Diskusia Café Európa: Ako sa mestá a obce vyrovnávajú s klimatickou zmenou?

Akým výzvam čelia samosprávy a ako im vie pomôcť Európska únia, aby sa dokázali na zmenu klímy adaptovať?

Za posledných niekoľko rokov sa na Slovensku o zmene klímy intenzívne diskutuje. Už menej sa však v súvislosti s témou spomínajú práve mestá, kde výsledok klimatických zmien pociťujeme najmarkantnejšie. Ako uvádza Daniela Piršelová, moderátorka diskusie, celosvetovo žije v mestách viac ako 55 % populácie. Podľa odborníkov a štúdií spotrebúvajú asi 70 % energie a produkujú zhruba 70 % emisií. Mestá teda nesú svoju zodpovednosť, no zároveň môžu z pozície kľúčového hráča aj veľa urobiť.

Spolupráca a diskusia je základ

Podľa Tatiany Kratochvílovej, 1. námestníčky primátora Hlavného mesta SR Bratislavy, základ pri riešení týchto problémov je nielen v zdieľaní skúseností, ale najmä v spolupráci naprieč celým Slovenskom a nastavovaní národných stratégií. Jedná sa totiž o spoločný problém a toho istého občana. Podľa nej by pomohlo, ak „by sa štát angažoval do zelenších riešení minimálne tak, ako to robia mestá a obce.“ Ako príklad uvádza riešenie enviromentálnych záťaží, čo spadá pod štát bez kompetencie mesta, pričom objektívne to Bratislave spôsobuje problém. Rovnako by prospelo väčšie delenie v čerpaní eurofondov a zefektívnenie procesu podávania žiadostí. „Ak mestá a obce nebudú v ich čerpaní úspešné, nebude úspešný ani štát“, dodáva. Starostka obce Dojč, Slavomíra Melišová, a primátor mesta Senica, Martin Džačovský, sa zhodujú, že aj keď mestá a obce podnikajú pri riešení klimatickej krízy konkrétne kroky, nedokážu si vždy pomôcť samé. Preto je nevyhnutné postaviť sa problémom čelom a riešiť ich spoločne ako na národnej úrovni, tak aj v rámci mikroregiónov a regiónov. Mnohé by podľa Martina Džačovského uľahčila napríklad spoločná koncepcia či vízia kam a akým spôsobom sa chceme dostať, ale aj predvídateľnosť rozhodnutí a voľnejšia ruka od štátu a zníženie byrokracie. Len tak sa dokážu veci postupne meniť. A to aj napriek tomu, že ide o ťažkú tému, ktorej riešenie si vyžaduje zmenu správania a zníženie komfortu zo strany obyvateľov. Komunikácia so štátom, ktorý nenazerá na mestá ako na partnerov, je, žiaľ, v tejto téme náročná. Riešenia sú pritom častokrát pomerne jednoduché.

Kde sa zíde pomoc

„Hlavným problémom v Bratislave je najmä doprava, kam spadá preferovanie verejnej dopravy a znižovanie plôch parkovísk a ciest“, vymenúva 1. námestníčka primátora Hlavného mesta SR. Mesto však tieto veci dokáže riešiť len čiastočne, preto je nevyhnutná spolupráca štátu a samosprávneho kraja. A to aj napriek tomu, že Mesto Bratislava dáva štvrtinu až tretinu rozpočtu do mestskej dopravy. Ďalšia pomoc sa naskytá aj pri efektívnejšom využívaní železníc, kde má mesto veľký potenciál. „Poznáme teda riešenia, ale na to, aby sme ich dokázali realizovať potrebujeme spoluprácu na všetkých úrovniach, pretože nastolené problémy sú komplexnejšie“, uzatvára Tatiana Kratochvílová. Podľa Slavomíry Melišovej potrebujú obce okrem spolupráce aj predvídateľnosť rozhodnutí nášho štátu. „Obce si môžu pripravovať projekty a mať vízie, no ak štát v poslednom momente zmení pravidlá, je to o to náročnejšie“, dodáva. Ako uvádza, v obci Dojč majú najväčší problém s prívalovými zrážkami. Môžu za to nevyčistené vodné toky, ako aj chýbajúce technické vybavenie ľudí z povodia Moravy na čistenie potokov. Neprispievajú ani zvody dažďovej vody do potoka, ktorý prechádza cez dedinu. „Ľudia si nevedia predstaviť, koľko vody do toku vlastne odvádzajú, ak si ju nezachytávajú“, vysvetľuje starostka. Priestor na možnú pomoc od inštitúcií tiež vidí aj v revitalizácii parkov. Ako ďalej pokračuje: „Náš štát a EÚ by mali nastaviť pravidlá aj pri snahách o obnovu nevyužívaných budov, pri ktorých obec nevie deklarovať, aká bude úspora energií a tým pádom má problém so získaním prostriedkov v rámci Plánu obnovy či eurofondov.“

Konkrétne riešenia a príklady

Mesto Bratislava pripravilo materiál 2030 s podtitulom Mesto krátkych vzdialeností. „Je dôležité, aby sa mesto urbanizovalo tak, aby mali ľudia možnosť pohybovať sa vo svojom okolí pešo alebo na bicykli a mali školy, škôlky, miesta na stretávanie sa a kultúru vo svojej blízkosti“, konštatuje Tatiana Kratochvílová. S tým súvisí potreba kvalitného verejného priestoru, širokých a bezpečných chodníkov, cyklotrasy či preferencia mestskej verejnej dopravy, na ktorých mesto pracuje. To sa týka aj mesta Senica a obce Dojč, ktoré spoločne pripravujú cyklotrasu zo Senice do obce Dojč, ale aj iné cyklotrasy za rekreáciou. Mestá a obce sa zároveň snažia motivovať svojich občanov vo využívaní zelených riešení rôznymi spôsobmi. Obyvatelia Bratislavy majú možnosť využiť dotácie na vodozádržné opatrenia a v obci Dojč pomáhajú s prípravou dokumentov a zefektívňovaním procesu na stavebnom úrade, ak napríklad obyvatelia žiadajú o fotovoltaiku na strechy. Mesto Senica má zase v rozpočte Zelené konto alebo Fond Pro Senica, kde sú podporované predzáhradky a iné zlepšenia zelených plôch s cieľom spríjemniť prostredie v meste. Ako tvrdí Martin Džačovský: „Ideme krok po krok a testujeme ľudí, čo všetko dokážu zvládnuť, preto im zmeny smerom k zeleným riešeniam podávame postupne.“

Ako motivovať investorov?

Všetci si uvedomujú, v akom období dnes žijeme. Preto aj investori automaticky prichádzajú so zelenými projektami. „Samozrejme, aj mesto má svoje požiadavky či stratégie a vydávanie záväzných stanovísk je výsledok dlhej vzájomnej komunikácie“, hovorí Tatiana Kratochvílová. Nakoľko však investori potrebujú byty alebo kancelárie predať a ľudia už sami zelené budovy vyžadujú, nie je to problém. Ten nastáva len v tom, že sú takéto stavby finančne náročnejšie, a teda nie sú dostupné pre každého. Preto je podľa 1. námestníčky primátora Hlavného mesta SR na mieste otázka, „či by takéto udržateľné nové budovy nemohli byť sčasti dotované, čo už je vec postoja štátnej politiky“. Investori išli do zelenej infraštruktúry a pomáhali s výsadbou stromov v daných lokalitách aj v obci Dojč. V Senici má podľa primátora Martina Džačovského mesto pri komunikácii a spolupráci s investormi v podstate dve možnosti. „Buď si mesto urobí zeleň vo vlastnej réžii za poplatok za rozvoj, kde je možnosť nastaviť financie od metra štvorcového, alebo má mesto veľmi dobre zadefinovaný územný plán, ktorý určuje, koľko zelených plôch treba nechať v pomere k zastavanej ploche“, konštatuje. Takýmito reguláciami dokáže mesto prinútiť investorov rešpektovať územné plány a budovať zelené plochy. Mnohé obce na Slovensku však podľa neho kvalitný územný plán vypracovaný nemajú, čo je škoda.

Bez obyvateľov by to nešlo

Ako príklad pozitívnej reakcie zapracovávania zelených zmien zo strany obyvateľov spomína Tatiana Kratochvílová zber biologicky rozložiteľného odpadu, do ktorého musia byť od 1.1.2023 zapojené všetky mestské časti Bratislavy. Ľudia toto opatrenie nevnímajú ako záťaž. Naopak, chcú to robiť a uvedomujú si, prečo je dôležité separovať. „Mali sme veľkú obavu z Petržalky ako zo sčasti anonymného sídliska, ale je tam viac ako 50 % zapojenie sa zo strany obyvateľov“, hodnotí námestníčka. K zdarnému výsledku dopomohla predovšetkým komunikácia s ľuďmi, ich vypočutie a poskytovanie odpovedí. V Bratislave rovnako evidujú pozitívne ohlasy na spoľahlivosť mestskej hromadnej dopravy a mesto tiež modernizuje električkové trate, ktoré stavia ich vďaka podpore Európskej únie. V obci Dojč sa podľa Slavomíry Melišovej mnohí ľudia angažujú aj v takej veci, ako je čistenie obce a dedinského vodného toku. „Čo sa týka odpadu, z 1 % triedenia komunálneho odpadu v roku 2014, sa dnes v obci triedi vyše 60 %“, uvádza starostka. Podľa nej to na začiatku možno nebolo ľahké, no akonáhle si ľudia uvedomili zodpovednosť za svoj vlastný odpad, triedenie sa začalo zvyšovať. „Dnes si už medzi sebou radia ako efektívnejšie triediť, čo kam patrí a vykazujú iniciatívu aj v rámci zmeny energetiky a obnovy domu“, dodáva. Nie všetci však na to majú finančné prostriedky. Podľa skúsenosti Martina Džačovského, záujem o zmenu je zo strany obyvateľov veľmi individuálny. Ako príklad uvádza snahu o prerobenie mestského parku. Poznámky zo strany obyvateľov prišli až vtedy, keď mesto obdržalo návrh vypracovaný architektmi. Priestor na diskusiu o jeho realizácii pritom existoval na samom začiatku. Čo sa však týka dobrovoľníctva, ako napríklad pomoc pri vysádzaní ovocné a iných stromov, záujem podľa primátora je. „Niektoré témy sú na zaujatie určitého postoja náročnejšie, iné menej“, uzatvára.

Článok vznikol na online podujatí „Ako sa mestá a obce vyrovnávajú s klimatickou krízou?“, ktoré 27. júna 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Danielou Piršelovou diskutovali Martin Džačovský, primátor mesta Senica, Tatiana Kratochvílová, 1. námestníčka primátora Hlavného mesta SR Bratislavy a Slavomíra Melišová, starostka obce Dojč.