Hosťami našej diskusie boli novinárka Jarmila Vaňová a Richard Koky z platformy na podporu zdravia znevýhodnených skupín.
Úspešné projekty v oblasti integrácie rómskych komunít
Jarmila Vaňová na začiatok diskusie uviedla, že 20 rokov snáh začleňovania Rómov do spoločnosti nevníma ako pozitívne. Nik sa počas tohto obdobia nepýtal samotných Rómov čo je pre nich dôležité, či im vyhovuje ich súčasné prostredie a či sa chcú integrovať do majoritnej spoločnosti. Mnohí Rómovia šancu na zlepšenie situácie nedostávajú, ale sú aj takí, čo ju odmietajú. Rómovia by mali byť partnermi, nie len štatistami. Spomenula však aj absenciu tlaku z vyšších miest, kde sa vytvárajú stratégie a následne sa vyhodnocujú, ale reálne dopady nikto neskúma.
„Tam kde ľudia pochopili, že Rómovia môžu byť užitoční, tam to funguje.“ (Vaňová)
Richard Koky v tejto oblasti vidí viac pozitív, keďže v niektorých oblastiach možno pozorovať posun smerom k zlepšeniu. V činnosti niektorých projektov vytvára spoluprácu viacero organizácií, ktoré sa zameriavajú na špecifické oblasti, avšak vo vzájomnej súčinnosti dokážu pomôcť vo viacerých oblastiach. Úlohou jeho organizácie je šíriť osvetu v oblasti zdravia, ale spolupracujú aj so sociálnymi pracovníkmi.
„Snažíme sa, aby pracovník v teréne pochádzal priamo z komunity, v ktorej pôsobí.“ (Koky)
Práve vďaka pracovníkom priamo z komunity sa podarilo dosiahnuť, že pozvánky k lekárovi do rómskych osád už nemusí chodiť pozývať sociálny pracovník so sprievodom polície. Títo pracovníci sú prínosom aj v prípade lepšej osvety ohľadom hygienických návykov detí. Úspešnosť je však v rôznych lokalitách odlišná.
Podstata projektov v komunitách
Vaňová uviedla, že sa venuje predovšetkým sprostredkovaniu informácií Rómom jazykom im blízkym, aby sa sami dokázali niečo naučiť. Problémy Rómov podľa nej, nie sú etnického, ale sociálneho charakteru. Snaží sa dávať do popredia pozitívne príklady úspešných Rómov a tým motivovať ostatných. Na tému kultúrnych projektov uviedla, že ich síce majorita má rada, tie však neriešia podstatu problémov. Veľké projekty môžu mať podľa nej dva výsledky – buď bude projekt úspešný alebo neúspešný. Jedným z úspešných projektov bola napríklad príprava Rómov na prechod na euro.
„Na riešenie ťažkých projektov kultúrne projekty nestačia.“ (Vaňová)
S efektívnosťou prostriedkov vynaložených na rómske projekty má skúsenosť aj Koky, ktorý v minulosti sám aktívne participoval na realizácii niektorých z nich. Jedným z takýchto projektov je projekt na zlepšovanie digitálnej gramotnosti Rómov, keďže v osadách, kde títo ľudia žijú, často nie je ani elektrina. Ďalším dôvodom zlyhania mnohých projektov je, že ľudia ktorých vzdelávali v rôznych oblastiach nemali zabezpečené základné životné potreby. Rôzne preškoľovacie projekty skončili neúspechom, pretože preškolenému človekovi následne nebola ponúknutá možnosť uplatniť sa a skončil tam, kde bol predtým.
Zodpovednosť štátu alebo samotných Rómov?
Richard Koky si myslí, že každý človek v núdzi by mal dostať pomyslenú pomocnú ruku, či ju však využije, to závisí na ňom samotnom. Niektorí Rómovia sú spokojní so svojim životom, ale zamestnanosť je kľúčom k riešeniu situácie. Je potrebné, aby samosprávy a obce aktívne spolupracovali so samotnými Rómami, ktorí majú veľa nápadov, ale nedostávajú možnosť tieto nápady prezentovať.
Vaňová vidí cestu k vytváraniu efektívnych projektov prostredníctvom odmietania účasti na projektoch, v ktorých nevidia hlbší význam a prínos. Taktiež škodí, ak sa jednotlivé projekty pomenúvajú ako rómske, keďže to samo o sebe vyznieva diskriminujúco. Na rómske projekty smerovalo podľa Vaňovej, oveľa viac projektov pred vstupom Slovenska do EÚ ako v súčasnosti. A keďže riešenie tejto problematiky bolo jedným z podmienok vstupu, tieto prostriedky boli premrhané. Na projekty, ktoré prídu v budúcnosti, je potrebné reagovať veľmi rýchlo.
„Určite ten etnický rozmer je na škodu.“ (Vaňová)
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity
„Pozícia splnomocnenca je potrebná, hoci je to len poradný orgán a bolo by potrebné posilniť jeho úrad novými kompetenciami, napr. pri reálnej zmene života Rómov,“ myslí si Koky.
Vaňová si naopak myslí, že splnomocnenec má dostatok kompetencií, ale využíva ich nedostatočne. Má značné množstvo prostriedkov a regionálne kancelárie, ktorých využívanie sa míňa účelu. Povýšenie na úroveň ministerského úradu by uvítala, podstata samotného úradu je ale diskriminačná, alibistická a úrad je zneužívaný samosprávami.
„Ak Váš úrad nedá peniaze, my Vás nepodporíme.“ (Vaňová)
Diskusia sa dotkla aj problematických osád a pozemkov ležiacich pod nimi a prípadnej asistencie štátu pri ich výkupe, na ktoré Koky povedal, že sa sám snažil v minulosti riešiť podobné situácie za asistencie zástupcov katastrálneho úradu, obce aj majiteľov, celá iniciatíva stroskotala na neochote majiteľov predať pozemky Rómom. Pre riešenie tejto situácie je preto podľa neho, potrebná aktívna účasť štátu.
„Ľudia nechceli predať tie pozemky z princípu, že sa predávali Rómom. (Koky)
Kam smerovať ďalšie projekty?
Koky vidí podstatu riešenia predovšetkým v zamestnanosti, pretože títo ľudia sa boria s existenčnými problémami. Nie je potrebné vymýšľať zbytočné projekty o varení a digitálnom vzdelávaní.
Vaňovej posolstvo je venované predovšetkým na hlbšej spoluprácu s komunitou.
„Spolu žiť budeme či sa nám to páči alebo nie. Ako, to závisí na nás.“ (Vaňová)
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 25. mája 2015
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku