Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok27. septembra 2022Zastúpenie na Slovensku

Diskusia Café Európa: Ako na cudzie jazyky? Iba angličtina už nestačí.

Prečo je dôležité vedieť aj iný cudzí jazyk ako je angličtina? Aké sú obmedzenia strojového prekladu a prečo cudzie jazyky stále patria do užitočných zručností budúcnosti?

Café Európa: jazyky: Ako na cudzie jazyky? Iba angličtina už nestačí.

V rámci Európskeho dňa jazykov sme v Café Európe diskutovali o viacjazyčnosti v Európskej únii, o Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre preklad (DGT) a výučbe cudzích jazykov, ich význame, ale aj o rodnej reči.

Slovenčina ako cudzí jazyk

Náročnosť osvojovania si slovenčiny ako cudzieho jazyka závisí podľa Anny Trishychevy od toho, do akej jazykovej rodiny učiaci sa patrí. Pre ňu ako Ukrajinku nebolo osvojenie si slovenčiny ako slovanského jazyka náročné. Aj pri tak blízkych jazykoch sa však môžeme stretnúť so slovami, ktoré majú napriek podobnosti úplne odlišný, ba až opačný význam. „Napríklad slovo úžasný znamená v ukrajinčine veľmi zlý alebo slovo čerstvý prekladáme ako starý,“ uvádza manažérka účasti ukrajinských detí, SchoolToGo.

Blízkosť jazykov teda môže byť nápomocná, no zároveň zradná, dodáva moderátor diskusie Pavol Šveda. V prípade ukrajinských žiakov na Slovensku klesá motivácia učiť sa hovoriť spisovne aj preto, lebo jazyku prirodzene rozumejú. To následne brzdí progres. Vnútorná motivácia je preto podľa Jozefa Štefánika pre rýchlosť a ľahkosť výučby podstatná. Niekoho poháňa potreba porozumieť originálom filmov, iného pochopenie textov piesní a pod.

Úroveň jazykovej kompetencie podľa vedúceho Odboru slovenského jazyka na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre preklad závisí aj od ďalších faktorov: „Podmienky, ktoré mal žiak vytvorené, ako napríklad frekvencia kontaktu s jazykom, ďalej jazykové vzory, či už je to pani učiteľka alebo niekto iný, komunikačné a lingvistické potreby osvojiť si daný jazyk v jeho rôznych formách a používať ho.“ Ak sa niektoré z faktorov v priebehu života zmenia alebo stratia, môže sa zmeniť alebo zaniknúť aj jazyková kompetencia.

Čo sa za mladi naučíš...

Známy fakt, že deti si cudzí jazyk osvoja ľahšie, potvrdili aj obe diskutujúce. Vďaka tomu sa potom v určitých diaspórach stretávame s fenoménom, keď sa dieťa stáva tlmočníkom rodičov či starých rodičov, čím im pomáha približovať iné jazykové prostredie. Vhodný vek na začiatok výučby cudzieho jazyka však podľa Alexandry Hučekovej, laureátky ocenenia Učiteľ Slovenska za 2021, neexistuje. Za dôležité skôr považuje to, ako pri učebnom procese pracujeme s človekom vzhľadom na jeho vek, na čo slúžia rôzne techniky. Deti si napríklad nedokážu analogicky preniesť pravidlá a používať ich v inom kontexte, no výborne sa učia cez hru (obrázky, básničky a i.), ktorú vstrebávajú a následne reprodukujú, opakujú. Po 12. roku života už človek vstupuje do abstraktného myslenia, kde si dokáže syntézou odvodiť pravidlá a objavovať jazyk. Aktívne učenie sa  v dospelom a staršom veku je zároveň podľa neurovedeckých a neurodidaktických štúdií tá najlepšia prevencia na odsúvanie stareckých demencií.

Ako uvádza Anna Trishycheva, pri procese osvojovania si inej reči v pokročilejšom veku pomáha najmä „obklopenie sa daným jazykom (počúvanie, písanie a čítanie mne blízkych obsahov) a komunikácia s jeho rodenými hovoriacimi, či pohyb medzi nimi a prekonanie ostychu z rozprávania v cudzej reči“.

Pre oboznamovanie sa s iným jazykom pritom nie je nutné ovládať 100 % lexiky (slovíčok), stačí nám slovná zásoba, ktorá vypovedá niečo o mne. Pri procese napredovania veľmi pomáha aj opravovanie cudzincov pri používaní slovenčiny počas komunikácie, pretože len tak sa človek najrýchlejšie zbaví možných chýb. V dnešnom modernom svete dokážu pomôcť aj aplikácie, ako napríklad GoConqr, kde si študenti sami vytvárajú obsah. Aj napriek neporovnateľne lepšej kvalite prekladateľských softvérov oproti minulosti (najmä v oblasti gramatiky a syntaxe), počítače a umelá inteligencia pri prekladoch pomáhajú, no nedokážu človeka nahradiť, predovšetkým v sémantickej rovine. Zapojenie ľudského faktora je teda podľa Jozefa Štefánika nevyhnutné. Netreba tiež zabúdať, že rýchlosť osvojovania si jazykov je u každého iná, preto by sme mali byť s očakávaniami opatrní, uzatvára laureátka ocenenia Učiteľ Slovenska za rok 2021

Jeden jazyk nestačí

Nikto nespochybňuje, že angličtina je v súčasnosti prvý cudzí jazyk, ktorý by sme mali ovládať. Nemusí to však stačiť. Druhý jazyk je akýmsi bonusom pre život, pretože poskytuje lepšie šance aj v oblasti uplatnenia na trhu práce. Medzi ďalšie populárne jazyky na Slovensku radia diskutujúci nemčinu i francúzštinu, a to aj napriek rastúcej popularite ázijských jazykov. Napríklad požiadavky na celoživotné jazykové vzdelávanie prekladateľov európskych inštitúcií sú rôzne v závislosti od konkrétnej inštitúcie. Až 90 % všetkých textov a legislatívnych návrhov, ktoré Európska komisia pripravuje, je podľa Jozefa Štefánika v angličtine. Záujemcovia o túto prácu by však okrem materinského jazyka a angličtiny mali ovládať aj iný cudzí jazyk. V Európskom parlamente môžu poslanci predkladať návrhy vo svojom materinskom jazyku. Miera potreby ovládania a využitia viacerých cudzích jazykov je preto u prekladateľov v Európskom parlamente podstatne vyššia.

Ľudia prejavujú záujem o jazyky v závislosti od osobného nastavenia či sentimentu. Preto, ak niekoho zaujíma štúdium v zahraničí či projekty Erasmu, aj to môže byť argument na osvojenie si ďalšieho cudzieho jazyka. Medzi opodstatnený argument v tejto téme radí Alexandra Hučeková aj turizmus s možnosťou priblíženia sa iným kultúram. „Keď si už dieťa osvojí jeden cudzí jazyk, s vysokou pravdepodobnosťou mu výučba ďalšieho nebude robiť až taký problém, preto netreba túto príležitosť premrhať,“ hodnotí.

To, že osvojovanie si cudzích jazykov je pre nás bezpochyby prospešné, potvrdzuje aj stará známa pravda, koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. „Nemali by sme však zabúdať na dokonalé ovládanie materinského jazyka, a teda slovenčiny, aby sme udržali vysokú úroveň kvality prekladov,“ pripomína Jozef Štefánik.

Článok vznikol na online podujatí „Ako na cudzie jazyky? Iba angličtina už nestačí.“, ktoré 7. septembra 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Pavlom Švedom,  vysokoškolským pedagógom na FiF UK a predsedom Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov (SAPT ) diskutovali Alexandra Hučeková, laureátka ocenenia Učiteľ Slovenska za rok 2021, Anna Trishycheva, manažérka účasti ukrajinských detí, SchoolToGo a Jozef Štefánik, vedúci Odboru slovenského jazyka na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre preklad.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
27. septembra 2022
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku