad v Európe, občania a mnohí politici tvrdia, že za súčasný stav môžu hlavne politici v Bruseli. Na základe takýchto vyjadrení vznikajú v spoločnosti nálady proti Európskej únii, ktoré ďalej využívajú politici a práve extrémisticky orientované strany. Voliči si však musia uvedomiť, že oni sú tými, ktorí si volia svojich zástupcov a tí v ich mene rozhodujú na pôde Európskej únie. Taktiež netreba zabúdať na to, že občania majú možnosť vyvinúť tlak na svojich zástupcov. Je však rovnako jasné, že Európska únia sa potrebuje priblížiť k občanom a je potrebné stanoviť si novú víziu o tom, kam sa posunúť ďalej, na čo sa zamerať a čo zmeniť.

Nie vždy platí, že keď sa extrémizmus stane mainstreamom, zahubí sa sám. Je dôležité uvedomovať si, že nad extrémizmom sa nedá zvíťaziť tak, že mu bude umožnené dostať sa k moci. Extrémistické skupiny dokážu predstierať, že pochopili pravidlá, avšak hneď ako sa dostanú k moci, začnú ich meniť.

Ako môže spoločnosť protinárastu extrémizmu úspešne bojovať

Počas záverečných otázok padla z hľadiska zaujímavá otázka: „Ako má obyčajný človek čeliť extrémizmu?“ Buzalka odpovedal, že „hoci je nemožné, aby sa extrémizmus zo spoločnosti vytratil úplne, netreba sa vzdávať.“ Je potrebné naďalej sa snažiť poctivo a kultivovane diskutovať a vzdelávať spoločnosť. Spoločnosť, ktorá dokáže vytvárať podmienky, kde sa čo najviac ľudí cíti byť súčasťou spoločnosti, dokáže politický extrémizmus minimalizovať najlepšie. Humor a satira môže tiež úspešne bojovať proti rôznym druhom násilia a veľakrát dokáže bojovať najlepšie práve proti extrémnym politickým stranám..