Diskusia Café Európa: Ako úspešne zabojovať s korupciou v SR

Moderátor Štefan Hríb viedol rozhovor so zakladateľom nadácie Zastavme korupciu: Miroslavom Trnkom o tom, ako ju môžeme poraziť.

Hríb sa na úvod opýta hosťa, prečo sa ako spoluzakladateľ úspešnej firmy ESET nevenuje deťom, hudbe, čítaniu a cestovaniu, ale venuje sa korupcii v SR. Trnka ho poopraví, že on sa venuje aj tomu, ale keďže má Slovensko rád, sám seba sa často pýtal – čo by bolo osožné pre túto krajinu. Vyšiel mu z toho práve boj s korupciou. Podľa prieskumov verejnej mienky vychádza korupcia ako najviac pálčivá, ožehavá téma (na druhom mieste po nezamestnanosti). Trnka si, samozrejme, uvedomuje, že nevyrieši problém korupcie v celej krajine, ale aspoň naštartovať niektoré aktivity pokladá za svoju povinnosť.

Až keď budeme mať všetci dosť peňazí, bude nám v SR lepšie?

Hríb pripomína, že človek by si spravidla na riešenie problematických oblastí vybral skôr zdravotníctvo, školstvo, slovenský hokej. Ale zmeniť korupciu, to je ťažký oriešok – to je ako zmeniť nás, ľudí. Trnka na to reaguje jednoducho – ak si spravíte analýzu v zdravotníctve, zistíte, že aj za zlým fungovaním zdravotníctva v SR je čiastočne korupcia. Korupcia je v azda každej krajine. No tu je korupcia už tak dlho zakorenená, že bráni normálnemu fungovaniu štátu – preto s ňou naozaj treba niečo robiť. Trnka ako spolumajiteľ úspešnej IT firmy: ESET, a čerstvý zakladateľ nadácie Zastavme korupciu je rád, že spolumajitelia ESETu s jeho súkromnýni aktivitami problém nemajú, podporujú ho morálne. Súhlasí s tým, že branie a dávanie úplatkov je v hlavách ľudí. Čiže čarovným prútikom či algorytmom to zmeniť nepôjde. Čestní spoluobčania to však musia prestať ignorovať a začať to spoločne riešiť.

Hríb cituje Júliusa Satinského, ktorý vravieval, že sa nestávalo často, aby Slovák videl milión korún položený len tak na kredenci, no keby ho uvidel, tak by ho pravdepodobne ukradol. Možno treba za tým vidieť akési pravidlo: ak všetci budeme mať milióny na kredenci o 30 rokov, budeme nasýtení, nebudeme potrebovať kradnúť, možno sa korupcia vytratí... Trnka oponuje, že ak nebudeme robiť nič, bude toto obdobie kradnutia a korumpovania trvať ešte dlhšie. Robiť niečo treba. Problém je vo vnímaní korupcie. Ak človek niečo za 20 eúr ukradne v samoobsluhe, druhí to vedia pochopiť a morálne odsúdiť. Keď však niekto ukradne niekoľko miliárd, to už je niečo, čo si ani nevieme predstaviť, a tým pádom nás to akoby netrápilo. Toto treba zmeniť.

Ako sa možno do aktivít nadácie Zastavme korupciu zapojiť?

Nadácia Zastavme korupciu má v pláne k manažmentu nadácie a naplneniu cieľov pristupovať inovatívne. To neznamená, že ostatné, podobne orientované mimovládky v SR to robia zle, ale odlišný prístup a nový vietor do aktivít môže byť prínosom.

Do aktivít tejto nadácie sa v podstate môže zapojiť ktokoľvek, koho téma zaujíma. Nadácia pripravuje projekty, ktoré sa týkajú úplných základov vnímania témy – napríklad výučba o korupcii na základných školách. Trnka vraví, že keď chceme v spoločnosti niečo zmeniť, treba začať už od detí a výchovy v škole. Treba im vysvetliť, ako korupcia deštruuje spoločnosť. Ak to rodičia deťom doma nepovedia, musí to urobiť škola. Od vzdelávacích projektov možno ísť vyššie až po tlak na zmenu legislatívy.

Všetko majú v rukách voliči

Moderátor Café Európa diskusie uvádza príklad, keď politická strana verejne hovorí, že je proti korupcii, tak aj malé zaváhanie či škandál môže zničiť ich povesť. Ak to niektorá strana o sebe neprehlasuje a ukradne kdesi miliardy eúr, občania si povedia: "veď to sme čakali" a mávnu nad tým rukou. Hríb sa Trnku pýta, či nespôsobí scitlivovanie spoločnosti práve to, že sa budú kriticky pozerať na strany, ktoré spravia menší prešľap, ako na tie, ktoré nikomu nič nesľúbili, a teda môžu kradnúť koľko chcú (ich voličov to nezaujíma) a v ďalších voľbách opäť vyhrajú? Šéf nadácie Zastavme korupciu uvádza, že korupcia sa stáva pre politikov predvolebnou mantrou – snažia sa na ňu nalákať voličov. Ľudia by sa však nemali uspokojiť len so sľubmi, ale dožadovať sa aj realizácie, riešení a zodpovednosti. Ak chceme niečo u nás zmeniť, musíme budovať aktivizmus, aby ľudia pochopili, že môžu spolu niečo dosiahnuť. Tým, že pôjdu voliť alebo na námestie protestovať, ak treba. Ak stupeň nahnevanosti na skorumpovaných politikov dosiahne istý level, treba ísť už naozaj do ulíc a aktívne sa zapojiť do organizácií v SR. Nadácia napríklad pripravuje dobrovoľnícky program, v rámci ktorého budú ľudia dozerať na možných páchateľov korupcie. Občania toho nepotrebujú veľa – len ísť hlasovať vo voľbách. Volič tú silu zmeniť súčasnú situáciu má.

Nahlásiť či nenahlásiť korupciu na pracovisku

Počas diskusie zaznie aj podnetná otázka z publika: Čo môže obyčajný úradník v štátnej inštitúcii urobiť, keď vidí, že niektoré verejné obstarávania sú predražené (je tam korupcia) a konkrétny zamestnanec s tým má morálny problém, ale je mu naznačené – že takto to chodí a nemá sa do toho starať, inak príde o prácu? Trnkovi je jasné, že ak daný odvážny zamestnanec korupciu nahlási, príde o prácu. On sám má niekedy morálnu dilemu – či odporučiť týmto ľuďom nahlasovať korupciu alebo nie. Nadácia Zastavme korupciu poskytuje právnu aj finančnú pomoc tým, ktorí sú zo zamestnania pre podobný dôvod vyhodení. Nemá však žiadne páky na to, aby takéto konanie bolo vyšetrené a odsúdené na súde. Cesta nahlasovania korupcie je v SR cestou tŕnistou. Ak je korupcia aj v radoch polície a súdnictva, zmena nastane ťažko. To však neznamená, že ľudia by nemali korupciu nahlasovať, ale musia si uvedomiť aj dôsledky, ktoré budú musieť s týmto hrdinským činom znášať. Trnka na záver odporúča, aby sme sa s ľuďmi vo svojom okolí rozprávali o korupcii –štát, to sme my a mali by sme sa oň a jeho fungovanie zaujímať. Aj keď je nám politika vzdialená, musíme sa zaujímať o to, ako to tu vyzerá. Aktivizmus nás nič nestojí, len čas a odhodlanie zapojiť sa.